Dopĺňame Banku informácií videami o CEDAW-e /Dohovore o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien

Pred niekoľkými rokmi sme vypracovali a zverejnili na našej web stránke tzv. Banku informácií o CEDAW-e http://moznostvolby.sk/banka-informacii-o-cedawe/

ktorá slúži ako významný zdroj informácií pre všetkých, ktorí sa zaoberajú ochranou ľudských práv žien. Na túto aktivitu sme tento rok nadviazali a vďaka projektu Ľudskoprávne dohovory ako nástroje zmeny vám prinášam ďalšie materiály, ktoré napomôžu k šíreniu informácií o dohovoroch a ich aplikovateľnosti do praxe.

Pozrite si 3 skvelé videá o CEDAW dohovore (Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien), ktoré vypracovala organizácia IWRA Asia Pacific a prečítajte si ich preklad do slovenského jazyka.

Preklad videí zabezpečila Možnosť voľby, Paula Jojárt.

Možnosť voľby o.z., Medená 5, 811 02 Bratislava

www.moznostvolby.sk

https://www.facebook.com/MoznostVolby

https://www.facebook.com/istanbulsky.dohovor

Preklady boli vytvorené v rámci projektu občianskeho združenia Možnosť voľby Ľudskoprávne dohovory ako nástroje zmeny realizovaného s finančnou podporou Ministerstva spravodlivosti SR v rámci dotačného programu na presadzovanie, podporu a ochranu ľudských práv a slobôd a na predchádzanie všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie a s podporou Slovensko-česko ženského fondu. Za obsah tohto dokumentu je výlučne zodpovedná Možnosť voľby.

   

1. VIDEO – CEDAW stručne a krátko – princíp skutočnej rovnosti

3:38 , zdroj: https://www.youtube.com/watch?v=rI8lNB-XMIk&t=16s

IWRA Asia Pacific s podporou Fondu UN Women pre rodovú rovnosť a Kanadskej vlády (Ministerstvo pre zahraničné veci, obchod a rozvoj Kanady) uvádza:

CEDAW stručne a krátko

Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien je medzinárodný ľudskoprávny dohovor, ktorý sa zameriava na ľudské práva žien a špecifické potreby žien zo všetkých kútov sveta.

Riadi sa tromi základnými princípmi:

  • skutočná rovnosť

  • nediskriminácia / zákaz diskriminácie

  • povinnosti zmluvných štátov

Toto video vysvetľuje princíp skutočnej rovnosti.

K nerovnosti prispieva mnoho rôznych faktorov.

Niektorí ľudia majú od narodenia omnoho viac príležitostí a lepší prístup k možnostiam, ako iní. Rodové stereotypy posilňujú rozdiely medzi mužmi

[agresívny, silný, dominantný, logický, nezávislý]

a ženami

[starostlivá, submisívna, pasívna, komunikatívna, emocionálna]

V dôsledku stereotypov vnímame ženy ako slabé bytosti, ktoré potrebujú ochranu.

Avšak v skutočnosti, muži aj ženy zdieľajú rovnaké vlastnosti a zručnosti, okrem reprodukčných schopností. Muži a ženy sú rozdielni, ale v konečnom dôsledku sú si rovní.

Nerovnosti medzi mužmi a ženami posilňuje patriarchálny systém, ktorý vníma mužov ako lídrov. [ženy zastávajú iba 17 % parlamentných kresiel,

1/3 žien zažíva zneužívanie a násilie zo strany blízkej osoby,

2/3 negramotných ľudí na svete sú ženy,

Do školy nechodí o 10 miliónov viac dievčat ako chlapcov] 

Niektorí ľudia nás presviedčajú, že muži majú väčšie právo kontrolovať ekonomické zdroje, pretože zabezpečiť rodinu je ich zodpovednosť. Avšak toto presvedčenie neodzrkadľuje skutočnosť.

V dnešnom svete žije mnoho žien, ktorí nie sú vydaté alebo sú rozvedené, či vdovy,

prípadne žijú odlúčene od partnera alebo ich partner opustil a ony sú nútené sa samy postarať o rodinu. V juhovýchodnej Ázii na čele mnohých rodín stojí žena.

[Thajsko 30 %, Vietnam 26,8%, Filipíny 18,7%, Indonézia 12,9%]

Odhaduje sa, že 70 % svetovej populácie, ktorá žije pod hranicou chudoby, tvoria ženy.

K rovnosti žien a mužov možno pristupovať tromi spôsobmi:

  • formálny prístup

  • ochranársky prístup

  • korekčný prístup

Formálny prístup v zásade ignoruje skutočnosť, že muži a ženy sú rozdielni.

Vychádza z mužskej skúsenosti a osobitné potreby žien opomína.

