Ľudské práva a princípy právneho štátu je nevyhnutné dodržiavať aj v čase krízy

Stanovisko členiek a členov Rady vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť za občiansku spoločnosť


Slovenská republika čelí v posledných týždňoch spolu s ostatnými štátmi sveta krízovej situácii vyvolanej pandémiou COVID-19. Vláda SR, ktorá vznikla po voľbách 29. februára 2020, začala plniť svoje povinnosti v ťažkých podmienkach. Ceníme si viaceré kroky, ktoré v záujme zvládnutia krízy vykonali vláda SR, príslušné orgány, inštitúcie, parlament SR, samospráva ako aj mimovládne organizácie a občianske iniciatívy. Veľkú občiansku zodpovednosť prejavili tiež občianky a občania našej krajiny. Oceňujeme aktivity prezidentky Slovenskej republiky, ktorými významne prispela k riešeniu akútnych situácií a tiež zásadné postoje verejnej ochrankyne práv.

So znepokojením však vnímame, že dochádza k zásahom do ľudských práv mnohých ľudí a skupín. My, zástupcovia a zástupkyne občianskej spoločnosti v Rade vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť (ďalej „rada vlády“) preto pripomíname dôležitosť uplatnenia princípov demokratického právneho štátu za každých okolností. Pripomíname tiež nevyhnutnosť rešpektovania imperatívu neodňateľnosti ľudských práv, ktorý je zakotvený v Ústave SR a v medzinárodných normách. Tieto princípy platia aj v čase krízy.⇓

Niektoré základné práva a slobody je síce možné obmedziť, ale musí sa to diať na základe zákona, v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas. Obmedzenia nesmú neodôvodnene diskriminovať niektoré skupiny osôb. Ochrana života je prioritná, ide však aj o kvalitu života. Tá spočíva v napĺňaní všetkých ostatných ľudských práv a slobôd – občianskych a politických, rovnako ako hospodárskych, sociálnych a kultúrnych a v rešpektovaní hodnôt rovnosti, dôstojnosti, spravodlivosti.

Apelujeme na vládu a všetky príslušné orgány a inštitúcie, aby uvedené zásady dôsledne dodržiavali počas trvania mimoriadnej situácie ako aj po jej skončení, pri plnení vládneho programu. Veríme, že tomu môžu pomôcť aj odporúčania týkajúce sa ľudských práv a princípov právneho štátu, ktoré adresujeme vláde SR i ostatným orgánom krízového riadenia.

29. apríla 2020

Martin Bútora, člen rady vlády

Michal Davala, člen rady vlády

Peter Guráň, člen rady, podpredseda Výboru pre deti a mládež

Dagmar Horná, členka rady vlády

Martin Macko, člen rady, podpredseda Výboru pre práva LGBTI osôb

Adriana Mesochoritisová, členka rady vlády, podpredsedníčka Výboru pre rodovú rovnosť

Silvia Miháliková, členka rady vlády

Laco Oravec, člen rady vlády

Michal Vašečka, člen rady vlády, podpredseda Výboru pre predchádzanie a elimináciu rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatných foriem intolerancie

Marcel Zajac, člen rady vlády, podpredseda Rady vlády pre mimovládne neziskové organizácie

Kálmán Petőcz, podpredseda rady vlády


Príloha č. 1. Analýza situácie

Prijímanie opatrení na riešenie krízovej situácie podlieha v súčasnosti viacerým režimom. Vláda SR dňom 12. marca 2020 vyhlásila mimoriadnu situáciu na celé územie Slovenskej republiky podľa zákona o civilnej ochrane obyvateľstva. Následne, dňom 15. marca 2020 vláda SR podľa ústavného zákona o bezpečnosti štátu vyhlásila núdzový stav pre štátne zdravotnícke zariadenia, ktorý bol neskôr rozšírený aj na neštátne zdravotnícke zariadenia Zároveň, Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky ako príslušný orgán podľa zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia nariaďuje v súvislosti s krízou počnúc 9. marcom 2020 sériu opatrení na ochranu verejného zdravia. Niektoré opatrenia sú časovo ohraničené, niektoré sú vyhlásené „do odvolania“. Práve tieto opatrenia verejnosť citlivo vníma, pretože najviac ovplyvňujú bežný život a zasahujú do ľudských práv osôb.

Vzájomnú horizontálnu i vertikálnu koordináciu všetkých uvedených režimov by mal zabezpečovať Ústredný krízový štáb zriadený na základe zákona o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu. Upozorňujeme, že Ústredný krízový štáb nemôže záväzne rozhodovať o opatreniach, čo sa už teraz javí ako otázne v prípade obmedzenia vstupu osôb s cudzineckým statusom na územie Slovenskej republiky. Ústredný krízový štáb pripravuje návrhy opatrení pre vládu SR, ktorá ostáva hlavným orgánom krízového riadenia.

