Ale oni majú svoje vlastné pravidlá

Alicja Tisjąc

Keď som vo februári 2000 po tretíkrát otehotnela, zostala som v šoku. Od detstva trpím vážnym postihnutím zraku a degeneratívnou poruchou sietnice. Môj celkový zdravotný stav nie je dobrý – som anemická, mám nízky krvný tlak (90/30), trpím neobjasnen‎ými neurologickými poruchami a odpadávam. Necítila som sa byť dosť silná na to, aby som porodila. A ani som to nechcela. 

V tomto postoji ma ešte viac utvrdzovalo pomyslenie na otrasné podmienky, v akých žila moja štvorčlenná rodina. Máme jednoizbový byt bez centrálneho kúrenia a obaja s manželom sme bez práce. Keď som sa však rozhodla využiť svoje zákonné právo na interrupciu zo zdravotných dôvodov, moji oční lekári mi odmietli vystaviť potrebné potvrdenie. Obaja to odôvodňovali t‎ým, že sa nedá s istotou povedať, že by som v dôsledku tehotenstva oslepla. Dosť odvahy mala nakoniec moja všeobecná lekárka, ktorá poukázala aj na ďalšie riziká, ktoré mi hrozili v súvislosti s tým, že by išlo o môj tretí cisársky rez. Potvrdenie mi na základe toho vystavila. Keď som ale prišla na gynekologicko-pôrodnícke oddelenie, doktor D. jednoducho opečiatkoval zadnú stranu potvrdenia a napísal tam poznámku, že pre pokračovanie v tehotenstve neexistujú prekážky. Bez toho, aby ma vyšetril alebo sa poradil s inými lekármi a lekárkami. Potvrdenie tak znehodnotil a už som ho viac nemohla použiť. Vlastne ma tým prinútil porodiť.

Môj zdravotný stav sa odvtedy zhoršoval. Všimla som si, že vidím oveľa horšie na pravé oko, na ľavé som videla zle už desať rokov. Približne dva mesiace po pôrode som musela ísť kvôli tomu na pohotovosť. Lekár, ktorý ma prijal, na mňa skríkol: „Kto vám povolil tehotenstvo?” Ironické je, že to bola presne tá istá nemocnica, v ktorej mi predtým odopreli právo na interrupciu. Počas vyšetrenia mi diagnostikoval resorpčné krvácanie v pravom oku a degeneráciu sietnice v ľavom.

S okuliarmi teraz vidím na meter a pol. Pred pôrodom bol môj stav klasifikovaný ako postihnutie druhého stupňa a v sprievodnej dokumentácii sa písalo, že síce kvôli postihnutiu nemôžem pracovať, nepotrebujem opateru inej osoby. Po pôrode som bola preklasifikovaná na osobu s postihnutím prvého – teda najťažšieho stupňa a podľa dokumentácie som „pri plnení spoločenských rolí a v každodennom živote odkázaná na neustálu asistenciu a opateru inej osoby.“⇓⇓⇓

V predložených návrhoch ide o moc, nie o pomoc

Dobrý deň všetkým, ahojte,

ďakujem, že ste prišli, ďakujem za podporu, ktorú sme od vás dostali za posledné týždne.

Bola by som rada, ak by sme sa tu mohli stretnúť z iného dôvodu a v inej atmosfére. Aby sme tu mohli stáť a namiesto hnevu a smútku sa tešiť z toho, že aj vďaka kríze si predstavitelia a predstaviteľky tejto krajiny uvedomili, akým nerovnostiam ženy čelia, koľko starostlivosti a neplatenej práce poskytujú. Aby sme tu stáli a mohli sa tešiť, že nielen ľudia, ale aj vláda a parlament naďalej tlieskajú ženám. Potleskom v podobe prijatia takých zmien vo verejných politikách, ktoré by prispeli k riešeniu chudoby, sociálnych neistôt a diskriminácie. Namiesto toho tu stojíme a musíme kričať. Kričať, lebo potlesk, ktorého sme sa dočkali, je falošný. Je cynický. Je klamstvom.⇓⇓⇓

Prečo varechový protest?

Prečo varechový protest?

Varecha nám všetkým pomáha zabezpečovať jedlo pre seba aj druhých, je nástrojom starostlivosti. Varechu mnoho ľudí považuje za nástroj pre ženy, lebo varenie vnímajú ako „ženskú“ prácu. Varecha sa môže javiť ako symbol submisívnosti a úslužnosti.

Lenže varecha je nedocenená. Tak ako starostlivosť.

Varecha sa ľahko zmení na subverzívny nástroj. Varecha je nebezpečná.

A my sme tu, aby sme spoločne uvažovali o nových významoch pre to, čo sa bežne považuje za samozrejmé a nedôležité. Ako prítomnosť, telá a práca žien.

V tomto – občas sa zdá až nekonečnom – zápase za sexuálne a reprodukčné práva totiž vytvárame viac než len pochody a príhovory. Vždy si nanovo, každý a každá pre seba, ale aj takto spoločne vytvárame predstavy o tom, v akej spoločnosti chceme žiť.

Za dva roky predložili 11 návrhov na obmedzenie prístupu k interrupciám

Ďakujeme, že ste tu a Nebudete ticho!

Za posledné dva roky poslanci a poslankyne predložili do parlamentu jedenásť návrhov, ktorých cieľom je obmedzovať sexuálne a reprodukčné práva. Okrem toho politickí či cirkevní predstavitelia a tí, ktorí majú v rukách moc, dlhodobo podnikajú aj iné kroky priamo vedúce k obmedzovaniu a ohrozovaniu žien, queer ľudí, ľudí žijúcich v chudobe či na hranici chudoby, ľudí so zdravotným znevýhodnením a tých, čo sa odchyľujú od preferovanej normy farbou pleti, pôvodom a podobne. Často sme tiež svedkyňami vyjadrení tichej podpory reštrikciám alebo poskytovania priestoru ich šíriteľom a podporovateľkám v médiách⇓⇓⇓.

Analýza 4 poslaneckých návrhov

Vážené poslankyne a vážení poslanci Národnej rady Slovenskej republiky,

obraciame sa na Vás v súvislosti so štyrmi poslaneckými návrhmi predloženými s cieľom obmedziť prístup žien k umelému prerušeniu tehotenstva (návrhy č. 154, č. 145, č. 144 a č. 143), o ktorých má NR SR rokovať v prvom čítaní na najbližšej júlovej schôdzi.

Dovoľujeme si upozorniť, že všetky návrhy sú v rozpore s medzinárodnými ľudskoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, v praxi povedú k výraznému obmedzovaniu reprodukčných práv žien a vytvoria zásadné prekážky v prístupe žien k bezpečným interrupciám. Mnohé z navrhovaných zmien môžu vážne ohroziť fyzické a duševné zdravie žien.

Predložené návrhy v žiadnom prípade nepovedú k zníženiu počtu interrupcií a ani neposkytnú ženám podporu a ochranu, ako sa snažia niektoré ich predkladateľky a predkladatelia tvrdiť verejnosti. Naopak, navrhované zmeny môžu zhoršiť  životnú situáciu najviac ohrozených skupín žien, a to najmä žien žijúcich v chudobe alebo na hranici chudoby, matiek samoživiteliek, žien žijúcich v odľahlých oblastiach a žien zažívajúcich násilie. 

Podrobnú argumentáciu nájdete podrobnejšie v priloženej analýze návrhov, ktorú pripravila organizácia Možnosť voľby.⇓⇓⇓