[Pochlap sa! Keď som to dokázal ja, dokážeš to aj ty…

Skús porodiť dieťa.]

Príkladom je napr. fabrika, ktorá dáva ženám aj mužom možnosť pracovať na nočné zmeny. Ak však okolie farbiky nie je riadne osvetlené, môže to viesť k útokom, ktoré ženy odrádzajú od práce v noci.

Ochranársky prístup oberá ženy o príležitostí, lebo ženy považuje za zraniteľné a tak im zakazuje podieľať sa na niektorých aktivitách. Ak sa vrátime k príkladu s fabrikou, tento prístup by mal podobu firemnej politiky, ktorá by zakázala ženám možnosť pracovať na nočné zmeny, aby ich ochránila pred možnými útokmi.

[požiadavky pre uchádzačov o prácu na nočné zmeny:

len muži, 18 rokov, motivovaný, 1-2 roky praxe]

To však problém nerieši a ženy takáto politika oberá o možnosť privyrobiť si viac.

Korekčný prístup sa primárne sústreďuje na nápravu prostredia, tak aby zo zmeny benefitovali muži aj ženy rovnomerne. Firma by napr. mohla zlepšiť osvetlenie vo svojom okolí, zabezpečiť autobusovú dopravu pre zamestnankyne a vytvoriť tak bezpečné prostredie, ktoré by ženám umožnilo bez obáv nastúpiť na nočnú zmenu.

Korekčný prístup vedie ku skutočnej rovnosti.

  • Zohľadňuje rozdielnosť, ale zároveň posilňuje rovnosť mužov a žien.

  • Kladie dôraz na nutnosť zmeniť prostredie, ktoré ženy znevýhodňuje.

  • Vyrovnáva štartovacie pozície mužov a žien.

  • Vyžaduje, aby zákony a politiky zohľadňovali rodové hľadisko.

Korekčný prístup zabezpečuje, že ženy majú rovné príležitostí, rovný prístup k príležitostiam, a profitujú aj z výsledkov a benefitov, ktoré príležitostí prinášajú.

V tomto videu sme sa venovali princípu skutočnej rovnosti, jednému z troch základných princípov Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien:

  • skutočná rovnosť

  • nediskriminácia / zákaz diskriminácie

  • povinnosti zmluvných štátov

Pripravili: IWRA Asia Pacific s podporou Fondu UN Women pre rodovú rovnosť a Kanadskej vlády (Ministerstvo pre zahraničné veci, obchod a rozvoj Kanady).

Preklad: Možnosť voľby, Paula Jojárt, 2018

2. VIDEO – CEDAW stručne a krátko – princíp nediskriminácie

4:29; zdroj: https://www.youtube.com/watch?v=OBdDB5PKrmk

IWRA Asia Pacific s podporou Fondu UN Women pre rodovú rovnosť a Kanadskej vlády (Ministerstvo pre zahraničné veci, obchod a rozvoj Kanady) uvádza:

CEDAW stručne a krátko

Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien je medzinárodný ľudskoprávny dohovor, ktorý sa zameriava na ľudské práva žien a špecifické potreby žien zo všetkých kútov sveta.

Riadi sa tromi základnými princípmi:

  • skutočná rovnosť

  • nediskriminácia / zákaz diskriminácie

  • povinnosti zmluvných štátov

Toto video vysvetľuje princíp nediskriminácie.

Väčšina krajín sveta podpísala Dohovor CEDAW. Prijali záväzok rešpektovať, ochraňovať, presadzovať a napĺňať ľudské práva žien vo svojich krajinách.

Napriek tomu však diskriminácia v mnohých krajinách pretrváva, či už v podobe priamej diskriminácie alebo formou nepriamej diskriminácie.

[Priama diskriminácia:]

Mnohé krajiny majú v platnosti zákony, ktoré ženy a deti diskriminujú priamo. Napríklad otcovia majú právo preniesť občianstvo na svoje deti, ale matky toto právo nemajú. Bez občianstva [pas], dieťa nemá prístup k zdravotnej starostlivosti, vzdelaniu a iným službám, ktoré občianky a občania môžu využívať.

K nepriamej diskriminácii môžu viesť zákony a politiky, ktoré sa z hľadiska rodu javia neutrálne, a ktoré zdanlivo dávajú mužom a ženám rovnaké príležitostí a prístup k službám. Avšak v realite takéto zákony a politiky ženy znevýhodňujú a to vďaka historicky pretrvávajúcej diskriminácii, ktorá je dôsledkom patriarchálneho systému.