Predseda vlády SR dňa 23. marca 2020 zriadil svoj vlastný poradný orgán, pozostávajúci z externých odborníkov, pre ktorý sa zaužívalo označenie Permanentný krízový štáb. Štatút Permanentného krízového štábu a jeho zriaďovateľskú listinu schválila vláda SR až 24. apríla 2020. Permanentný krízový štáb ako poradný orgán premiéra, ale de facto poradný orgán celého Ústredného krízového štábu a teda aj vlády SR, vykonal veľké penzum práce. A to v situácii dočasnej paralýzy časti štátnej správy, ku ktorej dochádza pri preberaní moci a kvôli nedostatočnej pružnosti byrokratických procesov.

Uvedené skutočnosti chápeme, avšak pripomíname, že rozhodnutia každého orgánu krízového riadenia musia byť prijaté v súlade so zákonom a v jeho medziach. Žiaden ústavný zákon neumožňuje obísť v čase krízy princíp legality prijatých rozhodnutí. Ani odporúčania permanentného krízového štábu, opatrenia hlavného hygienika či návrhy predsedu vlády SR nemôžu byť nespochybniteľné. Podliehajú takisto spätnej väzbe a kontrole prostredníctvom mechanizmov definovaných v Ústave SR a hore uvedených zákonoch, vrátane možnosti účinného súdneho preskúmania rozhodnutí. Verejná kontrola prostredníctvom médií alebo mimovládnych organizácií umožnená slobodou prejavu a právom na informácie je neoddeliteľným atribútom demokratickej spoločnosti. Považujeme za legitímne viesť o akýchkoľvek opatreniach a právnych predpisoch verejnú debatu, najmä o primeranosti a nevyhnutnosti ich rozsahu a časovej ohraničenosti spoločnosti. Osobitne, ak boli prijaté v osobitnom režime či v skrátenom legislatívnom procese bez riadnej diskusie.

Pri činnosti vlády SR ako celku by sa tiež mali uplatňovať princípy demokratickej politickej kultúry, právneho štátu, vrátane princípu demokratického pluralizmu a participácie na rozhodovacích procesoch. V zmysle zásady právnej istoty musia byť opatrenia predvídateľné, jednoznačné, verejne dostupné, vzájomne neprotirečivé a zrozumiteľné. Žiaľ, vyššie uvedená viackoľajnosť krízových režimov, celková komplikovanosť organizačných štruktúr a procesov naplneniu uvedeného princípu nie vždy napomáha.

O všetkých dôležitých opatreniach na ochranu života a zdravia a s tým súvisiacimi obmedzeniami osobných slobôd je potrebné otvorene informovať. Informácie majú byť dostupné aj v jazykoch národnostných menšín, v zmysle zákona o slobode informácií. Musia byť tiež dostupné všetkým sociálnym skupinám s osobitnými potrebami, vrátane osôb so zdravotným postihnutím či osôb s cudzineckým statusom. Sankcionovanie fyzických osôb za porušenie nariadených opatrení má byť vždy individuálne a zohľadňovať konkrétnu situáciu ako aj závažnosť porušenia.

Príloha č. 2. Odporúčania vláde SR a ostatným orgánom krízového riadenia

1. Hlavnou prioritou vlády SR pri riadení krízovej situácie je ochrana života a zdravia ľudí. Takýto prístup je plne odôvodnený. Odporúčame však, aby opatrenia boli lepšie cielené práve na tie oblasti, ktoré sa popri zdravotníckych zariadeniach ukazujú ako najrizikovejšie z pohľadu ochrany života a zdravia – napr. na zariadenia sociálnych služieb, kde sa nachádzajú osoby v seniorskom veku a iné osoby odkázané na inštitucionálnu starostlivosť, na skupiny osôb ohrozené chudobou, sociálnym, zdravotným a iným vylúčením. Dôraz na prevenciu šírenia pandémie a riešenie jej následkov nesmie viesť k porušeniu záujmov, práv, života a zdravia pacientok a pacientov s inými diagnózami.

2. Orgány krízového riadenia by mali dôsledne zvažovať nerovné dopady opatrení na starších ľudí, osamelých ľudí, neúplné rodiny, rodiny nezosobášených párov, rodiny párov rovnakého pohlavia, osoby so zdravotným postihnutím, etnické a jazykové menšiny a iné životné situácie. V prípade potreby je vhodné formuláciu opatrení precizovať takým spôsobom, aby nedochádzalo k priamej ale ani nepriamej diskriminácii týchto osôb a ich skupín.

3. Ochrana pred neľudským a ponižujúcim zaobchádzaním je právom, ktoré platí absolútne, aj v krízových situáciách. Odporúčame, aby všetky príslušné orgány na tento princíp prihliadali s čo najvyššou mierou citlivosti pri všetkých prípadoch obmedzenia osobnej slobody, slobody pohybu a pobytu ako aj zasahovania do súkromia ľudí. Týka sa to osôb, ktoré sa nútene nachádzajú v zdravotníckych zariadeniach, zariadeniach sociálnych služieb, zariadeniach na výkon trestu odňatia slobody, väzby, atď. Rovnako sa to týka osôb zadržiavaných v tzv. štátnej karanténe po návrate zo zahraničia alebo osôb uzavretých v niektorých osídleniach marginalizovaných komunít. Podmienky nútenej karantény by mali byť také, aby neohrozili život a zdravie neinfikovaných ľudí. Odporúčame, aby sa verejne činné osoby vyhli akýmkoľvek náznakom stigmatizácie jednotlivých ľudí alebo ich skupín z rómskej populácie, prihraničných oblastí (tzv. „pendleri“), repatriovaných osôb alebo penzionovaných rs. starších ľudí a aby takúto stigmatizáciu dôrazne odsúdili.

