Komisárka Rady Európy pre ľudské práva


 

Pán Boris KOLLÁR 

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky 

Pán Milan VETRÁK  

Predseda Ústavnoprávneho výboru NR SR

Pani Jana CIGÁNIKOVÁ 

Predsedníčka Výboru NR SR pre zdravotníctvo

Pani Jana ŽITŇANSKÁ  

Predsedníčka Výboru NR SR pre sociálne veci

Štrasburg 7. september 2020


Vážení predsedovia, vážené predsedníčky,

Ako komisárka Rady Európy pre ľudské práva som poverená podporovaním účinného dodržiavania ľudských práv vo všetkých 47 členských štátoch Rady Európy. Z tohto dôvodu je dôležitou súčasťou mojej práce viesť dialóg s vládami a parlamentmi členských štátov a pomáhať im pri riešení možných nedostatkov v ich zákonoch alebo postupoch. V rámci svojho mandátu považujem ochranu práv žien, vrátane ich sexuálnych a reprodukčných práv a zdravia, za prioritu.⇓

111 organizácií zasiela list NR SR

Poslankyne a poslanci Národnej rady Slovenskej republiky

Námestie Alexandra Dubčeka 1

812 80 Bratislava 1

7. september 2020


Vážené poslankyne a vážení poslanci Národnej rady Slovenskej republiky,

obraciame sa na Vás v mene 111 organizácií, aby sme vyjadrili hlboké znepokojenie nad aktuálnym ohrozovaním reprodukčný‎ch práv na Slovensku.

Parlament v súčasnosti rokuje o návrhu zákona[1], ktorého prijatie by znamenalo zavedenie nov‎ých prekážok v prístupe k legálnej interrupčnej starostlivosti, ohrozenie zdravia a blaha žien[2] a narušilo ich slobodu rozhodovania a súkromie. Lekárky a lekári by boli zároveň nútení konať v rozpore so svojimi profesionálnymi povinnosťami voči svojim pacientkam. Prijatie tejto novely zákona by malo veľmi nepriaznivý‎ dopad (chilling effect) na poskytovanie legálnej interrupčnej starostlivosti na Slovensku a zároveň by zvýšilo škodlivú stigmatizáciu, ktorá sa s interrupciami spája.

Cieľom návrhu zákona je zdvojnásobiť dĺžku povinnej čakacej doby, ktorá sa v súčasnosti vyžaduje pred vykonaním interrupcie na žiadosť a tiež rozšíriť jej uplatňovanie, zavedenie nových požiadaviek pre schvaľovanie interrupcií zo zdravotných dôvodov a zavedenie požiadavky, aby boli ženy žiadajúce o interrupciu povinné uviesť dôvody, pre ktoré ju chcú podstúpiť, ako aj ďalšie osobné informácie. Tieto informácie by potom boli postúpené Národnému centru zdravotníckych informácií. Návrh zákona sa zároveň usiluje obmedziť informácie, ktoré zdravotnícki pracovníci a pracovníčky môžu o interrupčných službách poskytovať verejne, a to zákazom tzv. „reklamy“ na interrupcie. Taktiež sa usiluje o zosilnenie odradzujúcej povahy informácií, ktoré sú lekárky a lekári povinní poskytovať ženám žiadajúcim o umelé prerušenie tehotenstva.   

Naše organizácie sú týmito návrhmi hlboko znepokojené. Ich schválenie by viedlo k ohrozeniu zdravia a blaha žien a zároveň by bolo v rozpore s medzinárodnými štandardmi v oblasti verejného zdravia, osvedčenými klinickými postupmi a medzinárodnými ľudskoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky.

Ale oni majú svoje vlastné pravidlá

Alicja Tisjąc

Keď som vo februári 2000 po tretíkrát otehotnela, zostala som v šoku. Od detstva trpím vážnym postihnutím zraku a degeneratívnou poruchou sietnice. Môj celkový zdravotný stav nie je dobrý – som anemická, mám nízky krvný tlak (90/30), trpím neobjasnen‎ými neurologickými poruchami a odpadávam. Necítila som sa byť dosť silná na to, aby som porodila. A ani som to nechcela. 

