Dopĺňame Banku informácií videami o CEDAW-e /Dohovore o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien

Pred niekoľkými rokmi sme vypracovali a zverejnili na našej web stránke tzv. Banku informácií o CEDAW-e http://moznostvolby.sk/banka-informacii-o-cedawe/

ktorá slúži ako významný zdroj informácií pre všetkých, ktorí sa zaoberajú ochranou ľudských práv žien. Na túto aktivitu sme tento rok nadviazali a vďaka projektu Ľudskoprávne dohovory ako nástroje zmeny vám prinášam ďalšie materiály, ktoré napomôžu k šíreniu informácií o dohovoroch a ich aplikovateľnosti do praxe.

Pozrite si 3 skvelé videá o CEDAW dohovore (Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien), ktoré vypracovala organizácia IWRA Asia Pacific a prečítajte si ich preklad do slovenského jazyka.

Preklad videí zabezpečila Možnosť voľby, Paula Jojárt.

Možnosť voľby o.z., Medená 5, 811 02 Bratislava

www.moznostvolby.sk

https://www.facebook.com/MoznostVolby

https://www.facebook.com/istanbulsky.dohovor

Preklady boli vytvorené v rámci projektu občianskeho združenia Možnosť voľby Ľudskoprávne dohovory ako nástroje zmeny realizovaného s finančnou podporou Ministerstva spravodlivosti SR v rámci dotačného programu na presadzovanie, podporu a ochranu ľudských práv a slobôd a na predchádzanie všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie a s podporou Slovensko-česko ženského fondu. Za obsah tohto dokumentu je výlučne zodpovedná Možnosť voľby.

   

1. VIDEO – CEDAW stručne a krátko – princíp skutočnej rovnosti

3:38 , zdroj: https://www.youtube.com/watch?v=rI8lNB-XMIk&t=16s

IWRA Asia Pacific s podporou Fondu UN Women pre rodovú rovnosť a Kanadskej vlády (Ministerstvo pre zahraničné veci, obchod a rozvoj Kanady) uvádza:

CEDAW stručne a krátko

Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien je medzinárodný ľudskoprávny dohovor, ktorý sa zameriava na ľudské práva žien a špecifické potreby žien zo všetkých kútov sveta.

Riadi sa tromi základnými princípmi:

  • skutočná rovnosť

  • nediskriminácia / zákaz diskriminácie

  • povinnosti zmluvných štátov

Toto video vysvetľuje princíp skutočnej rovnosti.

K nerovnosti prispieva mnoho rôznych faktorov.

Niektorí ľudia majú od narodenia omnoho viac príležitostí a lepší prístup k možnostiam, ako iní. Rodové stereotypy posilňujú rozdiely medzi mužmi

[agresívny, silný, dominantný, logický, nezávislý]

a ženami

[starostlivá, submisívna, pasívna, komunikatívna, emocionálna]

V dôsledku stereotypov vnímame ženy ako slabé bytosti, ktoré potrebujú ochranu.

Avšak v skutočnosti, muži aj ženy zdieľajú rovnaké vlastnosti a zručnosti, okrem reprodukčných schopností. Muži a ženy sú rozdielni, ale v konečnom dôsledku sú si rovní.

Nerovnosti medzi mužmi a ženami posilňuje patriarchálny systém, ktorý vníma mužov ako lídrov. [ženy zastávajú iba 17 % parlamentných kresiel,

1/3 žien zažíva zneužívanie a násilie zo strany blízkej osoby,

2/3 negramotných ľudí na svete sú ženy,

Do školy nechodí o 10 miliónov viac dievčat ako chlapcov] 

Niektorí ľudia nás presviedčajú, že muži majú väčšie právo kontrolovať ekonomické zdroje, pretože zabezpečiť rodinu je ich zodpovednosť. Avšak toto presvedčenie neodzrkadľuje skutočnosť.

V dnešnom svete žije mnoho žien, ktorí nie sú vydaté alebo sú rozvedené, či vdovy,

prípadne žijú odlúčene od partnera alebo ich partner opustil a ony sú nútené sa samy postarať o rodinu. V juhovýchodnej Ázii na čele mnohých rodín stojí žena.

[Thajsko 30 %, Vietnam 26,8%, Filipíny 18,7%, Indonézia 12,9%]

Odhaduje sa, že 70 % svetovej populácie, ktorá žije pod hranicou chudoby, tvoria ženy.

K rovnosti žien a mužov možno pristupovať tromi spôsobmi:

  • formálny prístup

  • ochranársky prístup

  • korekčný prístup

Formálny prístup v zásade ignoruje skutočnosť, že muži a ženy sú rozdielni.

Vychádza z mužskej skúsenosti a osobitné potreby žien opomína.

[Pochlap sa! Keď som to dokázal ja, dokážeš to aj ty…

Skús porodiť dieťa.]

Príkladom je napr. fabrika, ktorá dáva ženám aj mužom možnosť pracovať na nočné zmeny. Ak však okolie farbiky nie je riadne osvetlené, môže to viesť k útokom, ktoré ženy odrádzajú od práce v noci.

Ochranársky prístup oberá ženy o príležitostí, lebo ženy považuje za zraniteľné a tak im zakazuje podieľať sa na niektorých aktivitách. Ak sa vrátime k príkladu s fabrikou, tento prístup by mal podobu firemnej politiky, ktorá by zakázala ženám možnosť pracovať na nočné zmeny, aby ich ochránila pred možnými útokmi.

[požiadavky pre uchádzačov o prácu na nočné zmeny:

len muži, 18 rokov, motivovaný, 1-2 roky praxe]

To však problém nerieši a ženy takáto politika oberá o možnosť privyrobiť si viac.

Korekčný prístup sa primárne sústreďuje na nápravu prostredia, tak aby zo zmeny benefitovali muži aj ženy rovnomerne. Firma by napr. mohla zlepšiť osvetlenie vo svojom okolí, zabezpečiť autobusovú dopravu pre zamestnankyne a vytvoriť tak bezpečné prostredie, ktoré by ženám umožnilo bez obáv nastúpiť na nočnú zmenu.

Korekčný prístup vedie ku skutočnej rovnosti.

  • Zohľadňuje rozdielnosť, ale zároveň posilňuje rovnosť mužov a žien.

  • Kladie dôraz na nutnosť zmeniť prostredie, ktoré ženy znevýhodňuje.

  • Vyrovnáva štartovacie pozície mužov a žien.

  • Vyžaduje, aby zákony a politiky zohľadňovali rodové hľadisko.

Korekčný prístup zabezpečuje, že ženy majú rovné príležitostí, rovný prístup k príležitostiam, a profitujú aj z výsledkov a benefitov, ktoré príležitostí prinášajú.

V tomto videu sme sa venovali princípu skutočnej rovnosti, jednému z troch základných princípov Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien:

  • skutočná rovnosť

  • nediskriminácia / zákaz diskriminácie

  • povinnosti zmluvných štátov

Pripravili: IWRA Asia Pacific s podporou Fondu UN Women pre rodovú rovnosť a Kanadskej vlády (Ministerstvo pre zahraničné veci, obchod a rozvoj Kanady).

Preklad: Možnosť voľby, Paula Jojárt, 2018

2. VIDEO – CEDAW stručne a krátko – princíp nediskriminácie

4:29; zdroj: https://www.youtube.com/watch?v=OBdDB5PKrmk

IWRA Asia Pacific s podporou Fondu UN Women pre rodovú rovnosť a Kanadskej vlády (Ministerstvo pre zahraničné veci, obchod a rozvoj Kanady) uvádza:

CEDAW stručne a krátko

Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien je medzinárodný ľudskoprávny dohovor, ktorý sa zameriava na ľudské práva žien a špecifické potreby žien zo všetkých kútov sveta.

Riadi sa tromi základnými princípmi:

  • skutočná rovnosť

  • nediskriminácia / zákaz diskriminácie

  • povinnosti zmluvných štátov

Toto video vysvetľuje princíp nediskriminácie.

Väčšina krajín sveta podpísala Dohovor CEDAW. Prijali záväzok rešpektovať, ochraňovať, presadzovať a napĺňať ľudské práva žien vo svojich krajinách.

Napriek tomu však diskriminácia v mnohých krajinách pretrváva, či už v podobe priamej diskriminácie alebo formou nepriamej diskriminácie.

[Priama diskriminácia:]

Mnohé krajiny majú v platnosti zákony, ktoré ženy a deti diskriminujú priamo. Napríklad otcovia majú právo preniesť občianstvo na svoje deti, ale matky toto právo nemajú. Bez občianstva [pas], dieťa nemá prístup k zdravotnej starostlivosti, vzdelaniu a iným službám, ktoré občianky a občania môžu využívať.

K nepriamej diskriminácii môžu viesť zákony a politiky, ktoré sa z hľadiska rodu javia neutrálne, a ktoré zdanlivo dávajú mužom a ženám rovnaké príležitostí a prístup k službám. Avšak v realite takéto zákony a politiky ženy znevýhodňujú a to vďaka historicky pretrvávajúcej diskriminácii, ktorá je dôsledkom patriarchálneho systému.

Príkladom môže byť mediálna spoločnosť, ktorá hľadá šéfredaktorku, resp. šéfredaktora. Firma ponúka možnosť uchádzať sa o túto pozíciu všetkým redaktorom a redaktorkám, ktoré spĺňajú požadované podmienky. Jednou z nich je mať skúsenosti s reportérskou prácou na všetkých redakčných oddeleniach, vrátanie redakcie kriminality. To však nepriamo diskvalifikuje všetky ženy, pretože firma má zároveň firemnú politiku, ktorá znemožňuje ženám pracovať v redakcii kriminality s ohľadom na vysoké bezpečnostné riziko. Vo výsledku sa tak žiadna z redaktoriek nemôže o prácu šéfredaktorky uchádzať.

Patriarchát predstavuje systém spoločenských vzťahov primárne definovaných cez autoritu a moc muža. Otcovia majú hlavné slovo a predstavujú autoritu voči svojim ženám, deťom ako aj vo vzťahu k nakladaniu s majetkom. Tento systém je postavený na nadvláde a privilégiach mužov a je závislý na podriadení si žien.

V patriarchálnom systéme sú maskulínne vlastnosti [agresívny, mocný, silný] oceňované viac ako vlastnosti považované za feminínne [starostlivá, jemná, láskyplná].

Často sa napríklad stretávame s tým, že chlapcom a mužom hovoríme, aby sa nesprávali ako baby. Patriarchát vníma ženskosť ako “slabosť,” [citlivka, ufňukaná, slabá, nesamostaná] a považuje ju za menej hodnotnú ako mužskosť.

V mnohých krajinách ženy narážajú na prekážky: [obmedzujúce role, zneviditeľňovanie žien, obmedzenia v obliekaní alebo pri dedičstve], ktoré pramenia z kultúrnych či náboženských zvyklostí. Vďaka týmto postupom a presvedčeniam: [tradičná kultúra , náboženstvo], ženy zažívajú pretrvávajúcu diskrimináciu.

Príkladom je mrzačenie ženských pohlavných orgánov. Praktika, pri ktorej dievčatám odrežú časť vonkajších pohlavných orgánov alebo ich inak znetvoria, býva často ospravedlňovaná ako náboženská tradícia, prípadne ako kultúrna zvyklosť uvedenia

mladých dievčat medzi dospelé ženy.

[Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie 100 až 140 miliónov dievčat bolo vystavených mrzačeniu ženských pohlavných orgánov]

Avšak bolo dokázané, že na rozdiel od obriezky chlapcov, mrzačenie ženských pohlavných orgánov neprináša dievčatám žiadne pozitívne benefity. Naopak, spôsobuje im časté zdravotné komplikácie a niekedy dokonca vedie k smrti.

Je nutné si uvedomiť, že princíp nediskriminácie žien musí byť naplnený nielen De jure ale aj De facto. De jure znamená [rovnosť] pred zákonom.

De factor predstavuje [rovnosť] v realite, skutočnom živote.

[De jure]

Skúsme to na príklade. V dedinke Lomak majú projekt na podporu chovu rýb.