Príkladom môže byť mediálna spoločnosť, ktorá hľadá šéfredaktorku, resp. šéfredaktora. Firma ponúka možnosť uchádzať sa o túto pozíciu všetkým redaktorom a redaktorkám, ktoré spĺňajú požadované podmienky. Jednou z nich je mať skúsenosti s reportérskou prácou na všetkých redakčných oddeleniach, vrátanie redakcie kriminality. To však nepriamo diskvalifikuje všetky ženy, pretože firma má zároveň firemnú politiku, ktorá znemožňuje ženám pracovať v redakcii kriminality s ohľadom na vysoké bezpečnostné riziko. Vo výsledku sa tak žiadna z redaktoriek nemôže o prácu šéfredaktorky uchádzať.

Patriarchát predstavuje systém spoločenských vzťahov primárne definovaných cez autoritu a moc muža. Otcovia majú hlavné slovo a predstavujú autoritu voči svojim ženám, deťom ako aj vo vzťahu k nakladaniu s majetkom. Tento systém je postavený na nadvláde a privilégiach mužov a je závislý na podriadení si žien.

V patriarchálnom systéme sú maskulínne vlastnosti [agresívny, mocný, silný] oceňované viac ako vlastnosti považované za feminínne [starostlivá, jemná, láskyplná].

Často sa napríklad stretávame s tým, že chlapcom a mužom hovoríme, aby sa nesprávali ako baby. Patriarchát vníma ženskosť ako “slabosť,” [citlivka, ufňukaná, slabá, nesamostaná] a považuje ju za menej hodnotnú ako mužskosť.

V mnohých krajinách ženy narážajú na prekážky: [obmedzujúce role, zneviditeľňovanie žien, obmedzenia v obliekaní alebo pri dedičstve], ktoré pramenia z kultúrnych či náboženských zvyklostí. Vďaka týmto postupom a presvedčeniam: [tradičná kultúra , náboženstvo], ženy zažívajú pretrvávajúcu diskrimináciu.

Príkladom je mrzačenie ženských pohlavných orgánov. Praktika, pri ktorej dievčatám odrežú časť vonkajších pohlavných orgánov alebo ich inak znetvoria, býva často ospravedlňovaná ako náboženská tradícia, prípadne ako kultúrna zvyklosť uvedenia

mladých dievčat medzi dospelé ženy.

[Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie 100 až 140 miliónov dievčat bolo vystavených mrzačeniu ženských pohlavných orgánov]

Avšak bolo dokázané, že na rozdiel od obriezky chlapcov, mrzačenie ženských pohlavných orgánov neprináša dievčatám žiadne pozitívne benefity. Naopak, spôsobuje im časté zdravotné komplikácie a niekedy dokonca vedie k smrti.

Je nutné si uvedomiť, že princíp nediskriminácie žien musí byť naplnený nielen De jure ale aj De facto. De jure znamená [rovnosť] pred zákonom.

De factor predstavuje [rovnosť] v realite, skutočnom živote.

[De jure]

Skúsme to na príklade. V dedinke Lomak majú projekt na podporu chovu rýb.

Projekt deklaruje politiku dodržovania princíp rovnosti príležitostí pre ženy a mužov, ktorí sa tak môžu stať chovateľmi a chovateľkami rýb, a zlepšiť si tak životné podmienky. Vzdelávacie aktivity budú prístupné pre všetkých. Medzi kritériami účasti je však aj podmienka vlastniť pozemky vhodné na takéto podnikanie.

[Uchádzači a uchádzačky musia vlastniť pôdu s rybníkom ]

Počas implementácie Projektu na podporu chovu rýb sa však ukázalo, že sa doň nezapojili žiadne ženy.

[De facto]

Zistilo sa, že v skutočnosti ženy nemajú žiadne pozemky.

[Ženy nevlastnia žiadne rybníky]

Vďaka diskriminačnému zákonu o dedičských právach ženy nemohli dediť rodinný majetok. Miestne zvyklosti tiež bránia ženám kontrolovať rodinné príjmy a majetky,

alebo ich aspoň nejako využívať. To sa týka aj pozemkov s rybníkmi, ktoré vlastnia ich manželia.

Existuje množstvo zákonov a politík, ktoré by mali byť pre ženy prínosné.

[DE JURE – nediskriminačné a rodovo neutrálne politiky.]

Avšak nezohľadňujú historicky pretrvávajúcu diskrimináciu, ktorá ženám nedovoľuje naplno využiť svoje práva.

[DE FACTO – v skutočnosti, ženy nemôžu z de jure politík a opatrení benefitovať, pretože ich miestne zvyklosti a kultúra znevýhodňujú.]

Je pravdepodobné, že obdobné politiky máte aj vo svojej krajine a podobné scenáre sa opakujú s rôznymi obmenami aj vo vašej komunite.