V tomto postoji ma ešte viac utvrdzovalo pomyslenie na otrasné podmienky, v akých žila moja štvorčlenná rodina. Máme jednoizbový byt bez centrálneho kúrenia a obaja s manželom sme bez práce. Keď som sa však rozhodla využiť svoje zákonné právo na interrupciu zo zdravotných dôvodov, moji oční lekári mi odmietli vystaviť potrebné potvrdenie. Obaja to odôvodňovali t‎ým, že sa nedá s istotou povedať, že by som v dôsledku tehotenstva oslepla. Dosť odvahy mala nakoniec moja všeobecná lekárka, ktorá poukázala aj na ďalšie riziká, ktoré mi hrozili v súvislosti s tým, že by išlo o môj tretí cisársky rez. Potvrdenie mi na základe toho vystavila. Keď som ale prišla na gynekologicko-pôrodnícke oddelenie, doktor D. jednoducho opečiatkoval zadnú stranu potvrdenia a napísal tam poznámku, že pre pokračovanie v tehotenstve neexistujú prekážky. Bez toho, aby ma vyšetril alebo sa poradil s inými lekármi a lekárkami. Potvrdenie tak znehodnotil a už som ho viac nemohla použiť. Vlastne ma tým prinútil porodiť.

Môj zdravotný stav sa odvtedy zhoršoval. Všimla som si, že vidím oveľa horšie na pravé oko, na ľavé som videla zle už desať rokov. Približne dva mesiace po pôrode som musela ísť kvôli tomu na pohotovosť. Lekár, ktorý ma prijal, na mňa skríkol: „Kto vám povolil tehotenstvo?” Ironické je, že to bola presne tá istá nemocnica, v ktorej mi predtým odopreli právo na interrupciu. Počas vyšetrenia mi diagnostikoval resorpčné krvácanie v pravom oku a degeneráciu sietnice v ľavom.

S okuliarmi teraz vidím na meter a pol. Pred pôrodom bol môj stav klasifikovaný ako postihnutie druhého stupňa a v sprievodnej dokumentácii sa písalo, že síce kvôli postihnutiu nemôžem pracovať, nepotrebujem opateru inej osoby. Po pôrode som bola preklasifikovaná na osobu s postihnutím prvého – teda najťažšieho stupňa a podľa dokumentácie som „pri plnení spoločenských rolí a v každodennom živote odkázaná na neustálu asistenciu a opateru inej osoby.“⇓⇓⇓

V predložených návrhoch ide o moc, nie o pomoc

Dobrý deň všetkým, ahojte,

ďakujem, že ste prišli, ďakujem za podporu, ktorú sme od vás dostali za posledné týždne.

Bola by som rada, ak by sme sa tu mohli stretnúť z iného dôvodu a v inej atmosfére. Aby sme tu mohli stáť a namiesto hnevu a smútku sa tešiť z toho, že aj vďaka kríze si predstavitelia a predstaviteľky tejto krajiny uvedomili, akým nerovnostiam ženy čelia, koľko starostlivosti a neplatenej práce poskytujú. Aby sme tu stáli a mohli sa tešiť, že nielen ľudia, ale aj vláda a parlament naďalej tlieskajú ženám. Potleskom v podobe prijatia takých zmien vo verejných politikách, ktoré by prispeli k riešeniu chudoby, sociálnych neistôt a diskriminácie. Namiesto toho tu stojíme a musíme kričať. Kričať, lebo potlesk, ktorého sme sa dočkali, je falošný. Je cynický. Je klamstvom.⇓⇓⇓

Prečo varechový protest?

Prečo varechový protest?

Varecha nám všetkým pomáha zabezpečovať jedlo pre seba aj druhých, je nástrojom starostlivosti. Varechu mnoho ľudí považuje za nástroj pre ženy, lebo varenie vnímajú ako „ženskú“ prácu. Varecha sa môže javiť ako symbol submisívnosti a úslužnosti.

Lenže varecha je nedocenená. Tak ako starostlivosť.

Varecha sa ľahko zmení na subverzívny nástroj. Varecha je nebezpečná.

A my sme tu, aby sme spoločne uvažovali o nových významoch pre to, čo sa bežne považuje za samozrejmé a nedôležité. Ako prítomnosť, telá a práca žien.

V tomto – občas sa zdá až nekonečnom – zápase za sexuálne a reprodukčné práva totiž vytvárame viac než len pochody a príhovory. Vždy si nanovo, každý a každá pre seba, ale aj takto spoločne vytvárame predstavy o tom, v akej spoločnosti chceme žiť.