Projekt deklaruje politiku dodržovania princíp rovnosti príležitostí pre ženy a mužov, ktorí sa tak môžu stať chovateľmi a chovateľkami rýb, a zlepšiť si tak životné podmienky. Vzdelávacie aktivity budú prístupné pre všetkých. Medzi kritériami účasti je však aj podmienka vlastniť pozemky vhodné na takéto podnikanie.

[Uchádzači a uchádzačky musia vlastniť pôdu s rybníkom ]

Počas implementácie Projektu na podporu chovu rýb sa však ukázalo, že sa doň nezapojili žiadne ženy.

[De facto]

Zistilo sa, že v skutočnosti ženy nemajú žiadne pozemky.

[Ženy nevlastnia žiadne rybníky]

Vďaka diskriminačnému zákonu o dedičských právach ženy nemohli dediť rodinný majetok. Miestne zvyklosti tiež bránia ženám kontrolovať rodinné príjmy a majetky,

alebo ich aspoň nejako využívať. To sa týka aj pozemkov s rybníkmi, ktoré vlastnia ich manželia.

Existuje množstvo zákonov a politík, ktoré by mali byť pre ženy prínosné.

[DE JURE – nediskriminačné a rodovo neutrálne politiky.]

Avšak nezohľadňujú historicky pretrvávajúcu diskrimináciu, ktorá ženám nedovoľuje naplno využiť svoje práva.

[DE FACTO – v skutočnosti, ženy nemôžu z de jure politík a opatrení benefitovať, pretože ich miestne zvyklosti a kultúra znevýhodňujú.]

Je pravdepodobné, že obdobné politiky máte aj vo svojej krajine a podobné scenáre sa opakujú s rôznymi obmenami aj vo vašej komunite.

V tomto videu sme sa venovali princípu nediskriminácie, jednému z troch základných princípov Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien

  • skutočná rovnosť

  • nediskriminácia / zákaz diskriminácie

  • povinnosti zmluvných štátov

Pripravili: IWRA Asia Pacific s podporou Fondu UN Women pre rodovú rovnosť a Kanadskej vlády (Ministerstvá pre zahraničné veci, obchod a rozvoj Kanady)

Preklad: Možnosť voľby, Paula Jojárt, 2018

3. VIDEO – CEDAW stručne a krátko – povinnosti zmluvných štátov

5:13; zdroj: https://www.youtube.com/watch?v=umETapJ4b8o&t=57s

IWRA Asia Pacific s podporou Fondu UN Women pre rodovú rovnosť a Kanadskej vlády (Ministerstvo pre zahraničné veci, obchod a rozvoj Kanady) uvádza:

CEDAW stručne a krátko

Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien je medzinárodný ľudskoprávny dohovor, ktorý sa zameriava na ľudské práva žien a špecifické potreby žien zo všetkých kútov sveta.

Riadi sa tromi základnými princípmi:

  • skutočná rovnosť

  • nediskriminácia / zákaz diskriminácie

  • povinnosti zmluvných štátov

Toto video vysvetľuje povinnosti zmluvných štátov.

Dohovor CEDAW je jedným z najčastejšie ratifikovaných medzinárodných ľudskoprávnych dohovorov. K máju 2014 Dohovor ratifikovalo 188 krajín.

Ak napr. krajina Z podpísala CEDAW dohovor, znamená to, že krajina Z sa stala zmluvným štátom dohovoru, a súhlasila s tým, že príjme opatrenia na zlepšenie postavenia žien vo svojej krajine.

V demokratických krajinách tvoria vládu tri zložky moci: zákonodarná, výkonná a súdna moc.

Zákonodarná moc pripravuje, pozmeňuje a ruší zákony. Tiež kontroluje štátny rozpočet.

Výkonná moc je zodpovedná za dodržiavanie zákonov a každodenné fungovanie štátu. Jej úlohou je zaistiť implementáciu zákonov a zabezpečiť fungovanie služieb akými sú napr. vzdelávanie či sociálne služby.

Súdna moc je zodpovedná za zaistenie spravodlivosti a interpretáciu ústavy a zákonov.

Krajina Z musí zaistiť, že všetky tri zložky vládnej moci spoločne prispejú k dosiahnutiu rodovej rovnosti.

Keď krajina Z ratifikovala CEDAW Dohovor, stal sa pre ňu právne záväzným dokumentom. Krajina je viazaná článkami Dohovoru a jej úlohou je venovať [náležitú pozornosť] tomu, aby ich efektívne a bezodkladne implementovala do praxe.

Zmluvný štát musí každé štyri roky podať CEDAW výboru správu o plnení záväzkov vyplývajúcich z Dohovoru, ako aj o opatreniach, ktoré prijal, aby zaistil rešpektovanie, ochranu, presadzovanie a napĺňanie práv žien, ktoré žijú v danej krajine.

Štát musí rešpektovať práva žien chránené dohovorom. Nesmie urobiť nič, čím by boli práva žien obmedzované alebo porušované. To znamená, že zmluvný štát

  • nesmie prijímať zákony, ktoré by ženy diskriminovali,

  • nesmie sa dopúšťať postupov a konaní, ktoré by ženy diskriminovali,

  • musí zrušiť všetky diskriminačné zákony.

Štát musí chrániť práva žien. To znamená, že musí:

  • zabezpečiť mechanizmy na podávanie sťažností a náhradu škody alebo kompenzácie, ak dôjde k porušeniu práv žien,

  • kontrolovať súkromné subjekty a inštitúcie, ako napr. súkromné firmy, korporácie a dokonca aj jednotlivcov, aby sa uistil, že neporušujú práva žien,

  • zakázať diskrimináciu žien

  • a zaviesť sankčné mechanizmy pre prípady diskriminácie

Štát musí presadzovať práva žien. To znamená, že musí:

  • zvyšovať v krajine povedomie o právach žien

Štát musí napĺňať práva žien chránené dohovorom. To znamená, že musí:

  • podniknúť pozitívne kroky a vytvárať podmienky umožňujúce napĺňanie práv žien,

  • posilňovať kapacity verejných inštitúcií,

  • posilňovať samotné ženy, aby mohli rovnosť dosiahnuť,

  • odstraňovať prekážky, ktorým ženy čelia tak, aby zabezpečil rovnosť nielen de jure (pred zákonom) ale aj de facto (skutočnú rovnosť).

    Z toho pre štát vyplýva aj povinnosť prijať dočasné vyrovnávacie opatrenia. Cieľom týchto opatrení je dočasne zvýhodniť ženy s cieľom zrýchliť napredovanie žien pri dosahovaní rovnosti a riešiť dôsledky dlhodobo pretrvávajúcej diskriminácie.


    Napríklad, napriek tomu, že
    v krajine Z vybudovali vo vidieckych oblastiach školy a zabezpečili, aby v nich bol dostatok pedagogického personálu, zistilo sa, že dievčatá do škôl aj tak nechodili. Je to príklad zo skutočného života. Hlbší výskum problému ukázal, že vzhľadom na to, že väčšinu pedagogického personálu tvorili muži a vďaka pretrvávajúcim kultúrnym predsudkom, mnohé rodiny neboli ochotné posielať dievčatá do školy, kde by boli obklopené mužmi. Zároveň sa rodiny spoliehali na prácu dcér, ktoré sa podieľali na domácich prácach. Vo vidieckych oblastiach prevládalo presvedčenie, že vzdelanie nie je pre dievčatá až tak dôležité ako naučiť sa zvládať domáce povinnosti. Neskôr sa dievča i tak vydá do inej rodiny. Posielať dievčatá do školy teda považovali za plytvanie zdrojmi.

    [Dočasné vyrovnávacie opatrenia]

    Štát musí zabezpečiť, aby sa vzdelanie dievčat považovalo za rovnako dôležité ako v prípade chlapcov. Štát by mal ako dočasné vyrovnávacie opatrenie začať cielene prijímať do vidieckych škôl viac učiteliek ako učiteľov, pokiaľ vo vidieckych komunitách nedôjde k zmene. Ďalším vyrovnávacím opatrením môže byť udeľovanie štipendií rodinám, ktoré dievčatá do školy pošlú, ako kompenzáciu za to, že sa doma nebudú podieľať na domácich prácach. Rovnako by mal štát prijať zákon, podľa ktorého by bolo povinné posielať dievčatá do školy.

    Medzi ďalšie príklady dočasných vyrovnávajúcich opatrení patrí napr. vymedzenie určitého počtu miest na rozhodovacích pozíciách iba pre ženy. Ak ženy predstavujú polovicu populácie, hlasy žien musia byť súčasťou rozhodovacích procesov, aby sa na záujmy a potreby žien nezabúdalo.

    Ak by sme to mali zosumarizovať, štát, ktorý k dohovoru pristúpil, musí venovať náležitú pozornosť napĺňaniu cieľov dohovoru. To znamená, že štát je zodpovedný za riešenie diskriminácie, či už k nej dochádza vo verejnom priestore alebo v súkromnej sfére. Riešiť diskrimináciu znamená predchádzať jej, zakázať ju, identifikovať prípady diskriminácie, odstrániť následky a uplatniť sankcie. Zahŕňa to aj povinnosť presadzovať práva žien a [rodovú] rovnosť cez proaktívne opatrenia a urýchliť dosahovanie de facto (skutočnej) rovnosti.

    V tomto videu sme sa venovali povinnostiam zmluvných štátov, jednému z troch základných princípov Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien:

    • skutočná rovnosť,

    • nediskriminácia / zákaz diskriminácie,

    • povinnosti zmluvných štátov.

    Pripravili: IWRA Asia Pacific s podporou Fondu UN Women pre rodovú rovnosť a Kanadskej vlády (Ministerstvo pre zahraničné veci, obchod a rozvoj Kanady).

    Preklad: Možnosť voľby, Paula Jojárt, 2018

Prečo neodíde?

   

Kto si pamätá, či bola Katarína na ľade alebo na blate?

25.november si často pamätáme vďaka tejto pranostike. Už menej ľudí vie, že v rovnaký deň si pripomínameMedzinárodný deň boja za odstránenie násilia páchaného na ženách“. Keď čítame správy ako: Súd v Írskom meste Cork uznal nevinným muža, ktorý znásilnil 17 ročné dievča. Ona je predsa „tá vinná“, lebo mala na sebe tangá. On nevinný, lebo ju „len“ znásilnil. Hovoríme si prečo nemáme každý deň ustanovaný, ako deň boja za odstránenie násilia na ženách.

V Belgickom múzeu je výstava oblečenia, ktoré mali ženy na sebe v deň, keď boli znásilnené. Výstava, ktorá si kladie neľahký cieľ: pracovať s mýtom o „provokácii žien“. S mýtom, ktorý kladie vinu za znásilnenie ženám. Takéto ubližujúce správanie je totiž pri znásilneniach pomerne bežná prax. Počnúc necitlivou medializáciou prípadov, až po nesprávny prístup polície, ktorý odradí ďalšie ženy od nahlásenia trestného činu znásilnenia.

Bolo by dobré, ak by sme mali na Slovensku čo najviac iniciatív ako spomínaná výstava. V situáciách, keď opustíme našu sociálnu bublinu, kde sme obklopené a obklopení názorovo,a najmä hodnotovo! podobne orientovanými ľuďmi, si to uvedomujeme asi najviac. Ako, keď čakáte v rade a nedobrovoľne počúvate cudzí rozhovor dvoch mužov. Pohoršujú sa nad tým aká sprostá (a horšie vulgarizmy) je ich známa, ktorá je v násilnom vzťahu. Darmo by ste čakali aspoň jedno negatívne slovo na partnera tej ženy. Ani náznak. Vinu nesie znova len žena.

Ann Jones v knihe Nabudúce bude mŕtva, veľmi výstižne zhrnula ako ľudia reagujú, keď sa dozvedia o násilí páchanom na ženách. Autorkin opis nemá ambíciu byť odbornou definíciou, ale naopak zachytenie prvotných a často jediných reakcií ľudí na násilie páchané na ženách v intímnych vzťahoch. Za zatvorenými dverami.

