Prečo neodíde?

   

Kto si pamätá, či bola Katarína na ľade alebo na blate?

25.november si často pamätáme vďaka tejto pranostike. Už menej ľudí vie, že v rovnaký deň si pripomínameMedzinárodný deň boja za odstránenie násilia páchaného na ženách“. Keď čítame správy ako: Súd v Írskom meste Cork uznal nevinným muža, ktorý znásilnil 17 ročné dievča. Ona je predsa „tá vinná“, lebo mala na sebe tangá. On nevinný, lebo ju „len“ znásilnil. Hovoríme si prečo nemáme každý deň ustanovaný, ako deň boja za odstránenie násilia na ženách.

V Belgickom múzeu je výstava oblečenia, ktoré mali ženy na sebe v deň, keď boli znásilnené. Výstava, ktorá si kladie neľahký cieľ: pracovať s mýtom o „provokácii žien“. S mýtom, ktorý kladie vinu za znásilnenie ženám. Takéto ubližujúce správanie je totiž pri znásilneniach pomerne bežná prax. Počnúc necitlivou medializáciou prípadov, až po nesprávny prístup polície, ktorý odradí ďalšie ženy od nahlásenia trestného činu znásilnenia.

Bolo by dobré, ak by sme mali na Slovensku čo najviac iniciatív ako spomínaná výstava. V situáciách, keď opustíme našu sociálnu bublinu, kde sme obklopené a obklopení názorovo,a najmä hodnotovo! podobne orientovanými ľuďmi, si to uvedomujeme asi najviac. Ako, keď čakáte v rade a nedobrovoľne počúvate cudzí rozhovor dvoch mužov. Pohoršujú sa nad tým aká sprostá (a horšie vulgarizmy) je ich známa, ktorá je v násilnom vzťahu. Darmo by ste čakali aspoň jedno negatívne slovo na partnera tej ženy. Ani náznak. Vinu nesie znova len žena.

Ann Jones v knihe Nabudúce bude mŕtva, veľmi výstižne zhrnula ako ľudia reagujú, keď sa dozvedia o násilí páchanom na ženách. Autorkin opis nemá ambíciu byť odbornou definíciou, ale naopak zachytenie prvotných a často jediných reakcií ľudí na násilie páchané na ženách v intímnych vzťahoch. Za zatvorenými dverami.

Ženy hovoria o znásilňovaní, bití, zlomených kostiach, potratoch, bodných a strelných ranách. Muži hovoria o „manželských problémoch“. Ženy chodia s modrinami, zraneniami mozgu, ochrnutými končatinami, rozdrvenými genitáliami, projektilmi v hlave. Muži prehodia čosi o „domácich hádkach“. Len zopár ľudí sa spýta: Čo je tomu chlapovi? Prečo si myslí, že si to môže dovoliť? Zbláznil sa? Zadržala ho polícia? Kedy ho postavia pred súd? Dali ho súdne vysťahovať z domu? Nepotrebuje tá žena nejakú inú pomoc? Lekársku alebo právnu? Nové bývanie? Dočasnú finančnú podporu? Podporu na dieťa?

Nie, ako prvá a často jediná otázka sa ľuďom vynorí v mysli otázka: Prečo neodíde?

Táto otázka v skutočnosti nie je otázkou. Nevolá po odpovedi – vynáša súd. Mystifikuje. Mení obrovský spoločenský problém na osobnú záležitosť, a zároveň zvaľuje zodpovednosť na obeť.1

Úrad OSN pre drogy a kriminilatu zverejnil: „každoročne, zomrie rukou svojho partnera alebo člena rodiny priemerne 137 žien každý deň na celom svete!2

Koľko z nich bolo zabitých práve, keď sa snažili odísť od násilného partnera? Nemusíme byť odborníčky a odborníci v problematike, aby sme si vedeli predstaviť akému nebezpečenstvu, sú vystavené práve pri snahe odísť z násilného vzťahu. A my sa stále pýtame prečo neodíde.