V tomto videu sme sa venovali princípu nediskriminácie, jednému z troch základných princípov Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien

  • skutočná rovnosť

  • nediskriminácia / zákaz diskriminácie

  • povinnosti zmluvných štátov

Pripravili: IWRA Asia Pacific s podporou Fondu UN Women pre rodovú rovnosť a Kanadskej vlády (Ministerstvá pre zahraničné veci, obchod a rozvoj Kanady)

Preklad: Možnosť voľby, Paula Jojárt, 2018

3. VIDEO – CEDAW stručne a krátko – povinnosti zmluvných štátov

5:13; zdroj: https://www.youtube.com/watch?v=umETapJ4b8o&t=57s

IWRA Asia Pacific s podporou Fondu UN Women pre rodovú rovnosť a Kanadskej vlády (Ministerstvo pre zahraničné veci, obchod a rozvoj Kanady) uvádza:

CEDAW stručne a krátko

Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien je medzinárodný ľudskoprávny dohovor, ktorý sa zameriava na ľudské práva žien a špecifické potreby žien zo všetkých kútov sveta.

Riadi sa tromi základnými princípmi:

  • skutočná rovnosť

  • nediskriminácia / zákaz diskriminácie

  • povinnosti zmluvných štátov

Toto video vysvetľuje povinnosti zmluvných štátov.

Dohovor CEDAW je jedným z najčastejšie ratifikovaných medzinárodných ľudskoprávnych dohovorov. K máju 2014 Dohovor ratifikovalo 188 krajín.

Ak napr. krajina Z podpísala CEDAW dohovor, znamená to, že krajina Z sa stala zmluvným štátom dohovoru, a súhlasila s tým, že príjme opatrenia na zlepšenie postavenia žien vo svojej krajine.

V demokratických krajinách tvoria vládu tri zložky moci: zákonodarná, výkonná a súdna moc.

Zákonodarná moc pripravuje, pozmeňuje a ruší zákony. Tiež kontroluje štátny rozpočet.

Výkonná moc je zodpovedná za dodržiavanie zákonov a každodenné fungovanie štátu. Jej úlohou je zaistiť implementáciu zákonov a zabezpečiť fungovanie služieb akými sú napr. vzdelávanie či sociálne služby.

Súdna moc je zodpovedná za zaistenie spravodlivosti a interpretáciu ústavy a zákonov.

Krajina Z musí zaistiť, že všetky tri zložky vládnej moci spoločne prispejú k dosiahnutiu rodovej rovnosti.

Keď krajina Z ratifikovala CEDAW Dohovor, stal sa pre ňu právne záväzným dokumentom. Krajina je viazaná článkami Dohovoru a jej úlohou je venovať [náležitú pozornosť] tomu, aby ich efektívne a bezodkladne implementovala do praxe.

Zmluvný štát musí každé štyri roky podať CEDAW výboru správu o plnení záväzkov vyplývajúcich z Dohovoru, ako aj o opatreniach, ktoré prijal, aby zaistil rešpektovanie, ochranu, presadzovanie a napĺňanie práv žien, ktoré žijú v danej krajine.

Štát musí rešpektovať práva žien chránené dohovorom. Nesmie urobiť nič, čím by boli práva žien obmedzované alebo porušované. To znamená, že zmluvný štát

  • nesmie prijímať zákony, ktoré by ženy diskriminovali,

  • nesmie sa dopúšťať postupov a konaní, ktoré by ženy diskriminovali,

  • musí zrušiť všetky diskriminačné zákony.

Štát musí chrániť práva žien. To znamená, že musí:

  • zabezpečiť mechanizmy na podávanie sťažností a náhradu škody alebo kompenzácie, ak dôjde k porušeniu práv žien,

  • kontrolovať súkromné subjekty a inštitúcie, ako napr. súkromné firmy, korporácie a dokonca aj jednotlivcov, aby sa uistil, že neporušujú práva žien,

  • zakázať diskrimináciu žien

  • a zaviesť sankčné mechanizmy pre prípady diskriminácie

Štát musí presadzovať práva žien. To znamená, že musí:

  • zvyšovať v krajine povedomie o právach žien

Štát musí napĺňať práva žien chránené dohovorom. To znamená, že musí:

  • podniknúť pozitívne kroky a vytvárať podmienky umožňujúce napĺňanie práv žien,

  • posilňovať kapacity verejných inštitúcií,

  • posilňovať samotné ženy, aby mohli rovnosť dosiahnuť,

  • odstraňovať prekážky, ktorým ženy čelia tak, aby zabezpečil rovnosť nielen de jure (pred zákonom) ale aj de facto (skutočnú rovnosť).

    Z toho pre štát vyplýva aj povinnosť prijať dočasné vyrovnávacie opatrenia. Cieľom týchto opatrení je dočasne zvýhodniť ženy s cieľom zrýchliť napredovanie žien pri dosahovaní rovnosti a riešiť dôsledky dlhodobo pretrvávajúcej diskriminácie.