Ženy hovoria o znásilňovaní, bití, zlomených kostiach, potratoch, bodných a strelných ranách. Muži hovoria o „manželských problémoch“. Ženy chodia s modrinami, zraneniami mozgu, ochrnutými končatinami, rozdrvenými genitáliami, projektilmi v hlave. Muži prehodia čosi o „domácich hádkach“. Len zopár ľudí sa spýta: Čo je tomu chlapovi? Prečo si myslí, že si to môže dovoliť? Zbláznil sa? Zadržala ho polícia? Kedy ho postavia pred súd? Dali ho súdne vysťahovať z domu? Nepotrebuje tá žena nejakú inú pomoc? Lekársku alebo právnu? Nové bývanie? Dočasnú finančnú podporu? Podporu na dieťa?

Nie, ako prvá a často jediná otázka sa ľuďom vynorí v mysli otázka: Prečo neodíde?

Táto otázka v skutočnosti nie je otázkou. Nevolá po odpovedi – vynáša súd. Mystifikuje. Mení obrovský spoločenský problém na osobnú záležitosť, a zároveň zvaľuje zodpovednosť na obeť.1

Úrad OSN pre drogy a kriminilatu zverejnil: „každoročne, zomrie rukou svojho partnera alebo člena rodiny priemerne 137 žien každý deň na celom svete!2

Koľko z nich bolo zabitých práve, keď sa snažili odísť od násilného partnera? Nemusíme byť odborníčky a odborníci v problematike, aby sme si vedeli predstaviť akému nebezpečenstvu, sú vystavené práve pri snahe odísť z násilného vzťahu. A my sa stále pýtame prečo neodíde.

V rámci Celoeurópskeho výskumu Agentúry Európskej Únie pre základné práva3, bol na Slovensku zrealizovaný reprezentatívny výskum o násilí páchanom na ženách. V jednej časti výsledkov výskumu sú uvedené dôvody nekontaktovania polície v dôsledku najzávažnejšieho fyzického alebo sexuálneho násilia. Poradila si s tým sama; mala strach z páchateľa; cítila hanbu a rozpaky, nechcela, aby o tom niekto vedel; aj tak by mi nikto neveril; myslela som si, že to bola moja vina a ďalšie.

Tých dôvodov je mnoho, a či sa nám to páči, alebo nie, nesieme za ne zodpovednosť. Vieme sa biť do pŕs, a kričať (na facebooku samozrejme), že migranti sem neprídu znásilňovať NAŠE ženy (ženy sú zrejme niekoho kolektívne vlastníctvo), ale realitu „každej piatej ženy“ na Slovensku ignorujeme, alebo v lepšom prípade bagatelizujeme. Čo robíme preto, aby sa samotné ženy necítili zodpovedné za násilie? Za násilie, ktoré je celospoločenský problém a nie individuálne zlyhanie.

Vystúpiť z našich bublín a postaviť sa tvárou realite, ktorú tu máme,(nie naozaj nám ju sem nikto neimportoval), má svoj význam. Hovoriť o tom má svoj význam, aj keď čakáte v rade a počúvate cudzí rozhovor, ktorý v našej spoločnosti naozaj nemá miesto.

Pocity viny a hanby by predsa nemali cítiť ony.

Vydané: 10. decembra. Deň ľudských práv. Áno, život bez násilia je ľudské právo. 

Autorka: Martina Zboroňová, Možnosť Voľby

Zdroje:

1 Jones, A. – Nabudúce bude mŕtva. Týranie ako ho zastaviť. Humenné: Pro Familia (http://www.aspekt.sk/en/node/2363)

3 http://www.ceit.sk/IVPR/images/IVPR/vyskum/2014/Holubova/2287.pdf

Príhovory z námestia: NEBUDEME TICHO!

 

Dobrý večer. Ďakujeme, že spolu s nami nebudete ticho.

Stretli sme sa v rámci kampane 16 dní aktivizmu proti násiliu páchanému na ženách. A nebudeme ticho, lebo odmietame rodovo podmienené násilie, teda násilie, ktoré postihuje predovšetkým ženy a dievčatá, ale ohrozuje aj mužov, ktorí nespĺňajú stereotypné predstavy o “tradičnej mužskosti”.

Nebudeme ticho, lebo na Slovensku každá tretia žena počas svojho života zažije fyzické či sexuálne násilie. Každá dvadsiata žena je znásilnená. Za posledné dva roky na Slovensku manželia alebo partneri zavraždili najmenej 13 žien, väčšinou preto, lebo chceli odísť z násilného vzťahu.

Jednou z foriem násilia páchaného na ženách je odopieranie sexuálnych a reprodukčných práv. To sa môže diať individuálne – zo strany partnerov, ktorí znemožňujú ženám užívať antikoncepciu, nútia ich podstupovať interrupcie alebo vynosiť dieťa bez ohľadu na okolnosti a vôľu či zdravie žien.

Obmedzovanie a porušovanie sexuálnych a reprodukčných práv žien sa deje aj systémovo. Dievčatá a chlapci nemajú zabezpečenú komplexnú a objektívnu sexuálnu výchovu. Od roku 2011 nie je možné hradiť antikoncepciu zo zdravotného poistenia. Ženy, ktoré podstupujú interrupciu nútime registrovať sa, platiť mnohé poplatky či na interrupciu čakať 48 hodín. Z nedávnych verejných diskusií vieme aj o neľudskom zaobchádzaní, ponižovaní a násilí, ktoré ženy zažívajú pri pôrodoch.

Nebudeme ticho, lebo namiesto toho, aby poslanci riešili tieto a ďalšie problémy, s ktorými sa ženy stretávajú, podali len v tomto roku dva návrhy s cieľom obmedziť prístup žien k bezpečným interrupciám. Nedovolíme, aby o nás a našich telách rozhodovali za zavretými dverami. Spoločným cieľom všetkých, čo tu sme, je znižovať počet interrupcií. To sa však na Slovensku deje dlhodobo. Zákazmi a obmedzeniami sa stav nezlepší, ale naopak zhorší.

Počet interrupcií môžeme reálne znižovať zavedením kvalitnej sexuálnej výchovy, poskytovaním nezaujatých informácií o plánovanom rodičovstve, zabezpečením hradenej a dostupnej antikoncepcie pre všetky ženy aj mužov, ale i zlepšením životných podmienok žien a rodín a samozrejme predchádzaním rodovo podmieneného násilia vo všetkých jeho formách.

Nemôžeme riešiť problémy žien bez žien. Preto keď hovoríme o probléme násilia páchaného na ženách, pýtajme sa žien, ktoré zažívajú násilie, počúvajme odborníčky a odborníkov pracujúcich v oblasti rodovo podmieneného násilia, rodovej rovnosti, sexuálnych a reprodukčných práv žien.

Alena Faragulová, Povstanie pokračuje

Dobrý večer,

Kam môžu viesť snahy o obmedzenie sexuálnych a reprodukčných práv žien a dievčat už poznáme z krajín ako je Poľsko, Írsko,  Argentína alebo Salvador.

V Argentíne ročne zomiera 40 žien v dôsledku nelegálnej interrupcie. Pritom ide o najchudobnejšie ženy, ktoré siahajú po tých najzúfalejších možnostiach.

V Salvadore zomiera každá desiata žena, ktorá podstúpi nelegálnu interrupciu. Ženy sa pri komplikáciách boja vyhľadať zdravotnú pomoc z obavy z väzenia. Desiatky žien si odpykávajú dlhé tresty za pokus o interrupciu alebo za to, že prežili samovoľný potrat. Medicína to totiž nedokáže spoľahlivo odlíšiť. Zároveň stúpla samovražednosť žien, ktoré neplánovane otehotneli.

Najbezpečnejšia je pre ženy medikamentózna interrupcia, ktorá by sa však mala robiť pod lekárskym dohľadom. V prípade jej zákazu si ženy tabletku zoženú cez internet alebo si ju kúpia v zahraničí. V Írsku, kde donedávna platil takmer úplný zákaz interrupcií, najmenej 2 ženy denne užili tabletku svojpomocne. Zúfalé ženy však môžu užiť nesprávne množstvo, vo vysokom štádiu tehotenstva alebo im môžu dodať sfalšované lieky. Ich zdravie môže byť vážne poškodené.

Kriminalizácia interrupcií spôsobuje, že ženy vyhľadávajú legálnu interrupciu v zahraničí. Z Írska ročne vycestuje približne 5000 – 6000 žien, z Poľska až 20 000.

Ženy v Poľsku hovoria, že prechádzajú peklom. Prerušenie tehotenstva je možné v prípade, že je ohrozené zdravie a život ženy, ale ani to sa v praxi nedodržiava. Ženy so zdravotnými problémami často posielajú od jedného zdravotníckeho zariadenia k druhému, pretože lekári a lekárky nechcú prevziať zodpovednosť za súhlas s interrupciou.

Počet nelegálnych interrupcií sa v Poľsku odhaduje na 150 000 ročne. Kvalita nelegálneho zákroku sa často odvíja od jeho ceny. Tá sa postupne zvyšuje, hovorí sa o sume okolo 2000 €. K najzávažnejším dôsledkom kriminalizácie interrupcií patrí ohrozovanie zdravia a života žien a prehlbovanie sociálnej nerovnosti.

Zo skúseností týchto krajín sa môžeme poučiť. Vidíme, že zákaz interrupcií ich počet v skutočnosti nezníži. Iba sa zvýši riziko úmrtia a poškodenia zdravia žien.

Barbora Holubová, sociologička

Dobrý podvečer vám všetkým,

Snahy obmedzovať prístup k interrupciám a ďalšie reprodukčné práva žien nie sú u nás nové. S neúnavnou vytrvalosťou sa opakujú od vzniku Slovenskej republiky. Znamená to teda, že už 25 rokov musíme chrániť svoje základné práva, ktoré nám ako plnohodnotným občiankam prináležia – právo na zdravie, na život, právo na osobnú slobodu. Tieto snahy nám dávajú jasný odkaz. Že jednoducho neprestanú, pokiaľ nám ženám nezoberú kontrolu nad našimi životmi, našimi telami. Že neprestanú pokiaľ nám nezakážu rozhodovať o sebe a nezbavia nás tak našej dôstojnosti a slobody. Slobody, ktorá je základným princípom demokratickej spoločnosti. Slobody, bez ktorej by sme boli iba nástrojmi v rukách mocných.

Tieto snahy a iniciatívy majú aj ďalší cieľ. Systematicky oberať o čas a energiu obhajcov a obhajkyne ľudských práv, aktivistky a aktivistov. Namiesto toho, aby sme venovali všetok svoj čas podpore rovnosti žien a mužov a riešili každodenné problémy ľudí, musíme sa neustále vracať k umelo vytvoreným problémom a obhajovať svoje základné práva. Práva, ktoré sú nám dané ústavou našej krajiny.  

Stačilo. Dnes sme prišli povedať na námestie, že tak ako sme nemlčali uplynulých 25 rokov, nebudeme ani dnes.

My ženy musíme mať právo rozhodovať o svojom živote a osude. O našich telách a našom zdraví nemôžete rozhodovať bez nás a za nás. Naše výsostne individuálne voľby sa nemôžu stať predmetom štátnej kontroly, politických dohôd a špekulácií.

Vyzývame všetkých politikov a političky, aby teraz a ani v budúcnosti nepripustili obmedzovanie práv žien a kontrolovanie ich životov. Namiesto toho môžete urobiť také kroky, ktoré ženám skutočne pomôžu: odstrániť nútené čakacie lehoty, povinnú registráciu a poplatky, ktoré z nás robia bytosti neschopné sa kompetentne rozhodovať. Umožniť, aby antikoncepcia mohla byť hradená zo zdravotného poistenia a nebola luxusom pre ľudí, ktorí si ju nemôžu finančne dovoliť. Prijať opatrenia, ktoré zabezpečia, že všetci a najmä mladí ľudia budú mať prístup k nezaujatým informáciám o plánovanom rodičovstve a objektívnej sexuálnej výchove. Prijať opatrenia, aby mali ženy na Slovensku regionálne i finančne dostupný prístup k umelému prerušeniu tehotenstva. Zabezpečiť, aby práva a potreby žien pri pôrodoch boli skutočne napĺňané.

Urobiť všetko preto, aby násilie páchané na ženách skončilo a aby sme mohli začať žiť skutočnú rodovú rovnosť.

