Prečo neodíde?

   

Kto si pamätá, či bola Katarína na ľade alebo na blate?

25.november si často pamätáme vďaka tejto pranostike. Už menej ľudí vie, že v rovnaký deň si pripomínameMedzinárodný deň boja za odstránenie násilia páchaného na ženách“. Keď čítame správy ako: Súd v Írskom meste Cork uznal nevinným muža, ktorý znásilnil 17 ročné dievča. Ona je predsa „tá vinná“, lebo mala na sebe tangá. On nevinný, lebo ju „len“ znásilnil. Hovoríme si prečo nemáme každý deň ustanovaný, ako deň boja za odstránenie násilia na ženách.

V Belgickom múzeu je výstava oblečenia, ktoré mali ženy na sebe v deň, keď boli znásilnené. Výstava, ktorá si kladie neľahký cieľ: pracovať s mýtom o „provokácii žien“. S mýtom, ktorý kladie vinu za znásilnenie ženám. Takéto ubližujúce správanie je totiž pri znásilneniach pomerne bežná prax. Počnúc necitlivou medializáciou prípadov, až po nesprávny prístup polície, ktorý odradí ďalšie ženy od nahlásenia trestného činu znásilnenia.

Bolo by dobré, ak by sme mali na Slovensku čo najviac iniciatív ako spomínaná výstava. V situáciách, keď opustíme našu sociálnu bublinu, kde sme obklopené a obklopení názorovo,a najmä hodnotovo! podobne orientovanými ľuďmi, si to uvedomujeme asi najviac. Ako, keď čakáte v rade a nedobrovoľne počúvate cudzí rozhovor dvoch mužov. Pohoršujú sa nad tým aká sprostá (a horšie vulgarizmy) je ich známa, ktorá je v násilnom vzťahu. Darmo by ste čakali aspoň jedno negatívne slovo na partnera tej ženy. Ani náznak. Vinu nesie znova len žena.

Ann Jones v knihe Nabudúce bude mŕtva, veľmi výstižne zhrnula ako ľudia reagujú, keď sa dozvedia o násilí páchanom na ženách. Autorkin opis nemá ambíciu byť odbornou definíciou, ale naopak zachytenie prvotných a často jediných reakcií ľudí na násilie páchané na ženách v intímnych vzťahoch. Za zatvorenými dverami.

Ženy hovoria o znásilňovaní, bití, zlomených kostiach, potratoch, bodných a strelných ranách. Muži hovoria o „manželských problémoch“. Ženy chodia s modrinami, zraneniami mozgu, ochrnutými končatinami, rozdrvenými genitáliami, projektilmi v hlave. Muži prehodia čosi o „domácich hádkach“. Len zopár ľudí sa spýta: Čo je tomu chlapovi? Prečo si myslí, že si to môže dovoliť? Zbláznil sa? Zadržala ho polícia? Kedy ho postavia pred súd? Dali ho súdne vysťahovať z domu? Nepotrebuje tá žena nejakú inú pomoc? Lekársku alebo právnu? Nové bývanie? Dočasnú finančnú podporu? Podporu na dieťa?

Nie, ako prvá a často jediná otázka sa ľuďom vynorí v mysli otázka: Prečo neodíde?

Táto otázka v skutočnosti nie je otázkou. Nevolá po odpovedi – vynáša súd. Mystifikuje. Mení obrovský spoločenský problém na osobnú záležitosť, a zároveň zvaľuje zodpovednosť na obeť.1

Úrad OSN pre drogy a kriminilatu zverejnil: „každoročne, zomrie rukou svojho partnera alebo člena rodiny priemerne 137 žien každý deň na celom svete!2

Koľko z nich bolo zabitých práve, keď sa snažili odísť od násilného partnera? Nemusíme byť odborníčky a odborníci v problematike, aby sme si vedeli predstaviť akému nebezpečenstvu, sú vystavené práve pri snahe odísť z násilného vzťahu. A my sa stále pýtame prečo neodíde.

V rámci Celoeurópskeho výskumu Agentúry Európskej Únie pre základné práva3, bol na Slovensku zrealizovaný reprezentatívny výskum o násilí páchanom na ženách. V jednej časti výsledkov výskumu sú uvedené dôvody nekontaktovania polície v dôsledku najzávažnejšieho fyzického alebo sexuálneho násilia. Poradila si s tým sama; mala strach z páchateľa; cítila hanbu a rozpaky, nechcela, aby o tom niekto vedel; aj tak by mi nikto neveril; myslela som si, že to bola moja vina a ďalšie.

Tých dôvodov je mnoho, a či sa nám to páči, alebo nie, nesieme za ne zodpovednosť. Vieme sa biť do pŕs, a kričať (na facebooku samozrejme), že migranti sem neprídu znásilňovať NAŠE ženy (ženy sú zrejme niekoho kolektívne vlastníctvo), ale realitu „každej piatej ženy“ na Slovensku ignorujeme, alebo v lepšom prípade bagatelizujeme. Čo robíme preto, aby sa samotné ženy necítili zodpovedné za násilie? Za násilie, ktoré je celospoločenský problém a nie individuálne zlyhanie.

Vystúpiť z našich bublín a postaviť sa tvárou realite, ktorú tu máme,(nie naozaj nám ju sem nikto neimportoval), má svoj význam. Hovoriť o tom má svoj význam, aj keď čakáte v rade a počúvate cudzí rozhovor, ktorý v našej spoločnosti naozaj nemá miesto.

Pocity viny a hanby by predsa nemali cítiť ony.