    Napríklad, napriek tomu, že
    v krajine Z vybudovali vo vidieckych oblastiach školy a zabezpečili, aby v nich bol dostatok pedagogického personálu, zistilo sa, že dievčatá do škôl aj tak nechodili. Je to príklad zo skutočného života. Hlbší výskum problému ukázal, že vzhľadom na to, že väčšinu pedagogického personálu tvorili muži a vďaka pretrvávajúcim kultúrnym predsudkom, mnohé rodiny neboli ochotné posielať dievčatá do školy, kde by boli obklopené mužmi. Zároveň sa rodiny spoliehali na prácu dcér, ktoré sa podieľali na domácich prácach. Vo vidieckych oblastiach prevládalo presvedčenie, že vzdelanie nie je pre dievčatá až tak dôležité ako naučiť sa zvládať domáce povinnosti. Neskôr sa dievča i tak vydá do inej rodiny. Posielať dievčatá do školy teda považovali za plytvanie zdrojmi.

    [Dočasné vyrovnávacie opatrenia]

    Štát musí zabezpečiť, aby sa vzdelanie dievčat považovalo za rovnako dôležité ako v prípade chlapcov. Štát by mal ako dočasné vyrovnávacie opatrenie začať cielene prijímať do vidieckych škôl viac učiteliek ako učiteľov, pokiaľ vo vidieckych komunitách nedôjde k zmene. Ďalším vyrovnávacím opatrením môže byť udeľovanie štipendií rodinám, ktoré dievčatá do školy pošlú, ako kompenzáciu za to, že sa doma nebudú podieľať na domácich prácach. Rovnako by mal štát prijať zákon, podľa ktorého by bolo povinné posielať dievčatá do školy.

    Medzi ďalšie príklady dočasných vyrovnávajúcich opatrení patrí napr. vymedzenie určitého počtu miest na rozhodovacích pozíciách iba pre ženy. Ak ženy predstavujú polovicu populácie, hlasy žien musia byť súčasťou rozhodovacích procesov, aby sa na záujmy a potreby žien nezabúdalo.

    Ak by sme to mali zosumarizovať, štát, ktorý k dohovoru pristúpil, musí venovať náležitú pozornosť napĺňaniu cieľov dohovoru. To znamená, že štát je zodpovedný za riešenie diskriminácie, či už k nej dochádza vo verejnom priestore alebo v súkromnej sfére. Riešiť diskrimináciu znamená predchádzať jej, zakázať ju, identifikovať prípady diskriminácie, odstrániť následky a uplatniť sankcie. Zahŕňa to aj povinnosť presadzovať práva žien a [rodovú] rovnosť cez proaktívne opatrenia a urýchliť dosahovanie de facto (skutočnej) rovnosti.

    V tomto videu sme sa venovali povinnostiam zmluvných štátov, jednému z troch základných princípov Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien:

    • skutočná rovnosť,

    • nediskriminácia / zákaz diskriminácie,

    • povinnosti zmluvných štátov.

    Pripravili: IWRA Asia Pacific s podporou Fondu UN Women pre rodovú rovnosť a Kanadskej vlády (Ministerstvo pre zahraničné veci, obchod a rozvoj Kanady).

    Preklad: Možnosť voľby, Paula Jojárt, 2018

Lajkujte a zdieľajte:)

Prečo neodíde?

   

Kto si pamätá, či bola Katarína na ľade alebo na blate?

25.november si často pamätáme vďaka tejto pranostike. Už menej ľudí vie, že v rovnaký deň si pripomínameMedzinárodný deň boja za odstránenie násilia páchaného na ženách“. Keď čítame správy ako: Súd v Írskom meste Cork uznal nevinným muža, ktorý znásilnil 17 ročné dievča. Ona je predsa „tá vinná“, lebo mala na sebe tangá. On nevinný, lebo ju „len“ znásilnil. Hovoríme si prečo nemáme každý deň ustanovaný, ako deň boja za odstránenie násilia na ženách.

V Belgickom múzeu je výstava oblečenia, ktoré mali ženy na sebe v deň, keď boli znásilnené. Výstava, ktorá si kladie neľahký cieľ: pracovať s mýtom o „provokácii žien“. S mýtom, ktorý kladie vinu za znásilnenie ženám. Takéto ubližujúce správanie je totiž pri znásilneniach pomerne bežná prax. Počnúc necitlivou medializáciou prípadov, až po nesprávny prístup polície, ktorý odradí ďalšie ženy od nahlásenia trestného činu znásilnenia.