Odkážme spoločne z tohto námestia, že nechceme zákazy, stigmatizáciu a ubližovanie. Chceme a potrebujeme sa vydať cestou dôvery, podpory a solidarity. Ďakujeme vám všetkým, že ste prišli a že vám to nie je jedno. Ukážme spoločne, že ani teraz a ani naďalej NEBUDEME TICHO!

Adriana Mesochoritisová, Možnosť voľby

RODOVÝ TRÉNING

 

Ponuka na vzdelávanie v oblasti rodovej rovnosti, ľudských práv žien a ľudskoprávnych dohovorov.

ČO PONÚKAME?

Možnosť absolvovať interaktívny rodový tréning, s dôrazom na implementáciu rodovej rovnosti do každodenného života a praxe.

Cieľom vzdelávania je prehĺbenie citlivosti, vedomostí a zručností v oblasti rodovej rovnosti, ľudských práv žien a detí a násilia páchaného na ženách. Sústredíme sa aj na posilnenie uplatňovania kľúčových ľudskoprávnych dohovorov do praxe.

Budeme vás sprevádzať učením tak, aby ste vedeli ako presadzovať rodovú rovnosť v praxi, ako predchádzať diskriminácii na základe pohlavia a rodu, či ako sa vyrovnávať s vplyvom rodových stereotypov.

Pomôžeme vám posilniť rodovú citlivosť, rodovú a ľudskoprávnu kompetenciu. Túto kompetenciu chápeme ako schopnosť rozpoznávať rodovú a ľudskoprávnu perspektívu v  práci, každodennom živote a rozhodnutiach, ako aj schopnosť konať smerom k dosahovaniu rodovej rovnosti a podpore a ochrane práv.

PRE KOHO?

Rodový tréning je určený pre skupinu 14 ľudí a to najmä:

  • pomáhajúce profesie (najmä profesie, ktoré intervenujú v prípadoch násilia páchaného na ženách a v oblasti ochrany a podpory ľudských práv žien)
  • MVO, aktivistov a aktivistky (najmä pre MVO poskytujúce podporu ženám a ich deťom)
  • Materské centrá, pedagogické profesie, verejné a štátne inštitúcie, ktoré sa podieľajú na zabezpečovaní ochrany práv žien a detí vystavených násiliu, prípadne iným formám diskriminácie

ČAS:

Termín: August 2018 – November 2018

Časová dotácia: 80 hodín = 4 x 3dňové tréningové cykly;

Tréningy budú zvyčajne prebiehať počas víkendov, resp. podľa vzájomnej dohody.

Termíny ďalších tréningov budú spresnené na prvom tréningu po vzájomnej dohode.

Predbežný termín 1. tréningu:

PIATOK 3. August od 12:30 – Nedeľa 5.august 2018 do 13:00

V prípade, že vám prvý termín z vážnych dôvodov nevyhovuje, prosím bezodkladne nás kontaktujte. Ak by sa našli viaceré a viacerí, termín by sme posunuli.

FINANCIE:

V rámci tréningu sú hradené tieto náklady: lektorské, ubytovanie, 1x teplý obed (sobota), občerstvenie (káva, minerálky, drobné občerstvenie), prednášková miestnosť.

MIESTO:

Tréningy budú realizované v stredisku cestovného ruchu Oščadnica – Veľká Rača, v Penzióne Kýčera (cca 24 km od Žiliny). K dispozícii sú 2 lôžkové izby, wifi. Po programe môžete bezplatne využívať hotelový bazén, pingpongové stoly, vonkajšie priestory s grilom. V prízemí je reštaurácia.

TRÉNINGOVÉ METÓDY:

Ponúkame vám zážitkové učenie. Učenie sa hrou považujeme za najefektívnejšiu formu získavania vedomostí, zručností a tiež možnosť ako meniť rodovo stereotypné postoje. Z tréningových metód a techník budeme využívať najmä interaktívne aktivity, ale aj prednášky a diskusie. Naším mottom je výrok trénerky B.R. Siwal: „Rodový tréning nemení len naše mysle, ale aj naše srdcia“.

V prípade Vášho záujmu kontaktujte Adrianu Mesochoritisovú a potvrďte záväzne svoju účasť do PIATKA 27.7. 2018.

Kvôli obmedzenému počtu ľudí v rámci jednej tréningovej skupiny, Možnosť voľby uprednostní prvých 14 prihlásených účastníkov a účastníčky, ktoré sa zaväzujú absolvovať všetky 4 turnusy tréningu. Ostatných záujemcov a záujemkyne môžeme zaradiť do skupiny náhradníkov a náhradníčok. Preferujeme ľudí, ktorí majú záujem absolvovať celý tréning. V prípade neočakávaných udalosti, ktoré by mohli niekoho obmedziť v účasti na ďalších fázach tréningu, je potrebné zabezpečiť za seba adekvátnu náhradu, ktorej človek odovzdá získané poznatky z absolovaných fáz. Vďaka za porozumenie .

Mail: adriana@moznostvolby.sk

Telefón: 0911 550 195

 

Realizované vďaka finančnej podpore Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v rámci Dotácie na podporu rodovej rovnosti (účel dotácie§ 9a Zákona o dotáciách) a podpore Slovensko – česko ženského fondu a Urgent Action Fund for Women’s Human Rights. Za obsah tohto dokumentu je výlučne zodpovedná Možnosť voľby.

ĽUDSKOPRÁVNY RODOVÝ TRÉNING

                Ponuka na vzdelávanie v oblasti rodovej rovnosti, ľudských práv žien a ľudskoprávnych dohovorov.

ČO PONÚKAME?

Možnosť absolvovať interaktívny rodový tréning, s dôrazom na implementáciu rodovej rovnosti a ľudskoprávnych dohovorov do každodenného života a praxe.

Cieľom vzdelávania je prehĺbenie citlivosti, vedomostí a zručností v oblasti rodovej rovnosti, ľudských práv žien a detí. Sústredíme sa aj na posilnenie uplatňovania kľúčových ľudskoprávnych dohovorov do praxe (Istanbulský, CEDAW, Dohovor o právach dieťaťa).

Budeme vás sprevádzať učením tak, aby ste vedeli ako presadzovať rodovú rovnosť v praxi, ako predchádzať diskriminácii na základe pohlavia a rodu a iným formám diskriminácie či ako sa vyrovnávať s vplyvom rodových stereotypov.

Pomôžeme vám posilniť rodovú citlivosť, rodovú a ľudskoprávnu kompetenciu. Túto kompetenciu chápeme ako schopnosť rozpoznávať rodovú a ľudskoprávnu perspektívu v  práci, každodennom živote a rozhodnutiach, ako aj schopnosť konať smerom k dosahovaniu rodovej rovnosti a podpore a ochrane práv.

V prípade pedagogických profesií sa sústredíme aj na posilnenie zručností ako ľudskoprávne a rodovo korektne vzdelávať mladých ľudí. V prípade zapojenia ďalších cieľových skupín prispôsobíme vzdelávanie tak, aby sme čo najviac dosiahli prepojenie na ich prax, či budúcu prax.

PRE KOHO?

Rodový tréning je určený pre skupinu 18 ľudí a to najmä:

  • pre pedagogické profesie
  • študentky a študentov vysokých škôl spoločensko-vedných disciplín, s dôrazom na pedagogické smery (uprednostníme pedagogické smery, ale tréning bude otvorený aj pre iné študijné odbory, napr. sociológia, politológia, sociálna práca, filozofia…)
  • pomáhajúce profesie (najmä profesie, ktoré intervenujú v prípadoch násilia páchaného na ženách a v oblasti ochrany a podpory ľudských práv žien)
  • MVO, aktivistov a aktivistky (najmä pre MVO poskytujúce podporu ženám a ich deťom)
  • verejné a štátne inštitúcie, ktoré sa podieľajú na zabezpečovaní ochrany práv žien a detí vystavených násiliu, prípadne iným formám diskriminácie

Tréning ponúkame ľuďom, ktorí chcú vedieť viac o problematike rodovej rovnosti a ľudských právach žien. Hľadáme ľudí, ktorí sa snažia napomôcť k implementácii ľudských práv do každodenného života.

ČAS:

Termín: Júl 2018 – November 2018

Časová dotácia: 72 hodín = 4 x 3dňové tréningové cykly;

Tréningy budú zvyčajne prebiehať počas víkendov, resp. podľa vzájomnej dohody.

Termíny ďalších tréningov budú spresnené na prvom tréningu po vzájomnej dohode.

Predbežný termín 1. tréningu: Nedeľa 1. júl – Utorok 3. júl 2018.

V prípade, že vám prvý termín z vážnych dôvodov nevyhovuje, prosím bezodkladne nás kontaktujte. Ak by sa našli viaceré a viacerí, termín by sme posunuli.

 

FINANCIE:

V rámci tréningu sú hradené tieto náklady: lektorské, ubytovanie, 1x denne teplý obed, občerstvenie (káva, minerálky, drobné občerstvenie), prednášková miestnosť, tréningové materiály.

MIESTO:

Tréningy budú realizované v stredisku cestovného ruchu Oščadnica – Veľká Rača, v Penzióne Kýčera (cca 24 km od Žiliny). K dispozícii sú 2 lôžkové izby, wifi. Po programe môžete bezplatne využívať bazén, pingpongové stoly, vonkajšie priestory s grilom. V prízemí je reštaurácia.

TRÉNINGOVÉ METÓDY:

Ponúkame vám zážitkové učenie. Učenie sa hrou považujeme za najefektívnejšiu formu získavania vedomostí, zručností a tiež možnosť ako meniť rodovo stereotypné postoje. Z tréningových metód a techník budeme využívať najmä interaktívne aktivity, ale aj prednášky a diskusie. Naším mottom je výrok trénerky B.R. Siwal: „Rodový tréning nemení len naše mysle, ale aj naše srdcia“.

V prípade Vášho záujmu kontaktujte Adrianu Mesochoritisovú a potvrďte záväzne svoju účasť do PIATKA 15.6. 2018.

Kvôli obmedzenému počtu ľudí v rámci jednej tréningovej skupiny, Možnosť voľby uprednostní prvých 18 prihlásených účastníkov a účastníčky, ktoré sa zaväzujú absolvovať všetky 4 turnusy tréningu.

Ostatných záujemcov a záujemkyne môžeme zaradiť do skupiny náhradníkov a náhradníčok. Preferujeme ľudí, ktorí majú záujem absolvovať celý tréning.

V prípade neočakávaných udalosti, ktoré by mohli niekoho obmedziť v účasti na ďalších fázach tréningu, je potrebné zabezpečiť za seba adekvátnu náhradu, ktorej človek odovzdá získané poznatky z absolvovaných fáz. Vďaka za porozumenie.

Mail: adriana@moznostvolby.sk

Telefón: 0911 550 195

 

Teší sa na vás všetky a všetkých trénersky tím: Adriana Mesochoritisová a Paula Jójárt

Adriana Mesochoritisová je politologička špecializujúca sa na oblasť ľudských práv, rodová trénerka a feministická aktivistka. Problematike rodovej rovnosti a ľudských práv žien sa venuje od roku 1999. V súčasnosti pôsobí ako štatutárna zástupkyňa o.z. Možnosť voľby. Je členkou Rady vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť a podpredsedníčkou Výboru pre rodovú rovnosť. Vzdeláva, publikuje, advokuje, podieľa sa na realizácii kampaní. V roku 2015 sa stala laureátkou ocenenia Piata žena v kategórii Aktivizmus za prínos v oblasti násilia páchaného na ženách. Miluje rodové tréningy a verí, že rodová rovnosť sa môže stať realitou – a že všetci a všetky k tomu môžeme prispieť.

Paula Jójárt je psychologička, trénerka v rodovych, ľudskoprávnych a rozvojových témach, feministická aktivistka a rodová analytička. Pracovala pre Rozvojovy program OSN a UN Women. Spolupracuje alebo spolupracovala s Možnosťou voľby, Aspektom, viacerými LGBTI organizáciami ale aj s PDCS, či Alianciou žien alebo MPSVR. Je členkou Správnej rady Slovensko-českého ženského fondu a členkou poroty anticeny Sexistický kix.

