Ak zoberieme do úvahy tento dôležitý vplyv médií, z hľadiska hľadania stratégií na dosahovanie rodovej rovnosti ich potom môžeme vnímať ako jeden z najvplyvnejších nástrojov na scitlivovanie verejnosti, elimináciu rodovo stereotypného vnímania maskulinity a feminity,  a na propagáciu rodovej rovnosti. Takýto obrovský potenciál médií je však značne limitovaný pretrvávajúcou rodovo necitlivou mediálnou a marketingovou tvorbou. Z toho vyplýva potreba najskôr analyzovať a tematizovať z rodového hľadiska problematické aspekty mediálnych výpovedí a mediálnych inštitúcií, a až tie/ktoré sa môžu stať východiskom pre spustenie/naštartovanie zmien v mediálnom priemysle smerom k väčšiemu rešpektovaniu princípov rodovej rovnosti.

O rodovo negatívnych dôsledkoch socializačného vplyvu médií nehovoria len feministické (rodové) mediálne štúdie, ale čoraz častejšie a naliehavejšie (najmä vďaka kritickým feministickým hlasom) sa zažína otvárať táto agenda aj na medzinárodných ľudskoprávnych fórach. Na úrovni OSN, RE a EÚ už v súčasnosti existuje viacero dokumentov, ktoré sa zaoberajú otázkami mediálnej a marketingovej  tvorby v kontexte rodovej rovnosti. Rezonuje v nich predovšetkým otázka zodpovednosti médií za zastavenie výskytu negatívnych obrazov žien, vrátane zobrazovania násilia na ženách, propagácie rodových stereotypov a rodovo stereotypných postojov. A postupne sa leitmotívom medzinárodných ľudskoprávnych dokumentov stáva výzva adresovaná všetkým aktérom a aktérkam zapojeným do mediálnej tvorby: ak chceme rovnoprávnu spoločnosť, ak chceme zmeniť svet, musí sa zmeniť  spôsob prezentácie žien v médiách. Dôležitosť, akú pripisovali ľudskoprávne spoločenstvá otázke pretrvávania negatívneho mediálneho zobrazovanie žien a jeho absolútneho nesúladu s koncepciou rodovej diverzity vo väčšine spoločností, sa odrazil aj v tom, že OSN v roku 1995 v Pekinskej akčnej platforme zaradila oblasť Ženy a médiá medzi jednu z 12 kritických oblastí ľudských práv žien, na ktoré je potrebné urýchlene zamerať pozornosť. OSN týmto krokom vyzvala všetky vlády, mediálne spoločnosti, profesionálne mediálne asociácie a mimovládne organizácie aby podnikli všetky opatrenia potrebné na zmenu situácie v oblasti mediálnej produkcie: „Pretrvávajúca projekcia negatívnych a degradujúcich zobrazení žien v mediálnej komunikácii – elektronickej, printovej, vizuálnej a audio – musí byť odstránená. Printové a elektronické médiá vo väčšine krajín neposkytujú vyvážené zobrazenie rôznorodosti životov žien a ich spoluúčasť na spoločenskom dianí v meniacom sa svete. Násilné a degradujúce alebo pornografické mediálne produkty takisto negatívne ovplyvňujú ženy a ich spoločenskú participáciu. Programovanie (programming), ktoré posilňuje tradičné roly žien, môže byť rovnako obmedzujúce Celosvetový konzumný trend vytvoril prostredie, v ktorom reklamy a reklamné posolstvá často nenáležite zobrazujú ženy rôzneho veku primárne ako spotrebiteľky alebo cieľové konzumentky“ (Pekinská akčná platforma, oblasť: J, ods.236).

 pokračovanie…