Vydané: 10. decembra. Deň ľudských práv. Áno, život bez násilia je ľudské právo. 

Autorka: Martina Zboroňová, Možnosť Voľby

Zdroje:

1 Jones, A. – Nabudúce bude mŕtva. Týranie ako ho zastaviť. Humenné: Pro Familia (http://www.aspekt.sk/en/node/2363)

3 http://www.ceit.sk/IVPR/images/IVPR/vyskum/2014/Holubova/2287.pdf

Lajkujte a zdieľajte:)

Stanovisko RV SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť k ratifikácii Istanbulského dohovoru Slovenskou republikou

Stanovisko členov a členiek za občiansku spoločnosť

Rady vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť a jej výborov k ratifikácii Istanbulského dohovoru Slovenskou republikou

Vyjadrujeme hlboké znepokojenie nad tým, že na Slovensku sa otázky fundamentálnych ľudských práv vrátane ochrany žien a ďalších ohrozených skupín pred násilím, pravidelne stávajú témou negatívnych stranícko-politických a ideologických kampaní.

Zásadne odmietame výzvy predsedu NR SR a vysokých predstaviteľov cirkví, ktoré požadujú stiahnutie podpisu Slovenskej republiky pod Dohovorom Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a boji proti nemu (Istanbulský dohovor). Stiahnutie podpisu demokratického štátu pod ľudskoprávnym dohovorom, ktorý podpísalo 45 európskych štátov, by bol bezprecedentný akt spochybňujúci európske smerovanie našej krajiny, nastúpené po roku 1989.

Vyjadrujeme presvedčenie, že vláda SR a jej predseda by sa takýmto výzvam mali postaviť a nie ustupovať im. Násilie páchané na ženách je najzávažnejším porušením práv žien. Ak vo vláde neexistuje politická vôľa, aby po podpise, ktorý sa uskutočnil v máji 2011, predložila dohovor na ratifikáciu, je to poľutovaniahodná politická realita. Odráža hlboké nepochopenie jednej z kľúčových úloh demokratického štátu – ochrany a podpory ľudských práv. Nemôžeme súhlasiť ani s tým, aby predseda vlády odmietanie ratifikácie dohovoru využíval na vyvolávanie negatívnych nálad proti migrujúcim ľuďom a ľuďom na úteku a spochybňoval, že problém násilia na ženách sa výsostne týka aj Slovenska a „našej“ kultúry. Nemôžeme súhlasiť s vyvolávaním negatívnych nálad proti ďalším menšinám, najmä voči právam LGBTI ľudí na základe zavádzajúceho výkladu ustanovení dohovoru, ktoré sú údajne v rozpore s Ústavou SR.

Vyzývame predsedu vlády SR, aby sa ako premiér demokratickej krajiny dôrazne postavil proti všetkým snahám diskreditovať takú dôležitú ľudskoprávnu zmluvu, akou je Istanbulský dohovor. Zároveň žiadame, aby bezodkladne začal s realizáciou krokov, ktoré povedú k tomu, aby verejnosť dostala odborne fundované informácie o Istanbulskom dohovore v zmysle ľudskoprávnych východísk a aby verejne odmietol všetky jeho zavádzajúce výklady.

  1. februára 2017 ⬇️
Lajkujte a zdieľajte:)

Istanbulský dohovor je to najlepšie, čo máme

“Napriek tým krokom, ktoré urobila Slovenská republika v oblasti násilia, tak ako aj iné európske krajiny, nedarí sa nám ešte dostatočne riešiť tento problém. A toto si Rada Európy ako aj európske krajiny uvedomili a preto sa spoločne – a Slovenská republika pri tom taktiež bola – kedy sme sa spoločne rozhodovali o tom, že potrebujeme prijať ľudskoprávny dohovor, ktorý by bol pre nás akýmsi návodom, ako to máme urobiť. Istanbulský dohovor je to najlepšie, čo máme.”

Tu si môžete vypočuť celý rozhovor Adriany Mesochoritisovej z Možnosti voľby pre Rádio Aktual

 

Otázky a odpovede o Istanbulskom dohovore ➡️ TU

Celé znenie Istanbulského dohovoru  ➡️ na tomto odkaze.

Facebook ➡️ Istanbulský dohovor 

Lajkujte a zdieľajte:)

Aj veriaci a veriace chcú Istanbulský dohovor

🌠 „Hoci bolo vynaložené veľké úsilie, aby vznikla predstava, že veriaci na Slovensku nesúhlasia s prijatím Istanbulského dohovoru, skutočnosť je oveľa rozmanitejšia. Mnohí odmietajú násilie ako také, ale aj skresľujúce informácie o dohovore, ktoré sú im podsúvané“. Autorka článku Lenka Krištofová, spolupracovníčka organizácie Možnosť voľby, prináša okrem rozsiahleho a skvelého článku aj rozhovor s teológom Ondrejom Prostredníkom, ktorý vyjadruje nádej, že predstavitelia evanjelickej cirkvi vyjadria podporu ratifikácii Istanbulskému dohovoru „a že tak urobia v duchu najlepších tradícií evanjelickej cirkvi.“ Ďakujeme Ondrej Prostrednik Vám i Vašim kolegyniam a kolegom z CZ ECAV Bratislava Staré Mesto.

Tento vynikajúci článok o tom, že aj veriace a veriaci chcú Istanbulský dohovor  nájdete na tomto odkaze

Novinky o Istanbulskom dohovore u nás na fb Istanbulský dohovor

Lajkujte a zdieľajte:)