4. Odporúčame, aby príslušné štátne orgány dôsledne zohľadňovali rodové dopady krízy a na základe nich formulovali potrebné opatrenia. Ženy sú krízou nadmieru zasiahnuté v dôsledku nastavenia systémov zdravotnej a sociálnej starostlivosti a nadmerného zastúpenia žien v nich. Podľa Štatistického úradu pracovalo v sektore zdravotníctva a sociálnej pomoci v roku 2018 až 78% žien, čo znamená, že ženy sú v bezprostrednom riziku nákazy a je kľúčové zabezpečiť im kvalitné pracovné podmienky a čo najväčšiu ochranu. Uzatvorenie škôlok a škôl, obmedzenia ďalších služieb starostlivosti má tiež zásadne rozdielny dopad na ženy, keďže poskytujú väčšinu neformálnej starostlivosti v domácnostiach, vrátane domáceho vzdelávania školopovinných detí. Dôsledkom je ešte väčšie zvýšenie podielu neplatenej práce žien, ako aj obmedzenie ich pracovných a príležitostí a prístup k potrebným zdrojom. Ženy môžu počas krízy čeliť ešte väčšej diskriminácii ako doposiaľ, vrátane prehlbovania rodového mzdového rozdielu. Znamená to, že sú aj vo väčšej miere ohrozené rizikom chudoby. Zvlášť ohrozené sú ženy s viacnásobným znevýhodnením či osamelé matky. V podmienkach izolácie tiež dochádza k nárastu domáceho násilia páchaného na ženách a deťoch. Je nevyhnutné, aby im vláda zabezpečila v čase krízy potrebnú ochranu a podporu. Ku kľúčovým výzvam patrí odstránenie všetkých prekážok, ktorým ženy čelia v prístupe k službám sexuálneho a reprodukčného zdravia, vrátane bezpečnej a dostupnej interrupcie.

5. Odporúčame prijať efektívne opatrenia na minimalizovanie negatívnych vplyvov pandémie na práva detí. Právo na vzdelanie môže byť pri dlhotrvajúcej pandémii zásadne ohrozené, najmä v prípade detí z marginalizovaných sociálnych prostredí bez prístupu k moderným informačným a komunikačným technológiám a internetu. Odporúčame, aby vláda tomuto problému venovala zvýšenú pozornosť, vrátane nastavenia podmienok realizácie skutočne inkluzívneho vzdelávania pre všetky deti, v súlade s požiadavkami 21. storočia a okolnosťami vyvolanými krízou. Je tiež vhodné jasne komunikovať vplyv opatrení na možnosti styku detí s ich rodičmi. Zvýšenú kontrolu je potrebné venovať právam detí v ústavnej starostlivosti.

6. Prichádzajúca ekonomická kríza môže viesť k prehlbovaniu nerovností a nárastu extrémizmu, xenofóbie, nenávistných prejavov či šírenia dezinformácií, ako tomu bolo aj po kríze v roku 2008, so spätným dopadom na fungovanie demokracie aj hospodárstva. Odporúčame, aby vláda SR tomuto problému aj naďalej venovala zvýšenú pozornosť prostredníctvom koordinovaných politík v rezortoch vnútra, školstva, spravodlivosti, kultúry, práce a sociálnych vecí, v súčinnosti so svojimi poradnými orgánmi ako aj v súčinnosti s mimovládnymi organizáciami.

7. Vstupom do Európskej únie a Schengenského priestoru sa otvorili vonkajšie hranice. Po dlhých desaťročiach izolácie to bol veľmi významný krok, ktorý umožnil nielen slobodne cestovať za prácou, štúdiom či bývaním, ale umožnil aj spojenie stoviek rodín, ktoré boli predtým hranicou rozdelené. Odporúčame, aby sa hraničný režim aj v čase krízy upravil tak, aby čo najmenej obmedzoval právo na rodinný život, pracovnú a študijnú migráciu a právo na užívanie majetku.

8. Odporúčame, aby sa zefektívnila koordinácia činnosti ústredných, regionálnych a miestnych krízových štábov, štátnych, samosprávnych aj mimovládnych orgánov a organizácií. Bude to na prospech ďalšieho úspešného postupu pri riešení krízy a jej praktických dopadov, ako aj zárukou posilňovania dôvery obyvateľstva v štátne inštitúcie. Vo vzťahu k ľudskoprávnym dimenziám krízových opatrení podporujeme princíp pravidelných konzultácií so špecializovanými orgánmi a inštitúciami, osobitne s verejnou ochrankyňou práv a jej úradom, resp. zástupcami/zástupkyňami mimovládnych – osobitne ľudskoprávnych – organizácií ako partnerov štátu, samospráv a biznis sektora v zápase s pandémiou.

Lajkujte a zdieľajte:)