V rámci Celoeurópskeho výskumu Agentúry Európskej Únie pre základné práva3, bol na Slovensku zrealizovaný reprezentatívny výskum o násilí páchanom na ženách. V jednej časti výsledkov výskumu sú uvedené dôvody nekontaktovania polície v dôsledku najzávažnejšieho fyzického alebo sexuálneho násilia. Poradila si s tým sama; mala strach z páchateľa; cítila hanbu a rozpaky, nechcela, aby o tom niekto vedel; aj tak by mi nikto neveril; myslela som si, že to bola moja vina a ďalšie.

Tých dôvodov je mnoho, a či sa nám to páči, alebo nie, nesieme za ne zodpovednosť. Vieme sa biť do pŕs, a kričať (na facebooku samozrejme), že migranti sem neprídu znásilňovať NAŠE ženy (ženy sú zrejme niekoho kolektívne vlastníctvo), ale realitu „každej piatej ženy“ na Slovensku ignorujeme, alebo v lepšom prípade bagatelizujeme. Čo robíme preto, aby sa samotné ženy necítili zodpovedné za násilie? Za násilie, ktoré je celospoločenský problém a nie individuálne zlyhanie.

Vystúpiť z našich bublín a postaviť sa tvárou realite, ktorú tu máme,(nie naozaj nám ju sem nikto neimportoval), má svoj význam. Hovoriť o tom má svoj význam, aj keď čakáte v rade a počúvate cudzí rozhovor, ktorý v našej spoločnosti naozaj nemá miesto.

Pocity viny a hanby by predsa nemali cítiť ony.

Vydané: 10. decembra. Deň ľudských práv. Áno, život bez násilia je ľudské právo. 

Autorka: Martina Zboroňová, Možnosť Voľby

Zdroje:

1 Jones, A. – Nabudúce bude mŕtva. Týranie ako ho zastaviť. Humenné: Pro Familia (http://www.aspekt.sk/en/node/2363)

3 http://www.ceit.sk/IVPR/images/IVPR/vyskum/2014/Holubova/2287.pdf

Lajkujte a zdieľajte:)

Príhovory z námestia: NEBUDEME TICHO!

 

Dobrý večer. Ďakujeme, že spolu s nami nebudete ticho.

Stretli sme sa v rámci kampane 16 dní aktivizmu proti násiliu páchanému na ženách. A nebudeme ticho, lebo odmietame rodovo podmienené násilie, teda násilie, ktoré postihuje predovšetkým ženy a dievčatá, ale ohrozuje aj mužov, ktorí nespĺňajú stereotypné predstavy o “tradičnej mužskosti”.

Nebudeme ticho, lebo na Slovensku každá tretia žena počas svojho života zažije fyzické či sexuálne násilie. Každá dvadsiata žena je znásilnená. Za posledné dva roky na Slovensku manželia alebo partneri zavraždili najmenej 13 žien, väčšinou preto, lebo chceli odísť z násilného vzťahu.

Jednou z foriem násilia páchaného na ženách je odopieranie sexuálnych a reprodukčných práv. To sa môže diať individuálne – zo strany partnerov, ktorí znemožňujú ženám užívať antikoncepciu, nútia ich podstupovať interrupcie alebo vynosiť dieťa bez ohľadu na okolnosti a vôľu či zdravie žien.

Obmedzovanie a porušovanie sexuálnych a reprodukčných práv žien sa deje aj systémovo. Dievčatá a chlapci nemajú zabezpečenú komplexnú a objektívnu sexuálnu výchovu. Od roku 2011 nie je možné hradiť antikoncepciu zo zdravotného poistenia. Ženy, ktoré podstupujú interrupciu nútime registrovať sa, platiť mnohé poplatky či na interrupciu čakať 48 hodín. Z nedávnych verejných diskusií vieme aj o neľudskom zaobchádzaní, ponižovaní a násilí, ktoré ženy zažívajú pri pôrodoch.