Príležitostne publikuje k rodovým a ľudskoprávnym témam. Je presvedčená, že rozmanitosť a rovnosť idú ruka v ruke, a že rešpekt a dôstojnosť každej ľudskej bytosti patria medzi klúčové hodnoty každého spoločenstva.

Možnosť voľby vznikla v roku 2001 s cieľom zachovať súčasný štandard reprodukčných práv žien na Slovensku. K tejto téme postupne pribudli ďalšie oblasti ľudských práv žien a rodovej rovnosti, najmä eliminácia násilia páchaného na ženách, uplatňovanie rodového hľadiska vo vzdelávaní, verejných politikách. Pripomienkujeme materiály legislatívnej i nelegislatívnej povahy, informujeme verejnosť, pôsobíme v participatívnych orgánoch, spolupracuje s MVO, štátnou a verejnou správou a médiami. Zvyšujeme povedomie o ľudských právach žien a posilňujeme odborné a ľudské zdroje v tejto oblasti. Možnosť voľby patrila k MVO, ktoré realizovali prvú kampaň v oblasti násilia na ženách Piata žena a dlhodobo spolupracuje s MVO na kampani 16 dní aktivizmu proti násiliu na ženách. V posledných rokoch sme sa zamerali na zvýšenie povedomia o ľudskoprávnych dohovoroch a ich implementáciu do praxe a realizovali 3 celoštátne kampane na podporu ratifikácie a implementácie Istanbulského dohovoru, ako aj kampaň PRVÁ (význam žien v histórii).

V oblasti rodového vzdelávania dlhodobo ponúkame a realizujeme viacero komplexných vzdelávacích programov. Doposiaľ sme hĺbkovo vzdelali viac ako 600 ľudí z rôznych cieľových skupín.

Svojimi aktivitami chceme prispievať k vytvoreniu spoločnosti, v ktorej budú mať ľudia reálne možnosti voľby, kde budú žiť svoj život bez obmedzení určovaných rodovými stereotypmi.

A ako to vyzerá na našich tréningoch?

http://moznostvolby.sk/fotogaleria-rodove-treningy/

Príďte a zažite atmosféru tréningov spoločne s nami 🙂

 

Realizované s finančnou podporou Ministerstva spravodlivosti SR v rámci dotačného programu na presadzovanie, podporu a ochranu ľudských práv a slobôd a na predchádzanie všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie. Za obsah tohto dokumentu je výlučne zodpovedná Možnosť voľby.

Projekt: Ľudskoprávne dohovory ako nástroje zmeny

V roku 2018, realizujeme projekt, ktorého hlavným cieľom je zvýšiť uplatňovanie ľudských práv prostredníctvom zlepšenia implementácie ĽP dohovorov do praxe (s dôrazom na Istanbulský dohovor, CEDAW, CRC a ich prepojenosť).

Čiastkové ciele:

  1. Posilniť vzdelanosť pedagogických profesií a VŠ študentov o ĽP dohovoroch s cieľom ich aplikácie v praxi.
  2.  Posilniť vedomosti pomáhajúcich profesií a ďalších aktérov o ĽP dohovoroch tak, aby dokázali riešiť situáciu žien vystavených násiliu a ich detí a predchádzať násiliu v zmysle ĽP štandardov.
  3. Prispieť k rozšíreniu informačnej bázy týkajúcej sa ĽP a zvýšiť informovanosť a povedomie o ĽP dohovoroch.

Aktivity v rámci projektu:

  • ľudskoprávne rodové vzdelávanie v podobe 1 hĺbkového tréningu s využitím interaktívnych metód;
  •  aktualizácia a tvorba poznatkovej bázy a materiálov, ktoré napomôžu k šíreniu informácií o dohovoroch a ich aplikovateľnosti do praxe;
  • propagácia projektu a informácií o ĽP dohovoroch na sociálnych sieťach a web stránke zrozumiteľnou a prístupnou formou;

Tento projekt sa realizuje s finančnou podporou Ministerstva spravodlivosti SR v rámci dotačného programu na presadzovanie, podporu a ochranu ľudských práv a slobôd a na predchádzanie všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie. Za obsah tohto dokumentu je výlučne zodpovedná Možnosť voľby.

Otvorený list Národnej rade SR

Národná rada SR

Nám. A. Dubčeka 1

812 80 Bratislava

Bratislava, 23. 5. 2018

 

Vážení poslanci a poslankyne  Národnej rady Slovenskej republiky,

obraciame sa na vás v súvislosti s návrhom poslancov Mariana KOTLEBU, Rastislava SCHLOSÁRA, Milana UHRÍKA a Stanislava DROBNÉHO na prijatie  zákona,  ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v znení neskorších predpisov (tlač 961). Vyzývame vás, aby ste hlasovali proti tomuto fašistickému návrhu zákona a teraz a ani v budúcnosti nepripustili obmedzovanie práv žien a kontrolovanie ich životov prostredníctvom reštrikcií v prístupe k umelému prerušeniu tehotenstva.

Ženy majú právo rozhodovať sa o počte a čase narodenia svojich detí a majú právo na prístup k prostriedkom, ktoré toto rozhodovanie umožňujú. Súčasný návrh je ostrým zásahom do ich osobnej integrity a  ich práva na súkromie, ľudskú dôstojnosť, ako aj osobnú slobodu a vyznanie. Snahy o obmedzenie práva na interrupciu dehonestujú ženy, pretože vychádzajú z predpokladu, že nie sú schopné robiť zodpovedné a uvážené rozhodnutia o svojom živote a zdraví. ⬇️

Vyhlásenie členov a členiek zastupujúcich občiansku spoločnosť

Vyhlásenie členov a členiek zastupujúcich občiansku spoločnosť

v Rade vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť

Násilná smrť novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej je vážnym útokom na slobodu prejavu, slobodu tlače, práva na informácie, na tie základné práva, bez slobodného uplatnenia ktorých nemôže demokratický právny štát fungovať. Ani po troch týždňoch od vraždy a po rekonštrukcii vlády sme nenadobudli presvedčenie, že existujú záruky skutočne nezávislého a efektívneho vyšetrovania prípadu. Preto žiadame príslušné štátne orgány, aby takéto záruky vytvorili. Podporujeme aj zapojenie expertov Europolu do procesu vyšetrovania tak, ako k tomu vyzývali poslanci a poslankyne Európskeho parlamentu vo štvrtok v rozprave k situácii na Slovensku. Bez vyšetrenia brutálnej vraždy a jej všetkých súvislostí a okolností nie je možné obnoviť dôveru občanov a občianok Slovenskej republiky v štát a jeho inštitúcie.  ⬇️ 

Stanovisko RV SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť k ratifikácii Istanbulského dohovoru Slovenskou republikou

Stanovisko členov a členiek za občiansku spoločnosť

Rady vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť a jej výborov k ratifikácii Istanbulského dohovoru Slovenskou republikou

Vyjadrujeme hlboké znepokojenie nad tým, že na Slovensku sa otázky fundamentálnych ľudských práv vrátane ochrany žien a ďalších ohrozených skupín pred násilím, pravidelne stávajú témou negatívnych stranícko-politických a ideologických kampaní.

Zásadne odmietame výzvy predsedu NR SR a vysokých predstaviteľov cirkví, ktoré požadujú stiahnutie podpisu Slovenskej republiky pod Dohovorom Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a boji proti nemu (Istanbulský dohovor). Stiahnutie podpisu demokratického štátu pod ľudskoprávnym dohovorom, ktorý podpísalo 45 európskych štátov, by bol bezprecedentný akt spochybňujúci európske smerovanie našej krajiny, nastúpené po roku 1989.

Vyjadrujeme presvedčenie, že vláda SR a jej predseda by sa takýmto výzvam mali postaviť a nie ustupovať im. Násilie páchané na ženách je najzávažnejším porušením práv žien. Ak vo vláde neexistuje politická vôľa, aby po podpise, ktorý sa uskutočnil v máji 2011, predložila dohovor na ratifikáciu, je to poľutovaniahodná politická realita. Odráža hlboké nepochopenie jednej z kľúčových úloh demokratického štátu – ochrany a podpory ľudských práv. Nemôžeme súhlasiť ani s tým, aby predseda vlády odmietanie ratifikácie dohovoru využíval na vyvolávanie negatívnych nálad proti migrujúcim ľuďom a ľuďom na úteku a spochybňoval, že problém násilia na ženách sa výsostne týka aj Slovenska a „našej“ kultúry. Nemôžeme súhlasiť s vyvolávaním negatívnych nálad proti ďalším menšinám, najmä voči právam LGBTI ľudí na základe zavádzajúceho výkladu ustanovení dohovoru, ktoré sú údajne v rozpore s Ústavou SR.

Vyzývame predsedu vlády SR, aby sa ako premiér demokratickej krajiny dôrazne postavil proti všetkým snahám diskreditovať takú dôležitú ľudskoprávnu zmluvu, akou je Istanbulský dohovor. Zároveň žiadame, aby bezodkladne začal s realizáciou krokov, ktoré povedú k tomu, aby verejnosť dostala odborne fundované informácie o Istanbulskom dohovore v zmysle ľudskoprávnych východísk a aby verejne odmietol všetky jeho zavádzajúce výklady.

  1. februára 2017 ⬇️

Istanbulský dohovor je to najlepšie, čo máme

“Napriek tým krokom, ktoré urobila Slovenská republika v oblasti násilia, tak ako aj iné európske krajiny, nedarí sa nám ešte dostatočne riešiť tento problém. A toto si Rada Európy ako aj európske krajiny uvedomili a preto sa spoločne – a Slovenská republika pri tom taktiež bola – kedy sme sa spoločne rozhodovali o tom, že potrebujeme prijať ľudskoprávny dohovor, ktorý by bol pre nás akýmsi návodom, ako to máme urobiť. Istanbulský dohovor je to najlepšie, čo máme.”

Tu si môžete vypočuť celý rozhovor Adriany Mesochoritisovej z Možnosti voľby pre Rádio Aktual

 

Otázky a odpovede o Istanbulskom dohovore ➡️ TU

Celé znenie Istanbulského dohovoru  ➡️ na tomto odkaze.

Facebook ➡️ Istanbulský dohovor 

Aj veriaci a veriace chcú Istanbulský dohovor

🌠 „Hoci bolo vynaložené veľké úsilie, aby vznikla predstava, že veriaci na Slovensku nesúhlasia s prijatím Istanbulského dohovoru, skutočnosť je oveľa rozmanitejšia. Mnohí odmietajú násilie ako také, ale aj skresľujúce informácie o dohovore, ktoré sú im podsúvané“. Autorka článku Lenka Krištofová, spolupracovníčka organizácie Možnosť voľby, prináša okrem rozsiahleho a skvelého článku aj rozhovor s teológom Ondrejom Prostredníkom, ktorý vyjadruje nádej, že predstavitelia evanjelickej cirkvi vyjadria podporu ratifikácii Istanbulskému dohovoru „a že tak urobia v duchu najlepších tradícií evanjelickej cirkvi.“ Ďakujeme Ondrej Prostrednik Vám i Vašim kolegyniam a kolegom z CZ ECAV Bratislava Staré Mesto.

Tento vynikajúci článok o tom, že aj veriace a veriaci chcú Istanbulský dohovor  nájdete na tomto odkaze

Novinky o Istanbulskom dohovore u nás na fb Istanbulský dohovor

Násilie treba zastaviť i zákonne, nech už viac muži beztrestne neubližujú ženám

 “Istanbulský dohovor kladie veľký dôraz na zlepšenie spolupráce inštitúcií a profesií (polície, mimovládnych organizácií, súdov, zdravotníckych zariadení). Skúsenosti z krajín, kde takáto multiinštitucionálna spolupráca funguje, sú dôkazom toho, že pri spájaní síl dochádza k výraznému zlepšovaniu situácie žien, detí a ďalších obetí násilia. A potrebujem sa spájať s inými krajinami. Nemôžeme si predsa myslieť, že takýto obrovský problém vyriešime samy”, hovorí v rozhovore pre Najmama.sk  Adriana Mesochoritisová.

