Adriana Mesochoritisová, Možnosť voľby | 30.03.2015 11:00

Pred niekoľkými týždňami som bola na hokeji v Trenčíne. Zápas bol divácky príťažlivý, plný zvratov a napätia, s množstvom premrhaných i nepremrhaných príležitostí. Doslova i obrazne. Uprostred zápasu sa zdvihla vlna agresivity na jednej z fanúšikovských strán. Skandovalo sa slovo, ktoré nechcem zverejniť – možno iba jeho spisovnú podobu: „Zabiť ho! Zabiť ho!“

Zaujal ma asi šesťročný chlapec, ktorý s oboma vztýčenými prostredníkmi a s nesmiernou vervou skandoval tiež. Muži okolo neho sa usmievali a odmenili ho „chlapským“ pobúchaním po pleciach. Vraj neopisujem nič nové ani nezvyčajné? Viem. O to smutnejšie. Aby však príbeh nebol taký banálny, bez zasadenia do ďalšieho deja, prezradím, že pred zápasom sme rokovali s niektorými hokejistami o ich účasti v kampani proti násiliu páchanému na ženách a o podpore Istanbulského dohovoru. V kampani, ktorá má sprostredkovať posolstvo mnohých mužov, že s násilím iných mužov nesúhlasia. Môj pocit, že takéto posolstvo má naozaj zmysel, počas sledovania zápasu silnel a silnel…

Celý článok si môžete prečítať na stránke názory.pravda.sk