Nebudeme ticho, lebo namiesto toho, aby poslanci riešili tieto a ďalšie problémy, s ktorými sa ženy stretávajú, podali len v tomto roku dva návrhy s cieľom obmedziť prístup žien k bezpečným interrupciám. Nedovolíme, aby o nás a našich telách rozhodovali za zavretými dverami. Spoločným cieľom všetkých, čo tu sme, je znižovať počet interrupcií. To sa však na Slovensku deje dlhodobo. Zákazmi a obmedzeniami sa stav nezlepší, ale naopak zhorší.

Počet interrupcií môžeme reálne znižovať zavedením kvalitnej sexuálnej výchovy, poskytovaním nezaujatých informácií o plánovanom rodičovstve, zabezpečením hradenej a dostupnej antikoncepcie pre všetky ženy aj mužov, ale i zlepšením životných podmienok žien a rodín a samozrejme predchádzaním rodovo podmieneného násilia vo všetkých jeho formách.

Nemôžeme riešiť problémy žien bez žien. Preto keď hovoríme o probléme násilia páchaného na ženách, pýtajme sa žien, ktoré zažívajú násilie, počúvajme odborníčky a odborníkov pracujúcich v oblasti rodovo podmieneného násilia, rodovej rovnosti, sexuálnych a reprodukčných práv žien.

Alena Faragulová, Povstanie pokračuje

Dobrý večer,

Kam môžu viesť snahy o obmedzenie sexuálnych a reprodukčných práv žien a dievčat už poznáme z krajín ako je Poľsko, Írsko,  Argentína alebo Salvador.

V Argentíne ročne zomiera 40 žien v dôsledku nelegálnej interrupcie. Pritom ide o najchudobnejšie ženy, ktoré siahajú po tých najzúfalejších možnostiach.

V Salvadore zomiera každá desiata žena, ktorá podstúpi nelegálnu interrupciu. Ženy sa pri komplikáciách boja vyhľadať zdravotnú pomoc z obavy z väzenia. Desiatky žien si odpykávajú dlhé tresty za pokus o interrupciu alebo za to, že prežili samovoľný potrat. Medicína to totiž nedokáže spoľahlivo odlíšiť. Zároveň stúpla samovražednosť žien, ktoré neplánovane otehotneli.

Najbezpečnejšia je pre ženy medikamentózna interrupcia, ktorá by sa však mala robiť pod lekárskym dohľadom. V prípade jej zákazu si ženy tabletku zoženú cez internet alebo si ju kúpia v zahraničí. V Írsku, kde donedávna platil takmer úplný zákaz interrupcií, najmenej 2 ženy denne užili tabletku svojpomocne. Zúfalé ženy však môžu užiť nesprávne množstvo, vo vysokom štádiu tehotenstva alebo im môžu dodať sfalšované lieky. Ich zdravie môže byť vážne poškodené.

Kriminalizácia interrupcií spôsobuje, že ženy vyhľadávajú legálnu interrupciu v zahraničí. Z Írska ročne vycestuje približne 5000 – 6000 žien, z Poľska až 20 000.

Ženy v Poľsku hovoria, že prechádzajú peklom. Prerušenie tehotenstva je možné v prípade, že je ohrozené zdravie a život ženy, ale ani to sa v praxi nedodržiava. Ženy so zdravotnými problémami často posielajú od jedného zdravotníckeho zariadenia k druhému, pretože lekári a lekárky nechcú prevziať zodpovednosť za súhlas s interrupciou.

Počet nelegálnych interrupcií sa v Poľsku odhaduje na 150 000 ročne. Kvalita nelegálneho zákroku sa často odvíja od jeho ceny. Tá sa postupne zvyšuje, hovorí sa o sume okolo 2000 €. K najzávažnejším dôsledkom kriminalizácie interrupcií patrí ohrozovanie zdravia a života žien a prehlbovanie sociálnej nerovnosti.