Článok si môžete prečítať na tomto ODKAZE

Novinky o Istanbulskom dohovore u nás na fb Istanbulský dohovor

Stop Istanbulskému dohovoru znamená odklad pomoci pre ženy a deti ako obete násilia

🔖 „Ak by bol dohovor dôsledne implementovaný, ženy zažívajúce násilie a ich deti by mali zabezpečenú komplexnú podporu a ochranu. Bol by napríklad k dispozícii dostatočný počet kvalitných poradenských služieb, liniek pomoci, bezpečných ženských domov. Istanbulský dohovor pomáha zabezpečovať aj efektívnu spoluprácu rôznych inštitúcií a profesií (napríklad polície, mimovládnych organizácií, súdov, zdravotníckych zariadení). Prijatie dohovoru by pomohlo vzdelávať ľudí, ktorí pracujú v profesiách a riešia násilie na ženách, aby viac brali ženy ako obete násilia a nespochybňovali ich verziu. Dohovor by tiež pomohol zlepšiť efektívne stíhanie násilia. Zlepšili by sa tiež opatrenia v oblasti primárnej prevencie: napríklad média a muži by boli viac zaangažovaní na prevencii násilia, na školách by sa mladí ľudia učili viac o rovnosti, ľudských právach, nenásilnému riešeniu záťažových situácií; realizovali by sa programy pre zneužívateľov. Zlepšila by sa podpora mimovládnych organizácií, pracujúcich v téme, štát by vyčlenil dostatok financií na boj s násilím, a skoordinoval všetkých aktérov,“ vysvetľuje Adriana Mesochoritisová politologička a aktivistka z ľudskoprávnej organizácie Možnosť voľby pre Ženy v meste. 

Článok si môžete prečítať na tomto ODKAZE

Novinky o Istanbulskom dohovore u nás na fb Istanbulský dohovor

Žijete v násilnom vzťahu? Bojíte sa? Čo môžete robiť…

📌 “Začínajú nám najkrajšie sviatky roka. Pre mnohé ženy zažívajúce násilie a ich deti však práve Vianoce prinášajú obavy a strach, pretože v tomto období sú rodiny častejšie spolu a počas nich dochádza k stupňovaniu násilia.” ❔ Žijete v násilnom vzťahu? Bojíte sa? Čo môžete robiť… Článok si môžete prečítať na tomto ODKAZE

Novinky o Istanbulskom dohovore u nás na fb Istanbulský dohovor

Ak nám na živote žien záleží, potrebujeme Istanbulský dohovor

🗞️ Tlačová správa, Možnosť voľby

BRATISLAVA 19. 12. 2017 – Obdobie Vianoc sa spája s pokojom a radosťou prežívanou v kruhu našich blízkych. Vianočné sviatky však majú aj svoju odvrátenú tvár. „Pre mnohé ženy zažívajúce násilie a ich deti Vianoce prinášajú obavy a strach, pretože práve  v tomto období často dochádza k stupňovaniu násilia“, vysvetľuje Dušana Karlovská, riaditeľka občianskeho združenia Fenestra, ktoré prevádzkuje poradenské centrum pre ženy zažívajúce násilie a ich deti.

Násilie páchané na ženách predstavuje na Slovensku vážny spoločenský problém, čo potvrdil aj reprezentatívny prieskum Agentúry Európskej únie pre základné práva (FRA). Z jeho výsledkov vyplýva, že takmer každá štvrtá žena (23 %), ktorá mala niekedy partnera, zažila z jeho strany fyzické alebo sexuálne násilie. Ak by sme k tomu pridali psychické násilie, ktoré je vždy prítomné v násilných vzťahoch, podiel žien zasiahnutých násilím by sa ešte zvýšil.

O ukončenie násilia a zabezpečenie kvalitnej podpory ženám, ktoré žijú v násilných vzťahoch, a ich deťom sa usiluje ľudskoprávny dokument známy ako Istanbulský dohovor. „Môže prispieť k vytvoreniu dostatočného množstva kvalitných poradenských služieb, liniek pomoci a bezpečných ženských domov, ktoré na Slovensku chýbajú. Vďaka nemu môžu ľudia v pomáhajúcich profesiách dostať potrebné vzdelanie, zabezpečí sa realizácia potrebných výskumov, zavedú sa programy pre zneužívateľov,“ hovorí politologička a aktivistka Adriana Mesochoritisová z organizácie Možnosť voľby. „Dohovor je najkomplexnejšou európskou stratégiou na odstránenie násilia páchaného na ženách, a preto predstavuje veľkú nádej. Slovenská republika ho podpísala ako jedna z prvých krajín Rady Európy v roku 2011 a zaviazala sa ratifikovať ho. Doposiaľ sa tak nestalo, čo znamená, že ženy a dievčatá musia na zefektívnenie ochrany svojich životov naďalej čakať,“ dodáva Mesochoritisová.   

Chceme byť v jadre, ale nechceme rešpektovať hodnoty, ktoré presadzuje EÚ

🗞️ “V septembri pristúpila Európska únia k Istanbulskému dohovoru, ktorý hovorí o riešení násilia páchanom na ženách. Slovensko, ktoré chce byť v integračnom jadre Európskej únie, ho však odmieta ratifikovať. Chceme byť v jadre, ale hodnoty, ktoré EÚ presadzuje nechceme rešpektovať a uplatňovať v praxi. Je dobré, že tu máme určité legislatívne rámce, akčné plány. Ale to čo zažívajú ženy v realite, vypovedá o tom, že sme veľmi vzdialení od toho, čo by sme vedeli nazvať komplexným riešením. Lakmusovým papierikom toho, ako sa rieši táto téma je Istanbulský dohovor. Je rok 2017 a Slovensko nie je schopné ratifikovať prvý ľudskoprávny dohovor, ktorý sa komplexne zameriava na riešenie násilia páchaného na ženách a domáceho násilia v európskom regióne,“ hovorí Adriana Mesochoritisová z mimovládnej organizácie Možnosť voľby pre týždenník Trend.

Článok si môžete prečítať na tomto ↔️  odkaze 

Novinky o Istanbulskom dohovore u nas na fb Istanbulský dohovor

Podporí evanjelická cirkev Istanbulský dohovor?

📌 Bratislavský zbor Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (ECAV) v Starom Meste adresoval vedeniu svojej cirkvi výzvu, aby podporil ratifikáciu Istanbulského dohovoru.

„Iniciatíva staromestského cirkevného zboru je výbornou správou, keďže môže prispieť k celospoločenskej diskusii o Istanbulskom dohovore a zmierniť napätie, ktoré okolo tejto témy vzniklo. Je to dôležitý signál spoločnosti o tom, ako treba uvažovať o ochrane ľudských práv, a to najmä žien vystavených násiliu. Práve takáto iniciatíva môže viesť k tomu, že mnohí veriaci, alebo ľudia, ktorí sa stotožňujú s krajne konzervatívnymi názormi, prehodnotia svoje postoje. Prečítajú si dokument a zistia, aký je dôležitý v snahe odstrániť násilie páchané na ženách, “ vyjadruje sa aktivistka Adriana Mesochoritisová z občianskeho združenia Možnosť voľby pre denník Pravda.

Výzvu Presbyterstva Cirkevného zboru ECAV Bratislava Staré Mesto na podporu ratifikácie Istanbulského dohovoru nájdete na tomto ➡️ odkaze

Celý článok si môžete prečítať na tomto ➡️ odkaze

 

 

Diskusia v NR SR o Istanbulskom dohovore

Dnes je Deň ľudských práv. Tento deň je pre nás výzvou, aby sme opäť pripomenuli, že napriek mnohým pozitívnym krokom, čelia naďalej mnohé ženy a ich deti v našej krajine násiliu. Násiliu, ktoré je najmarkantnejším porušením ich ľudských práv. Práva na život, slobodu, ľudskú dôstojnosť. Práva žiť život bez násilia. V snahe meniť túto situáciu naša organizácia v spolupráci s poslankyňou Simona Petrik zrealizovala diskusiu s poslankyňami a poslancami NR SR o Istanbulskom dohovore. O tom, prečo ho potrebujeme. O situácii žien a detí zažívajúcich násilie. O demokracii a ľudských právach. O tom, prečo je dôležité, aby sa poslanci a poslankyne NR SR zapojili do riešenia násilia na ženách a pomohli vysvetliť spoločnosti, prečo je Istanbulský dohovor dôležitý nástroj na jeho odstránenie. Priniesli sme im aj Otázky a odpovede o Istanbulskom Dohovore 

« 1 z 5 »

Ďakujeme Simone Petrík, za pomoc s realizáciou diskusie a za podporu  Ďakujeme poslankyniam a poslancom za konštruktívnu diskusiu. Lebo len spoločne môžeme násilie na ženách zastaviť.
S poslankyňami a poslancami V NR SR diskutovali: Adriana Mesochoritisová(politologička, Možnosť voľby), Dagmar Horná (politologička, Helsinský výbor pre ľudské práva na Slovensku) a Miroslava Bobáková (antropologička, Slovensko-český ženský fond ).

Novinky o Istanbulskom dohovore u nás na fb Istanbulský dohovor

Farár zavádzal…..

🗞️ Ako reaguje Adriana Mesochoritisová z organizácie Možnosť voľby na nenávistnú a v mnohých veciach pokrútenú rétoriku niektorých farárov? ↩️„Verím však, že ide o ojedinelé reakcie. Poznám viacerých teológov a kňazov, ktorí majú na Istanbulský dohovor pozitívny názor a podporujú jeho ratifikáciu. Pravdepodobne preto, že je to dohovor zameraný na odstránenie násilia na ženách a podporu rovnosti žien a mužov, a násilie a nerovnosť sa nezlučujú s ich vierou a filozofickým presvedčením. Sú to však prevažne tí, ktorí si nerobia názor na základe rôznych nepodložených a zavádzajúcich poloprávd, ale dohovor si preštudovali. Verím, že tak urobia aj ostatní predstavitelia našich cirkví.“

Celý článok si môžete prečítať na tomto odkaze

↪️#istanbulskydohovorpreludi …..lebo na živote žien záleží 

Dočkajú sa obete týrania lepšej ochrany?

📣 „Istanbulský dohovor je založený na rovnakých hodnotách, na akých stojí Európska únia – ochrana ľudských práv, podpora rodovej rovnosti. Slovensko by malo ratifikovať dohovor a vyslať tak signál, ktorým dokáže, že patrí do Európy. Nestačí len vyhlasovať, že sme proeurópski. Musíme hodnoty, ku ktorým sa hlásime, ukázať v praxi,“ povedala Adriana Mesochoritisová z Možnosti voľby.

Celý článok si môžete prečítať na tomto odkaze

↪️#istanbulskydohovorpreludi …..lebo na živote žien záleží 

 

Ako sa brániť sexuálnemu násiliu? Zažila ho každá druhá žena

📰Na živote žien a ich ľudskej dôstojnosti záleží. Podľa výskumu Agentúry Európskej únie pre základné práva zažila každá druhá žena v SR sexuálne obťažovanie.  Istanbulský dohovor je zameraný aj na riešenie tejto formy násilia.  „Jeho cieľom je zosúladenie právnych noriem členských krajín Rady Európy tak, aby ženy a ďalšie obete násilia užívali rovnaký stupeň ochrany vo všetkých členských štátoch. Násilie na ženách je taký závažný problém, že na jeho riešenie je potrebné začať spolupracovať so všetkými krajinami Európy. Dohovor predstavuje aj akúsi plat­formu na výmenu informácií a dobrej praxe z riešenia násilia,“ hovorí politologička Adriana Mesochoritisová.

Celý článok si môžete prečítať na tomto odkaze

📌#istanbulskydohovorpreludi lebo na živote žien záleží 

Istanbulský dohovor…lebo na živote žien záleží

Bratislava, 25. november 2017, Medzinárodný deň boja za odstránenie násilia páchaného na ženách

Každý rok sa 25. novembra začína medzinárodná kampaň 16 dní aktivizmu proti násiliu páchanému na ženách. Tieto dni sú pre nás príležitosťou pripomenúť, že ženy v našej krajine neustále čelia mnohým formám násilia. A napriek mnohým pozitívnym zmenám, ktoré SR v tejto oblasti už podnikla, ostáva komplexné riešenie násilia páchaného na ženách ešte stále výzvou.

