Pripravovaný návrh zmluvy so Svätou stolicou o práve uplatňovať výhradu svedomia vyvolal polemiku, v ktorej bolo zo strany ministerstva spravodlivosti a jeho pochlebovačov prezentovaných množstvo zavádzajúcich informácií.Výhradu svedomia si vraj bude môcť uplatňovať každý. Zmluva s Vatikánom ale jednoznačne hovorí, že „každý (môže) odmietnuť konať to, čo vo svojom svedomí pokladá za nedovolené podľa vieroučných a mravoučných zásad.” vyhlásených Magistériom Katolíckej cirkvi. Ak by si teda chcel aplikovať výhradu svedomia ateista, musí sa odvolávať na učenie katolíckej cirkvi, čo znamená porušenie jeho náboženskej slobody.
Naša ústava hovorí, že „nikoho nemožno z týchto dôvodov (náboženstvo) poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať“ (Č.12). Zmluva však priznáva katolíkom vyšší štandard práv a zvýhodňuje ich voči ostatným občanom. Pripravovaná zmluva dáva možnosť občanom nerešpektovať zákony, s ktorými katolícka cirkev nesúhlasí a podrýva tým autoritu právneho štátu.
Predkladaný návrh zmluvy je zrejme aj v rozpore s našimi záväzkami voči EÚ, ktoré sme sa zaviazali plniť podpisom Zmluvy o Európskom Spoločenstve. Táto v Čl. 13 stanovuje úlohu boja Spoločenstva proti diskriminácii na základe pohlavia, rasového alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery. Nová Ústava EÚ hovorí: „Členské štáty pomáhajú Únii pri plnení jej úloh a neprijmú žiadne opatrenie, ktoré by mohlo ohroziť dosiahnutie cieľov Únie.“ Medzi ciele únie patrí tolerancia, nediskriminácia, úloha práva a rovnosť medzi mužmi a ženami, ktorým zmluva odporuje. Jedna z najvýraznejších oblastí dopadu zmluvy bude zhoršenie prístupu k tým službám reprodukčného zdravia, ktoré využívajú iba ženy, čo prispieva k rodovej diskriminácii.
Zákony v demokratickej spoločnosti sa časom menia a vyvíjajú. Zmluva s Vatikánom ale nie je jednostranne vypovedateľná ani meniteľná a bude v prípade prijatia stáť nad našimi zákonmi a zaväzovať ďalšie generácie bez možnosti demokraticky uskutočniteľných zmien. Ustanovenie spoločnej komisie so Svätou Stolicou bude navyše zabezpečovať katolíckej cirkvi právo presadzovať pri legislatívnych návrhoch jej agendu. Demokracia vyžaduje, aby len inštitúcie vytvorené občanmi mali mandát vykladať a aplikovať zákony štátu. Existencia inštitúcií vstupujúcich do legislatívneho procesu kontrolovaných iným štátom podkopáva tento základným predpoklad demokracie.
Je otázne, nakoľko je výhrada svedomia pri vykonávaní povolania opodstatnená. Na rozdiel od povinnej vojenskej služby žiadne povolanie povinné nie je. Každý normálny človek sa rozhoduje v súlade so svojim svedomím už pri jeho výbere. Ak už má byť výhrada svedomia legislatívne upravená, nech je to urobené formou demokratického zákona. Ten musí upravovať práva nielen tých, ktorí si výhradu svedomia uplatniť chcú, ale i tých, ktorých výkon práv bude tým obmedzený. S takýmto právnym postupom by nemali problémy ani poslanci a poslankyme Európskeho parlamentu, ktorým sa zmluva z uvedených dôvodov tiež nepáči.
Oľga Pietruchová, Predsedníčka OZ Možnosť voľby
Uverejnené v Pravde, máj 2005