Zo skúseností týchto krajín sa môžeme poučiť. Vidíme, že zákaz interrupcií ich počet v skutočnosti nezníži. Iba sa zvýši riziko úmrtia a poškodenia zdravia žien.

Barbora Holubová, sociologička

Dobrý podvečer vám všetkým,

Snahy obmedzovať prístup k interrupciám a ďalšie reprodukčné práva žien nie sú u nás nové. S neúnavnou vytrvalosťou sa opakujú od vzniku Slovenskej republiky. Znamená to teda, že už 25 rokov musíme chrániť svoje základné práva, ktoré nám ako plnohodnotným občiankam prináležia – právo na zdravie, na život, právo na osobnú slobodu. Tieto snahy nám dávajú jasný odkaz. Že jednoducho neprestanú, pokiaľ nám ženám nezoberú kontrolu nad našimi životmi, našimi telami. Že neprestanú pokiaľ nám nezakážu rozhodovať o sebe a nezbavia nás tak našej dôstojnosti a slobody. Slobody, ktorá je základným princípom demokratickej spoločnosti. Slobody, bez ktorej by sme boli iba nástrojmi v rukách mocných.

Tieto snahy a iniciatívy majú aj ďalší cieľ. Systematicky oberať o čas a energiu obhajcov a obhajkyne ľudských práv, aktivistky a aktivistov. Namiesto toho, aby sme venovali všetok svoj čas podpore rovnosti žien a mužov a riešili každodenné problémy ľudí, musíme sa neustále vracať k umelo vytvoreným problémom a obhajovať svoje základné práva. Práva, ktoré sú nám dané ústavou našej krajiny.  

Stačilo. Dnes sme prišli povedať na námestie, že tak ako sme nemlčali uplynulých 25 rokov, nebudeme ani dnes.

My ženy musíme mať právo rozhodovať o svojom živote a osude. O našich telách a našom zdraví nemôžete rozhodovať bez nás a za nás. Naše výsostne individuálne voľby sa nemôžu stať predmetom štátnej kontroly, politických dohôd a špekulácií.

Vyzývame všetkých politikov a političky, aby teraz a ani v budúcnosti nepripustili obmedzovanie práv žien a kontrolovanie ich životov. Namiesto toho môžete urobiť také kroky, ktoré ženám skutočne pomôžu: odstrániť nútené čakacie lehoty, povinnú registráciu a poplatky, ktoré z nás robia bytosti neschopné sa kompetentne rozhodovať. Umožniť, aby antikoncepcia mohla byť hradená zo zdravotného poistenia a nebola luxusom pre ľudí, ktorí si ju nemôžu finančne dovoliť. Prijať opatrenia, ktoré zabezpečia, že všetci a najmä mladí ľudia budú mať prístup k nezaujatým informáciám o plánovanom rodičovstve a objektívnej sexuálnej výchove. Prijať opatrenia, aby mali ženy na Slovensku regionálne i finančne dostupný prístup k umelému prerušeniu tehotenstva. Zabezpečiť, aby práva a potreby žien pri pôrodoch boli skutočne napĺňané.

Urobiť všetko preto, aby násilie páchané na ženách skončilo a aby sme mohli začať žiť skutočnú rodovú rovnosť.

Odkážme spoločne z tohto námestia, že nechceme zákazy, stigmatizáciu a ubližovanie. Chceme a potrebujeme sa vydať cestou dôvery, podpory a solidarity. Ďakujeme vám všetkým, že ste prišli a že vám to nie je jedno. Ukážme spoločne, že ani teraz a ani naďalej NEBUDEME TICHO!

Adriana Mesochoritisová, Možnosť voľby

Lajkujte a zdieľajte:)