Bolo by dobré, ak by sme mali na Slovensku čo najviac iniciatív ako spomínaná výstava. V situáciách, keď opustíme našu sociálnu bublinu, kde sme obklopené a obklopení názorovo,a najmä hodnotovo! podobne orientovanými ľuďmi, si to uvedomujeme asi najviac. Ako, keď čakáte v rade a nedobrovoľne počúvate cudzí rozhovor dvoch mužov. Pohoršujú sa nad tým aká sprostá (a horšie vulgarizmy) je ich známa, ktorá je v násilnom vzťahu. Darmo by ste čakali aspoň jedno negatívne slovo na partnera tej ženy. Ani náznak. Vinu nesie znova len žena.

Ann Jones v knihe Nabudúce bude mŕtva, veľmi výstižne zhrnula ako ľudia reagujú, keď sa dozvedia o násilí páchanom na ženách. Autorkin opis nemá ambíciu byť odbornou definíciou, ale naopak zachytenie prvotných a často jediných reakcií ľudí na násilie páchané na ženách v intímnych vzťahoch. Za zatvorenými dverami.

Ženy hovoria o znásilňovaní, bití, zlomených kostiach, potratoch, bodných a strelných ranách. Muži hovoria o „manželských problémoch“. Ženy chodia s modrinami, zraneniami mozgu, ochrnutými končatinami, rozdrvenými genitáliami, projektilmi v hlave. Muži prehodia čosi o „domácich hádkach“. Len zopár ľudí sa spýta: Čo je tomu chlapovi? Prečo si myslí, že si to môže dovoliť? Zbláznil sa? Zadržala ho polícia? Kedy ho postavia pred súd? Dali ho súdne vysťahovať z domu? Nepotrebuje tá žena nejakú inú pomoc? Lekársku alebo právnu? Nové bývanie? Dočasnú finančnú podporu? Podporu na dieťa?

Nie, ako prvá a často jediná otázka sa ľuďom vynorí v mysli otázka: Prečo neodíde?

Táto otázka v skutočnosti nie je otázkou. Nevolá po odpovedi – vynáša súd. Mystifikuje. Mení obrovský spoločenský problém na osobnú záležitosť, a zároveň zvaľuje zodpovednosť na obeť.1

Úrad OSN pre drogy a kriminilatu zverejnil: „každoročne, zomrie rukou svojho partnera alebo člena rodiny priemerne 137 žien každý deň na celom svete!2

Koľko z nich bolo zabitých práve, keď sa snažili odísť od násilného partnera? Nemusíme byť odborníčky a odborníci v problematike, aby sme si vedeli predstaviť akému nebezpečenstvu, sú vystavené práve pri snahe odísť z násilného vzťahu. A my sa stále pýtame prečo neodíde.

V rámci Celoeurópskeho výskumu Agentúry Európskej Únie pre základné práva3, bol na Slovensku zrealizovaný reprezentatívny výskum o násilí páchanom na ženách. V jednej časti výsledkov výskumu sú uvedené dôvody nekontaktovania polície v dôsledku najzávažnejšieho fyzického alebo sexuálneho násilia. Poradila si s tým sama; mala strach z páchateľa; cítila hanbu a rozpaky, nechcela, aby o tom niekto vedel; aj tak by mi nikto neveril; myslela som si, že to bola moja vina a ďalšie.

Tých dôvodov je mnoho, a či sa nám to páči, alebo nie, nesieme za ne zodpovednosť. Vieme sa biť do pŕs, a kričať (na facebooku samozrejme), že migranti sem neprídu znásilňovať NAŠE ženy (ženy sú zrejme niekoho kolektívne vlastníctvo), ale realitu „každej piatej ženy“ na Slovensku ignorujeme, alebo v lepšom prípade bagatelizujeme. Čo robíme preto, aby sa samotné ženy necítili zodpovedné za násilie? Za násilie, ktoré je celospoločenský problém a nie individuálne zlyhanie.

Vystúpiť z našich bublín a postaviť sa tvárou realite, ktorú tu máme,(nie naozaj nám ju sem nikto neimportoval), má svoj význam. Hovoriť o tom má svoj význam, aj keď čakáte v rade a počúvate cudzí rozhovor, ktorý v našej spoločnosti naozaj nemá miesto.

Pocity viny a hanby by predsa nemali cítiť ony.

Vydané: 10. decembra. Deň ľudských práv. Áno, život bez násilia je ľudské právo. 

Autorka: Martina Zboroňová, Možnosť Voľby

Zdroje:

1 Jones, A. – Nabudúce bude mŕtva. Týranie ako ho zastaviť. Humenné: Pro Familia (http://www.aspekt.sk/en/node/2363)

3 http://www.ceit.sk/IVPR/images/IVPR/vyskum/2014/Holubova/2287.pdf

Lajkujte a zdieľajte:)

Príhovory z námestia: NEBUDEME TICHO!