Dôležitým krokom, ktorý Slovenská republika urobila smerom k odstráneniu násilia páchaného na ženách, bolo podpísanie Istanbulského dohovoru v roku 2011. ⬇️

Predsudky ospravedlňujú tyranov

🗞️”Názor, že týraná žena mohla od muža dávno odísť je predsudok, ktorý svedčí o nepochopení toho, čo sa pri násilí deje. V skutočnosti sa ženy odísť snažia, no práve vtedy, keď tyran stráca kontrolu, ich čaká najvyššie riziko zabitia. A spoločnosť vtedy obeti pomocnú ruku nepodáva, práve naopak, často ju spochybňuje. O tom, čo je zdrojom násilia na ženách a ako sa na Slovensku proti nemu bojuje, hovorí členka Rady vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť a aktivistka združenia Možnosť voľby Adriana Mesochoritisová”

Celý článok si môžete prečítať na tomto odkaze

📌#istanbulskydohovorpreludi

Kreatívny rodový tréning pre média – RTVS Košice

📻 📺 Médiá dokážu významne prispievať k vytváraniu spoločnosti podporujúcej myšlienky rodovej rovnosti a nulovej tolerancie k násiliu páchanému na ženách. Tešíme sa z toho 😊  , že máme možnosť realizovať rodový mediálny tréning pre novinárky a novinárov so záujmom o rodovú problematiku. Uplynulé víkendy sme v RTVS Košice trénovali tri moduly rodového tréningu.   Ďakujeme RTVS – Slovenský rozhlas Košice a tímliderke redakcie publicistiky Andrei Fecíkovej za spoluprácu a pomoc.

« 1 z 7 »
« 2 z 7 »

Aktivitu realizujeme vďaka finančnej podpore Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v rámci Dotácie na podporu rodovej rovnosti (účel dotácie§ 9a zákona o dotáciách). Za obsah je výlučne zodpovedná Možnosť voľby.

« 1 z 2 »

Tréningy zamerané na Istanbulský dohovor v roku 2017

💡 Realizovali sme 4 moduly rodového tréningu zameraného na Istanbulský dohovor. Spätné väzby od ľudí z tréningu ukázali, že hĺbkové tréningy môžu prispieť k pozitívnym zmenám. Ľudia počas evalvácie hovorili o tom, že tréning im priniesol nielen nové informácie a zlepšil zručnosti, ale že ich to zasiahlo na vnútornej úrovni. Ako to povedala jedna z vás: „U mňa to znamenalo zmenu v myslení a ja som z toho úplne užasnutá a na všetko nazerám na novo. A teraz vidím rodovú nerovnosť všade. Predtým som nevidela nič.“. Hovorili ste aj o tom, že tréning vám pomohol viac porozumieť ženám a deťom zažívajúcim násilie a zmeniť vašu prax. Bola pre nás radosť trénovať takúto skvelú a motivovanú skupinu 😊 Ďakujeme Ministerstvo spravodlivosti SR, že nám umožnilo zrealizovať túto aktivitu. Trénerky Adriana Mesochoritisová a Paula Jojárt

« 1 z 9 »
« 1 z 9 »
« 1 z 5 »
« 1 z 12 »

Tréning bol realizovaný v rámci projektu Implementácia ľudskoprávnych dohovorov do praxe s finančnou podporou Ministerstva spravodlivosti SR v rámci dotačného programu na presadzovanie, podporu a ochranu ľudských práv a slobôd a na predchádzanie všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie. Za obsah tohto dokumentu je výlučne zodpovedná Adriana Mesochoritisová.

Novinky o Istanbulskom dohovore u nás na fb Istanbulský dohovor

« 1 z 2 »

Podporujeme kampaň Step Up! a ratifikáciu Istanbulského dohovoru

 21. septembra je Medzinárodný deň mieru. Ale mier nebude bez toho, aby skončilo násilie páchané na ženách. Spájame sa spolu od Belfastu a Helsinky cez Bratislavu, Sofiu, Kyjev po Jerevan a Vanadzor v kampani WAVE Step Up.

Možnosť voľby a organizácie združené v Bezpečnej ženskej sieti plne podporujeme kampaň Step Up! a všetky aktivity zamerané na urýchlenie ratifikácie Istanbulského dohovoru. To, že sa tak doposiaľ v našej krajine nestalo znamená,  že ženy a dievčatá musia na zefektívnenie ochrany svojich životov naďalej čakať. My sme však presvedčené, že na to neexistuje žiaden relevantný dôvod.

➡️ Tu je celé vyjadrenie  

Download - Na stiahnutie

Ak muž pácha násilie na žene, je to zrejme……

📌„Ešte vyššie čísla ukázal posledný výskum agentúry pre ľudské práva, podľa ktorého zažilo fyzické alebo sexuálne násilie 23 percent žien. Takmer 10 percent žien bolo znásilnených alebo sexuálne napadnutých. To, že nejde o zanedbateľný problém, dokazujú aj tragické prípady a zmena zákona, ktorá umožnila polícii vykázať násilníka z obydlia či zadržať ho v cele na určité obdobie….

Myslím si, že konzervatívci v tom slovenskom podaní v skutočnosti nechcú, aby mali ženy rovný prístup k právam, zdrojom a spravodlivosti. Pretože by to znamenalo, že by sa časť konzervatívnych kruhov tvorených mužskými sieťami vrátane cirkví, musela vzdať časti moci v prospech žien. Niekedy si už myslím, že v skutočnosti chcú vidieť ženy uzatvorené v domácnostiach a nie žiť ako svojbytné bytosti. Chcú rozhodovať o ich telách, ich životoch, ambíciách. Inak by nemohli mať nič proti dohovoru a proti ľudským právam žien,“myslí si Adriana Mesochoritisová z Možnosti voľby. #istanbulskydohovorpreludi

Celý článok si môžete prečítať na tomto odkaze 

↘️ #istanbulskydohovorpreludi

Vláda odsúdila ratifikáciu Istanbulského dohovoru na ďalšie čakanie

↩️ Vláda tento týždeň prijala uznesenie, ktorým odsúdila ratifikáciu Istanbulského dohovoru na ďalšie čakanie.  Uznesenie, ktorým uložila Ministerstvu spravodlivosti „predložiť na rokovanie vlády návrh na ratifikáciu dohovoru po vyhodnotení verejnej a odbornej diskusie“ považujeme za alibizmus. Ženy a deti nepotrebujú ďalšie diskusie, potrebujú pomoc hneď a teraz. A naša spoločnosť potrebuje viac ako inokedy jasné postoje v oblasti ochrany a podpory ľudských práv a nie nekonečné výhovorky. Je smutné, že po všetkej tej obrovskej  práci najmä MVO v tejto oblasti, na ktorú by mohla vláda nadviazať , sa vraciame späť….Všimol si  z vlády niekto, že verejná diskusia o tejto téme je otvorená už takmer 20 rokov?

Tím Možnosti voľby 💜

🔗 Návrh Uznesenie vlády Slovenskej republiky 

Najväčší mýtus o Istanbulskom dohovore

📌”Jeden z nosných, alebo najdôležitejších mýtov sa odohráva okolo pojmu rod a rodová rovnosť. Odporcovia hovoria o tom, že Istanbulský dohovor nám prikáže meniť rodovú identitu žien a mužov, čo je absolútny nezmysel,” vyjadruje sa politologička, odborníčka na rodovú rovnosť a štatutárka Možnosti voľby, Adriana Mesochoritisová v rozhovore pre televíziu JOJ.

#istanbulskydohovorpreludi

 

 

Diskusia o Istanbulskom dohovore s Adrianou Mesochoritisovou

📌  “Ja sa pýtam kam sme sa to ako krajina dostali? Je rok 2017 a my sme krajinou, ktorá nedokáže prijať ľudskoprávny dohovor na ochranu žien vystavených násiliu? Tak asi niekde je chyba. A je to pre mňa závažný signál, že táto krajina odrazu neprijíma ľudskoprávne dohovory, alebo ho nechce ratifikovať. Toto sú veľmi vážne signály aj vzhľadom na vývoj, ktorý sa tu deje za posledných päť rokov.
Ratifikácia Istanbulského dohovoru prebieha v týchto dňoch na pôde Európskeho parlamentu. Naopak na Slovensku sa proces ratifikácie zabrzdil, pre Radio Aktual sa vyjadruje naša štatutárka Adriana Mesochoritisová.

#istanbulskydohovorpreludi

Vyberie si vláda ochranu žien alebo biskupov?

 “Zatiaľ čo sa tu dohadujeme s hŕstkou ľudí, ktorí nerozumejú ľudským právam, ženy a deti stále nemajú ochranu, inštitúcie nevedia, ako majú konať, množstvo žien a detí je vystavených násiliu alebo dokonca zomierajú…S týmto všetkým by nám Istanbulský dohovor mohol pomôcť. No napriek tomu sa domnievam, že ak chce Slovensko ďalej pokračovať ako demokratická krajina, napokon raz Istanbulský dohovor musí ratifikovať,” vyjadruje sa pre denník Pravda naša štatutárka , Adriana Mesochoritisová.

#istanbulskydohovorpreludi

Istanbulský dohovor predstavuje komplexné riešenia

📌 “V realitne nedokážeme účinne pomáhať ženám a deťom. A Istanbulský dohovor prináša práve komplexné riešenia, ”  vyjadrujeme sa o #istanbulskydohovorpreludi pre Televízia TA3  štatutárka Možnosti voľby, Adriana Mesochoritisová.

« 1 z 10 »

O Istanbulskom dohovore v rádiu

📌Naša štatutárka Adriana Mesochoritisová  sa telefonicky zapojila do diskusie. Diskutovala v Radiu Aktual o tom, že Istanbulský dohovor je jeden z najrozsiahlejších dohovor nielen s ohľadom na počet článkov, ale veľmi podrobne a jasne uplatňuje stratégiu ako môžeme riešiť násilie páchané na ženách. #istanbulskydohovorpreludi , aby ženy v celej Európe mali jednotnú pomoc pred násilím. Pôvodne sa mal dohovor ratifikovať do konca júna 2017. Nechceme aby sa Slovensko už dlhšie vyhýbalo ratifikácii.

Tím Možnosti voľby 💜 Celý rozhovor si môžete vypočuť na tomto odkaze od 18 minúty.

Odštartovali sme rodový tréning zameraný na Istanbulský dohovor, 2017

Máme za sebou prvý cyklus rodového tréningu. Bolo nám príjemne. Pracovali sme všade, aj na chodbách. Pozrite sa 🙂

« 1 z 9 »

Realizované s finančnou podporou Ministerstva spravodlivosti SR v rámci dotačného programu na presadzovanie, podporu a ochranu ľudských práv a slobôd a na predchádzanie všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie. Za obsah tohto dokumentu je výlučne zodpovedná Adriana Mesochoritisová.

« 1 z 2 »

Únia schválila dohovor o boji proti násiliu na ženách, Slovensko stále uhýba

📌Európska únia podpísala Istanbulský dohovor o boji proti násiliu na ženách. Tento krok môže podnietiť aj krajiny, ktoré ho doposiaľ neratifikovali, aby tak urobili. My, tím Možnosti voľby, veríme, že by podpísanie dohody celou Úniou mohol byť silný podnet, aby ho konečne, šesť rokov od podpísania ratifikovala aj Slovenská republika. Ratifikácia a následná implementácia Dohovoru bude mať za následok, že krajina začne systematicky pracovať na odstránení násilia a nastaví konkrétne opatrenia. Pre EurActiv.sk  sa vyjadrila naša štatutárka Adriana Mesochoritisová.

Fingers crossed  #istanbulskydohovorpreludi

Ponuka na RODOVÝ TRÉNING zameraný na Istanbulský dohovor

Ponuka na vzdelávanie v oblasti rodovej rovnosti, ľudských práv žien a prevencie a eliminácie násilia páchaného na ženách.

ČO PONÚKAME?

Možnosť absolvovať odborný interaktívny rodový tréning zameraný na Istanbulský dohovor.

