Návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Evy SMOLÍKOVEJ, Magdalény KUCIAŇOVEJ a Evy ANTOŠOVEJ na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
Informovanie potenciálneho otca
Návrh podmieňuje vykonanie interrupcie povinnosťou informovať muža (potenciálneho otca) o tom, že je žena tehotná a chce podstúpiť interrupciu. Táto povinnosť je v príkrom rozpore s lekárskymi i ľudskoprávnymi štandardami a požiadavkami na ochranu súkromia pacientok. Ignoruje situácie, keď si žena neželá o svojom nechcenom tehotenstve informovať partnera (napr. žijúca žena v násilnom vzťahu). V princípe je oznamovacia povinnosť rovnaká, akoby si žena musela pýtať súhlas partnera. Svetová zdravotnícka organizácia považuje požiadavku súhlasu s interrupciou zo strany partnera za prekážku v prístupe k bezpečnému umelému prerušeniu tehotenstva, ktorá môže viesť k porušeniu práv žien na súkromie a zdravie. Zo 47 členských krajín Rady Európy len Turecko požaduje súhlas partnera s interrupciou.⇓
Povinné čakacie lehoty na vykonanie interrupcie
Návrh predlžuje čakaciu dobu na interrupciu z dvoch dní na štyri dni (96 hodín). Svetová zdravotnícka organizácia upozorňuje, že „povinné čakacie doby [pred interrupciou] môžu viesť k oneskorenému poskytnutiu starostlivosti, čo môže ohroziť prístup žien k bezpečným a legálnym službám interrupcie.“ Zdôrazňuje, že „keď sa už žena rozhodla [pre interrupciu], zákrok by mal byť vykonaný čo najskôr“ a bezodkladne. SZO považuje povinné čakacie doby za „spochybňovanie žien ako osôb schopných robiť kvalifikované rozhodnutia“ a odporúča štátom, aby čakacie doby odstránili, aby bolo „zabezpečené poskytovanie umelého prerušenia tehotenstva spôsobom, ktorý rešpektuje rozhodovacie schopnosti žien“. Výbor OSN pre odstránenie diskriminácie žien vyzval Slovensko ešte v roku 2015, aby povinnú čakaciu dobu pred umelým prerušením tehotenstva odstránilo.
Povinné ultrazvukové vyšetrenie
Návrh zavádza lekárkam a lekárom povinnosť zabezpečiť, aby žene poskytli písomné informácie o umelom prerušení tehotenstva a výtlačok záznamu zo sonografického vyšetrenia zobrazujúceho embryo alebo plod (ženou podpísaná kópia bude vložená aj do jej zdravotnej karty). Lenže ultrazvukové vyšetrenie je lekársky úkon, ktorý by sa mal vykonať len po spoločnom zvážení a po udelení informovaného súhlasu zo strany pacientky. Ak parlament chce lekárov zaviazať, aby ženám vykonávali sonografické vyšetrenie bez ohľadu na to, či súhlasia, núti ich porušovať odborné štandardy lekárskej starostlivosti.
Povinnosť podstúpiť ultrazvukové vyšetrenie nemá žiadnu oporu ani z medicínskeho hľadiska. Svetová zdravotnícka organizácia potvrdila, že neexistuje medicínsky dôvod na rutinné vykonávanie ultrazvuku pred interrupciou. Naopak, organizácia zdôrazňuje, že rozhodnutie žien sa má rešpektovať a ženy by nemali byť podrobované direktívnym opatreniam, ktorých účelom je vplývať na ich rozhodovanie. Žiadna z členských krajín EÚ nevyžaduje povinné ultrazvukové vyšetrenie v rámci poskytovania služieb umelého prerušenia tehotenstva. Žiadna z členských krajín nenúti ženy pred podstúpením interrupcie pozerať ultrazvukové zábery, resp. záznamy.
Zaujaté poučenie o interrupcii
Svetová zdravotnícka organizácia aj Medzinárodná federácia gynekológie a pôrodníctva potvrdzujú, že umelé prerušenie tehotenstva je bezpečný lekársky zákrok, ak je vykonaný správne (t.j. odborníkmi, s použitím správnych zdravotníckych techník a liekov a v hygienických podmienkach). Lenže text poučenia, ktorý majú podľa návrhu zákona lekárky a lekári predkladať ženám žiadajúcim o interrupciu, jednostranne zdôrazňuje ojedinelé riziká tohto zákroku. Obsahuje množstvo medicínsky nepresných, vedecky nepodložených a zavádzajúcich informácií, napríklad nesprávne spája interrupciu so závažnými psychologickými následkami či zvýšeným rizikom rakoviny prsníkov či neplodnosti. Svetová zdravotnícka organizácia objasňuje, že „overené epidemiologické údaje nepoukazujú na zvýšené riziko rakoviny prsníkov žien po spontánnom alebo umelom prerušení tehotenstva. Negatívne psychologické následky sa vyskytujú len u veľmi malého počtu žien a zdá sa, že sú skôr pokračovaním už existujúcich duševných problémov ako dôsledkom absolvovania umelého prerušenia tehotenstva.“
Podľa Kráľovskej akadémie pôrodníkov a gynekológov Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska by ženy „mali byť informované o tom, že neexistuje dokázaná súvislosť medzi umelým prerušením tehotenstva a následnou (…) neplodnosťou“. „Publikované štúdie presvedčivo ukazujú, že neplodnosť nie je dôsledkom umelého prerušenia tehotenstva, ak prebehne bez komplikácií“ a vykoná sa v zákonnom stanovených podmienkach.
V októbri 2019 Výbor OSN pre hospodárske, sociálne a kultúrne práva vyzval Slovensko, aby zakázalo akékoľvek vystavenie žien zaujatým informáciám o rizikách interrupcie alebo informáciám, ktoré nie sú medicínsky presné.
Núdzová antikoncepcia
Ďalšia časť návrhu zákona zase ukazuje, že jeho cieľom nie je ani neželanému tehotenstvu predchádzať, ale životy a telá žien bezbreho kontrolovať. Zakazuje totiž voľný predaj núdzovej antikoncepcie po pohlavnom styku a jej vydanie podmieňuje lekárskym predpisom. Lenže tabletky určené na zabránenie tehotenstva sa musia užiť do určitého času po pohlavnom styku, najčastejšie do 72 hodín. Návrh tak môže reálne zabrániť ženám, aby ich užili včas.
Celé znenie pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu: https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=474928