 

Dobrý večer. Ďakujeme, že spolu s nami nebudete ticho.

Stretli sme sa v rámci kampane 16 dní aktivizmu proti násiliu páchanému na ženách. A nebudeme ticho, lebo odmietame rodovo podmienené násilie, teda násilie, ktoré postihuje predovšetkým ženy a dievčatá, ale ohrozuje aj mužov, ktorí nespĺňajú stereotypné predstavy o “tradičnej mužskosti”.

Nebudeme ticho, lebo na Slovensku každá tretia žena počas svojho života zažije fyzické či sexuálne násilie. Každá dvadsiata žena je znásilnená. Za posledné dva roky na Slovensku manželia alebo partneri zavraždili najmenej 13 žien, väčšinou preto, lebo chceli odísť z násilného vzťahu.

Jednou z foriem násilia páchaného na ženách je odopieranie sexuálnych a reprodukčných práv. To sa môže diať individuálne – zo strany partnerov, ktorí znemožňujú ženám užívať antikoncepciu, nútia ich podstupovať interrupcie alebo vynosiť dieťa bez ohľadu na okolnosti a vôľu či zdravie žien.

Obmedzovanie a porušovanie sexuálnych a reprodukčných práv žien sa deje aj systémovo. Dievčatá a chlapci nemajú zabezpečenú komplexnú a objektívnu sexuálnu výchovu. Od roku 2011 nie je možné hradiť antikoncepciu zo zdravotného poistenia. Ženy, ktoré podstupujú interrupciu nútime registrovať sa, platiť mnohé poplatky či na interrupciu čakať 48 hodín. Z nedávnych verejných diskusií vieme aj o neľudskom zaobchádzaní, ponižovaní a násilí, ktoré ženy zažívajú pri pôrodoch.

Nebudeme ticho, lebo namiesto toho, aby poslanci riešili tieto a ďalšie problémy, s ktorými sa ženy stretávajú, podali len v tomto roku dva návrhy s cieľom obmedziť prístup žien k bezpečným interrupciám. Nedovolíme, aby o nás a našich telách rozhodovali za zavretými dverami. Spoločným cieľom všetkých, čo tu sme, je znižovať počet interrupcií. To sa však na Slovensku deje dlhodobo. Zákazmi a obmedzeniami sa stav nezlepší, ale naopak zhorší.

Počet interrupcií môžeme reálne znižovať zavedením kvalitnej sexuálnej výchovy, poskytovaním nezaujatých informácií o plánovanom rodičovstve, zabezpečením hradenej a dostupnej antikoncepcie pre všetky ženy aj mužov, ale i zlepšením životných podmienok žien a rodín a samozrejme predchádzaním rodovo podmieneného násilia vo všetkých jeho formách.

Nemôžeme riešiť problémy žien bez žien. Preto keď hovoríme o probléme násilia páchaného na ženách, pýtajme sa žien, ktoré zažívajú násilie, počúvajme odborníčky a odborníkov pracujúcich v oblasti rodovo podmieneného násilia, rodovej rovnosti, sexuálnych a reprodukčných práv žien.

Alena Faragulová, Povstanie pokračuje

Dobrý večer,

Kam môžu viesť snahy o obmedzenie sexuálnych a reprodukčných práv žien a dievčat už poznáme z krajín ako je Poľsko, Írsko,  Argentína alebo Salvador.

V Argentíne ročne zomiera 40 žien v dôsledku nelegálnej interrupcie. Pritom ide o najchudobnejšie ženy, ktoré siahajú po tých najzúfalejších možnostiach.

V Salvadore zomiera každá desiata žena, ktorá podstúpi nelegálnu interrupciu. Ženy sa pri komplikáciách boja vyhľadať zdravotnú pomoc z obavy z väzenia. Desiatky žien si odpykávajú dlhé tresty za pokus o interrupciu alebo za to, že prežili samovoľný potrat. Medicína to totiž nedokáže spoľahlivo odlíšiť. Zároveň stúpla samovražednosť žien, ktoré neplánovane otehotneli.

Najbezpečnejšia je pre ženy medikamentózna interrupcia, ktorá by sa však mala robiť pod lekárskym dohľadom. V prípade jej zákazu si ženy tabletku zoženú cez internet alebo si ju kúpia v zahraničí. V Írsku, kde donedávna platil takmer úplný zákaz interrupcií, najmenej 2 ženy denne užili tabletku svojpomocne. Zúfalé ženy však môžu užiť nesprávne množstvo, vo vysokom štádiu tehotenstva alebo im môžu dodať sfalšované lieky. Ich zdravie môže byť vážne poškodené.

