Dichotómia verejného a súkromného/ Rodovo stereotypné obrazy mužskosti a ženskosti

Napriek mnohým spoločenským zmenám, ktoré prebehli v posledných desaťročiach a ktoré ukázali neudržateľnosť a neopodstatnenosť dichotomického rozdelenia žien a mužov do súkromnej a verejnej sféry, sa zdá, že v médiách naďalej pretrváva tendencia potvrdzovania tejto neformálnej štruktúry moci.

Kým ženy sú vykresľované ako udržovateľky „tepla rodinných kozubov“, muži sú naopak zväčša zaradení do verejnej sféry, sféry produktívnej, spájajúcej sa so svetom výkonu, ktorej nositelia sú akoby úplne odrezaní od sveta vzťahov, rodiny. Najvýraznejším príkladom je spôsob prezentácie politickej sféry v médiách, ktorá je primárne vykresľovaná a konštruovaná ako mužská oblasť, nevhodná pre ženy.

Najvypuklejšie problémy v oblasti rodovo necitlivej mediálnej tvorby

Ak zoberieme do úvahy tento dôležitý vplyv médií, z hľadiska hľadania stratégií na dosahovanie rodovej rovnosti ich potom môžeme vnímať ako jeden z najvplyvnejších nástrojov na scitlivovanie verejnosti, elimináciu rodovo stereotypného vnímania maskulinity a feminity,  a na propagáciu rodovej rovnosti. Takýto obrovský potenciál médií je však značne limitovaný pretrvávajúcou rodovo necitlivou mediálnou a marketingovou tvorbou. Z toho vyplýva potreba najskôr analyzovať a tematizovať z rodového hľadiska problematické aspekty mediálnych výpovedí a mediálnych inštitúcií, a až tie/ktoré sa môžu stať východiskom pre spustenie/naštartovanie zmien v mediálnom priemysle smerom k väčšiemu rešpektovaniu princípov rodovej rovnosti.

Rodovo-citlivé médiá

Dnes už málokto pochybuje o tom, že médiá patria k jedným z najvplyvnejších nástrojov na formovanie verejnej mienky, postojov, názorov ľudí a ako také, majú nemalý podiel na konštruovaní sociálnej reality. Ak zoberieme do úvahy skutočnosť, že žijeme v spoločnosti, ktorá sa čoraz viac stáva informačnou alebo použijúc známu metaforu globálnou dedinou (global village), iste nás neprekvapí neustále rastúci vplyv médií (a najmä tzv. nových médií) na formovanie „spoločenských pravidiel hry“ a našich individuálnych identít.