Istanbulský dohovor je zaužívaný názov pre Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a boji proti nemu. Cieľom vzdelávania je zvýšenie odborných znalostí o dohovore s cieľom zefektívniť uplatňovanie ľudských práv zaručených dohovorom v praxi. Účastníci a účastníčky získajú komplexný prehľad o Istanbulskom dohovore a jeho prepojení ďalšími ĽP dohovormi. Zoznámia sa s opatreniami uvedenými v dohovore, ktorými možno zabezpečiť účinnú elimináciu a prevenciu násilia páchaného na ženách a domáceho násilia. Vďaka tréningu si zároveň posilnenia zručnosti na zlepšenie ochrany a podpory žien vystavených násiliu v zmysle ľudsko-právnych východísk a štandardov. Jedným z kľúčových cieľov vzdelávania bude aj zlepšenie rodových kompetencií (nevyhnutných pre správnu implementáciu dohovoru).

Termín 1. tréningu: Piatok 23. júna – Nedeľa 25. júna 2017

Termín 2. tréningu: Piatok 28. – Nedeľa 30. júl 2017 

Termín 3. tréningu: Piatok 15. – Nedeľa 17. september 2017 

Termín 4. tréningu: Piatok 6. – Nedeľa 8. október 2017 

 

 

Prečítajte si to konečne, nech vieme, o čom sa bavíme

✍ Píše Adriana Mesochoritisová. Autorka je politologička a ľudskoprávna aktivistka z Možnosti voľby.
 Čo je zlé na tom, že podľa Istanbulského dohovoru máme vybudovať sieť kvalitných služieb pre ženy a ďalšie obete násilia? A zlepšiť legislatívu? A dôsledne stíhať zneužívateľov?
Kedysi som písavala komentáre o tom, že sme príkladná krajina v prijímaní ľudskoprávnych dokumentov. Horšie, a o to pokryteckejšie to už bolo (je) s ich implementáciou.
Ale aspoň sme vyzerali dobre v tom ďalekom zahraničí a v tej zlej Európe, ktorá nám stále niečo diktuje. To nič, že sme jej súčasťou. Ani, že sme spolutvorcami ľudskoprávnych dokumentov, na ktoré dnes hľadíme, akoby nám spadli z neba.
Škoda, že nespadli. Keby tak bolo, s posvätnou úctou by sme dnes nemuseli už piaty rok žiadať ratifikáciu Istanbulského dohovoru.
Keby bolo keby, naša vláda a časť parlamentu by si už vôbec nelámala hlavu (niežeby si teraz veľmi áno), ako vysvetliť, že sa rozhodujú v rozpore s ústavným princípom. Princípom hovoriacim, že sme štát demokratický, neviažuci sa na žiadnu ideológiu ani náboženstvo.

Vraj vôľa ľudu

Dnes je situácia odlišná. Pokrytectvo sa už nik nesnaží príliš skrývať, hrá sa s otvorenými kartami. Mnohí z tých, čo nám ukazujú smer, ale aj tí, čo tak lačnejú po tom, aby sme sa ako jeden muž (sic!) hrdo búchali do našich slovenských pŕs, majú totiž jasno, ako a kam viesť tento národ a ako chrániť jeho konzervatívne tradície.

A keďže berú vážne to, že sú volenými zástupcami, budú sa vraj riadiť vôľou ľudu. A kto je v našej krajine ľud?   

Spojili sme sa na parlamentnej pôde

Pracovné podmienky žien, sociálne zabezpečenie a služby v súvislosti s materstvom a rodičovstvom, násilie na ženách a sexuálne násilie, ako aj reprodukčné práva žien a ich napĺňanie, vrátane ľudských práv žien tehotenstve i počas pôrodu. Aj to sú témy, ktoré expertky z prostredia mimovládnych organizácií, akademickej obce i podnikateľskej sféry identifikovali, ako jedny z oblastí ľudských práv žien, ktorým je potrebné venovať väčšiu pozornosť.

Na parlamentnej pôde sa stretli zástupkyne ženských organizácií aj z Centra pre výskum etnicity a kultúry, z občianskych združení Fenestra, Možnosť voľby, Nemlčme, Ženské kruhy, Občan, demokracia a zodpovednosť, ale aj zo Združenia podnikateľov Slovenska a Republikovej únie zamestnávateľov, ktoré zároveň reprezentujú aj Platformu žien Slovenska a zhodli sa na tom, že synergia, ktorú vytvárajú prostredníctvom svojich rôznorodých expertíz, odborných výstupov a dlhoročných skúseností, môže byť prínosom pri zavádzaní zmien v legislatíve i verejných politikách pri odstraňovaní diskriminácie žien.

ČÍTAJ TU 

Bremeno domácich povinností zostáva ženám

Najväčší rozdiel u nás pretrváva v oblasti času, najmä v starostlivosti o domácnosť a deti. Varenie a domáce práce zostávajú na pleciach pracujúcich žien. Takmer 62 percent venuje týmto aktivitám viac ako jednu hodinu denne. Len viac ako osem percent zamestnaných mužov chystá jedlo a upratuje. Pracujúce ženy sa tiež viac starajú o deti a učia sa s nimi. Viac ako hodinu denne tým trávi takmer 53 percent.

Predposledné miesto v indexe odráža podľa predsedníčky občianskeho združenia Možnosť voľby Adriany Mesochoritisovej realitu a najmä to, že vláda dlhodobo neprikladá otázke rodovej rovnosti význam: „Túto problematiku, ktorá je veľmi komplexná, nemôže riešiť len jeden odbor na ministerstve práce.“

Pokiaľ ide o tému prerozdelenia zodpovedností za domácnosť a výchovu detí, prieskumy na Slovensku podľa nej ukazujú aj isté zmeny. „Muži sa napríklad viac hrajú s deťmi alebo ich vozia do škôlky či školy. Pokiaľ však ide o tie „tvrdé práce“ na chode domácnosti, na tých sa stále podieľajú nedostatočne.“

Ženy sú podľa Mesochoritisovej aktívnejšie ako v minulosti, vstúpili do verejnej sféry, sú na trhu práce. Je to však výsledkom ich snáh a nie tým, že by muži rovnako aktívne fungovali v domácnosti. „Zmena nemôže prísť len od žien, ktoré sú navyše diskriminované. Musí sa zmeniť myslenie spoločnosti,,“ myslí si predsedníčka združenia. ČÍTAJ VIAC 

Sľúbili sme pomoc týraným ženám, odvtedy uplynulo šesť rokov bez ratifikácie

Istanbulský dohovor má pomôcť pri riešení násilia na ženách. Ale my na Slovensku stále na jeho prijatie čakáme. 📺 Čo je zlé na tom, že podľa Istanbulského dohovoru máme vybudovať sieť kvalitných služieb pre ženy a ďalšie obete násilia? A zlepšiť legislatívu? A dôsledne stíhať zneužívateľov? A vzdelávať všetky pomáhajúce profesie, aby vedeli, ako efektívne pomôcť? A omnoho viac.  Pozrite si príspevok o výnimočnosti ID , ale aj o tom prečo stále čakáme. TU na tomto odkaze

Protestovali sme proti zákazu interrupcií v Poľsku

V utorok 12.apríla sme sa stretli pred Poľským inštitútom v Bratislave a protestovali proti možnému úplnému zákazu interrupcií v Poľsku.  Sme za právo poľských žien rozhodovať o svojom živote.

« 1 z 11 »

 

Násiliu na ženách odzvonia muži

Adriana Mesochoritisová, Možnosť voľby |

Pred niekoľkými týždňami som bola na hokeji v Trenčíne. Zápas bol divácky príťažlivý, plný zvratov a napätia, s množstvom premrhaných i nepremrhaných príležitostí. Doslova i obrazne. Uprostred zápasu sa zdvihla vlna agresivity na jednej z fanúšikovských strán. Skandovalo sa slovo, ktoré nechcem zverejniť – možno iba jeho spisovnú podobu: „Zabiť ho! Zabiť ho!“

Zaujal ma asi šesťročný chlapec, ktorý s oboma vztýčenými prostredníkmi a s nesmiernou vervou skandoval tiež. Muži okolo neho sa usmievali a odmenili ho „chlapským“ pobúchaním po pleciach. Vraj neopisujem nič nové ani nezvyčajné? Viem. O to smutnejšie. Aby však príbeh nebol taký banálny, bez zasadenia do ďalšieho deja, prezradím, že pred zápasom sme rokovali s niektorými hokejistami o ich účasti v kampani proti násiliu páchanému na ženách a o podpore Istanbulského dohovoru. V kampani, ktorá má sprostredkovať posolstvo mnohých mužov, že s násilím iných mužov nesúhlasia. Môj pocit, že takéto posolstvo má naozaj zmysel, počas sledovania zápasu silnel a silnel…

Celý článok si môžete prečítať na stránke názory.pravda.sk

 

Základné informácie o Istanbulskom dohovore

Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (známy ako Istanbulský dohovor) je považovaný za  najucelenejšiu európsku stratégiu na odstránenie násilia páchaného na ženách a domáceho násilia. Jeho výnimočnosť spočíva v tom, že zjednotil a rozšíril ľudsko-právne dokumenty a normy, ktoré boli doposiaľ prijaté v tejto oblasti a priniesol tak komplexnú odpoveď na zastavenie násilia. A práve to z neho robí dokument globálneho významu, nazývaného OSN aj ako „zlatý štandard“.

Najväčšie výskumy zamerané na problematiku násilia páchaného na ženách vo svete

Výskum Agentúry Európskej únie pre základné práva (ďalej len FRA) zameraný na násilie páchané na ženách. Rozsah výskumu a počet respondentiek (42 000 žien z 28 krajín EÚ) ho zaraďuje medzi najväčšie výskumy zamerané na problematiku násilia páchaného na ženách vo svete. Správa o výskume, ktorá oficiálne vychádza pod názvom Violence against women: an EU-wide survey (Násilie páchané na ženách: celoerurópsky výskum), zahŕňa dôležité zistenia z rozhovorov uskutočnených so 42 000 ženami vo všetkých 28 krajinách EÚ. Otázky adresované jednotlivým respondentkám sa týkali ich skúseností s fyzickým, sexuálnym a psychologickým násilím, sexuálnym obťažovaním a viktimizáciou počas detstva. Všetky tieto fenomény sú skúmané v rozličných prostrediach. 

Výsledky výskumu prezentované na konferencii, ktorú organizovala samotná FRA v spolupráci s gréckym predsedníctvom EÚ v Bruseli, je možné si pozrieť tu.

Súhrn metodiky výskumu

Zhrnutie výskumu

 

Vyhlásenie Oz Možnosti voľby k vstupu Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu do platnosti

Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (tzv. Istanbulský dohovor) dnes, 1. augusta 2014, nadobudol platnosť. Ide o historický krok v oblasti ochrany ľudských práv v Európe, najmä ľudských práv žien. Tento významný míľnik nám zároveň pripomína, koľko úsilia je ešte potrebné vynaložiť na zlepšeniu situácie žien vystavených násiliu a ostatných ohrozených skupín.

 

Dohovor pre boj proti domácemu násiliu je platný, oznámila Rada Európy

Po nadobudnutí platnosti sa tento dohovor stane základným kameňom systému ochrany ľudských práv, pretože ochrana pred násilím je najzákladnejším ľudským právom.

 Celý článok si môžete prečítať na tomto odkaze

 

 

 

Bez strachu Bez násilia I Čo je Istanbulský dohovor?

Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu je najďalekosiahlejším medzinárodným zmluvným dokumentom, v ktorom sa rieši toto závažné porušovanie ľudských práv. Dohovor má za cieľ dosiahnuť nulovú toleranciu voči tomuto druhu násilia a predstavuje významný krok k tomu, aby sa v Európe aj mimo nej žilo bezpečnejšie. Predchádzanie násiliu, ochrana obetí násilia a trestné stíhanie páchateľov, to sú základné prvky dohovoru. Zároveň je jeho cieľom zmeniť cítenie a myslenie jednotlivcov, keď každého člena spoločnosti, najmä mužov a chlapcov, nabáda k zmene postojov. Dohovor v zásade predstavuje obnovenú výzvu na posilnenie rovnosti medzi ženami a mužmi vzhľadom na to, že násilie na ženách má hlboké korene v nerovnosti medzi ženami a mužmi v spoločnosti, a že k jeho pretrvávaniu prispieva kultúra tolerancie a popierania.

Leták Bez strachu Bez násilia na stiahnutie.