Kriminalizácia interrupcií spôsobuje, že ženy vyhľadávajú legálnu interrupciu v zahraničí. Z Írska ročne vycestuje približne 5000 – 6000 žien, z Poľska až 20 000.

Ženy v Poľsku hovoria, že prechádzajú peklom. Prerušenie tehotenstva je možné v prípade, že je ohrozené zdravie a život ženy, ale ani to sa v praxi nedodržiava. Ženy so zdravotnými problémami často posielajú od jedného zdravotníckeho zariadenia k druhému, pretože lekári a lekárky nechcú prevziať zodpovednosť za súhlas s interrupciou.

Počet nelegálnych interrupcií sa v Poľsku odhaduje na 150 000 ročne. Kvalita nelegálneho zákroku sa často odvíja od jeho ceny. Tá sa postupne zvyšuje, hovorí sa o sume okolo 2000 €. K najzávažnejším dôsledkom kriminalizácie interrupcií patrí ohrozovanie zdravia a života žien a prehlbovanie sociálnej nerovnosti.

Zo skúseností týchto krajín sa môžeme poučiť. Vidíme, že zákaz interrupcií ich počet v skutočnosti nezníži. Iba sa zvýši riziko úmrtia a poškodenia zdravia žien.

Barbora Holubová, sociologička

Dobrý podvečer vám všetkým,

Snahy obmedzovať prístup k interrupciám a ďalšie reprodukčné práva žien nie sú u nás nové. S neúnavnou vytrvalosťou sa opakujú od vzniku Slovenskej republiky. Znamená to teda, že už 25 rokov musíme chrániť svoje základné práva, ktoré nám ako plnohodnotným občiankam prináležia – právo na zdravie, na život, právo na osobnú slobodu. Tieto snahy nám dávajú jasný odkaz. Že jednoducho neprestanú, pokiaľ nám ženám nezoberú kontrolu nad našimi životmi, našimi telami. Že neprestanú pokiaľ nám nezakážu rozhodovať o sebe a nezbavia nás tak našej dôstojnosti a slobody. Slobody, ktorá je základným princípom demokratickej spoločnosti. Slobody, bez ktorej by sme boli iba nástrojmi v rukách mocných.

Tieto snahy a iniciatívy majú aj ďalší cieľ. Systematicky oberať o čas a energiu obhajcov a obhajkyne ľudských práv, aktivistky a aktivistov. Namiesto toho, aby sme venovali všetok svoj čas podpore rovnosti žien a mužov a riešili každodenné problémy ľudí, musíme sa neustále vracať k umelo vytvoreným problémom a obhajovať svoje základné práva. Práva, ktoré sú nám dané ústavou našej krajiny.  

Stačilo. Dnes sme prišli povedať na námestie, že tak ako sme nemlčali uplynulých 25 rokov, nebudeme ani dnes.

My ženy musíme mať právo rozhodovať o svojom živote a osude. O našich telách a našom zdraví nemôžete rozhodovať bez nás a za nás. Naše výsostne individuálne voľby sa nemôžu stať predmetom štátnej kontroly, politických dohôd a špekulácií.

Vyzývame všetkých politikov a političky, aby teraz a ani v budúcnosti nepripustili obmedzovanie práv žien a kontrolovanie ich životov. Namiesto toho môžete urobiť také kroky, ktoré ženám skutočne pomôžu: odstrániť nútené čakacie lehoty, povinnú registráciu a poplatky, ktoré z nás robia bytosti neschopné sa kompetentne rozhodovať. Umožniť, aby antikoncepcia mohla byť hradená zo zdravotného poistenia a nebola luxusom pre ľudí, ktorí si ju nemôžu finančne dovoliť. Prijať opatrenia, ktoré zabezpečia, že všetci a najmä mladí ľudia budú mať prístup k nezaujatým informáciám o plánovanom rodičovstve a objektívnej sexuálnej výchove. Prijať opatrenia, aby mali ženy na Slovensku regionálne i finančne dostupný prístup k umelému prerušeniu tehotenstva. Zabezpečiť, aby práva a potreby žien pri pôrodoch boli skutočne napĺňané.

Urobiť všetko preto, aby násilie páchané na ženách skončilo a aby sme mohli začať žiť skutočnú rodovú rovnosť.

Odkážme spoločne z tohto námestia, že nechceme zákazy, stigmatizáciu a ubližovanie. Chceme a potrebujeme sa vydať cestou dôvery, podpory a solidarity. Ďakujeme vám všetkým, že ste prišli a že vám to nie je jedno. Ukážme spoločne, že ani teraz a ani naďalej NEBUDEME TICHO!

Adriana Mesochoritisová, Možnosť voľby

Lajkujte a zdieľajte:)