PÁR BODOV K ZMLUVE S VATIKÁNOM A K DOHODE S REGISTROVANÝMI CIRKVAMI A NÁBOŽENSKÝMI SPOLOČNOSŤAMI O PRÁVE UPLATŇOVAŤ VÝHRADY VO SVEDOMÍ.
► Ministertsvo spravodlivosti pripravilo návrh Zmluvy so Svätou Stolicou (ďalej „Zmluva“) a návrh Dohody s registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami (ďalej „Dohoda“) o práve uplatňovať výhrady vo svedomí, ktoré by mali byť v priebehu niekoľkých týždňov predložené na rokovanie vlády SR a neskôr do NR SR. Podrobnú právnu analýzu Zmluvy s Vatikánom a pripomienky k Dohode spolu s textom návrhu Zmluvy a Dohody nájdete na www.moznostvolby.sk.
► Sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery (článok 24 Ústavy SR) NEZAHŔŇA aj tzv. právo na výhrady vo svedomí v akejkoľvek oblasti upravenej právom. Ústava SR zaručuje toto právo VÝLUČNE vo vzťahu k povinnej vojenskej službe. V ostatných oblastiach takéto právo slovenský právny poriadok nepozná.
► Zmluva aj Dohoda diskriminujú časť obyvateľstva. Výhradu svedomia nebude môcť uplatniť každý/každá. Podľa návrhu Zmluvy, ako aj návrhu Dohody výhradu svedomia bude môcť uplatniť IBA osoba, ktorej svedomie sa riadi vieroučnými a mravoučnými zásadami cirkvi alebo náboženskej spoločnosti, na ktorú sa Zmluva a Dohoda vzťahujú. Nebudú ju môcť uplatniť napr. ateisti a Svedkovia Jehovovi.
► Zmluva aj Dohoda predstavujú neprimerané bremeno pre uplatňovanie reprodučných práv žien. Zmluva aj Dohoda obmedzia prístup k reprodukčným službám, ktoré sú využívané predovšetkým ženami a všetky sú zaručené právom SR. Neobmedzeným uplatnením výhrad vo svedomí lekármi, sa prístup k službám reprodukčného zdravia (napr. k antikoncepcii, asistovanej reprodukcii, umelému prerušeniu tehotenstva) značne obmedzí. Rovnako dôjde k obmedzeniu informácií o týchto službách. Mladí ľudia budú mať obmedzený prístup k sexuálnej výchove, čo môže mať za následok zvýšenie neželaných tehotenstiev medzi tínedžerkami, materskej úmrtnosti a zvýšenie sexuálne prenosných chorôb vrátane HIV/AIDS.
► Štát musí zabezpečiť, aby boli reprodukčné práva uplatňované bez ďaľšieho obmedzenia, ktoré výhrada svedomia predstavuje. Z toho dôvodu, je potrebné legislatívne zaručiť, že uplatnením výhrad vo svedomí nedôjde k obmedzeniu iných práv a slobôd. Napríklad pri výhrade svedomia v prípade reprodukčných služieb, bude mať lekár povinnosť informovať pacientku o inom lekárovi, ktorý jej danú službu poskytne. Tento lekár má byť v primeranej vzdialenosti ako ten, ktorý uplatnil výhradu svedomia. Štát má mať tiež povinnosť zabezpečiť, aby nedošlo k tomu, že v jednej lokalite nebude lekár, ktorý by právom garantovanú službu pacientke poskytol.
► Po schválení Zmluvy aj Dohody bude tzv. „poverený orgán“ Svätej Stolice alebo registrovanej cirkvi vykladať vieroučné a mravoučné zásady (čl. 6 Zmluvy aj Dohody). Keďže aj predkladacia správa k návrhu Dohody konštatuje, že „ pre posúdenie či konkrétne uplatnenie výhrady vo svedomí [….] je dôležitá správna aplikácia vieroučných a morálnych zásad“[1] je možné sa dôvodne domnievať, že sudcovia by mohli pri ich rozhodovaní nasledovať výklad povereného orgánu a teda nepriamo aplikovať normy Katolíckej cirkvi alebo príslušnej registrovanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti. Kanonické právo ani iné náboženské zvykové práva nie sú prameňom práva v SR.
► Ďaľší orgán, tzv. „spoločná komisia“ (čl. 7 Zmluvy aj Dohody), ktorá bude pozostávať zo zmluvných strán, bude rozhodovať o oblastiach a úkonoch, ktoré budú predmetom výhrady svedomia. Tiež bude predkladať a pripomienkovať legislatívne návrhy. Existencia inštitúcií, kontrolovaných iným štátom či entitou, ktorá má právomoc vykladať slovenské zákony – tzv. spoločná komisia a poverený orgán – „podkopáva“ princíp demokracie. Demokracia vyžaduje, že len inštitúcie vytvorené občanmi majú mandát vykladať a aplikovať zákony štátu.
► Zmluva aj Dohoda obsahujú pojmy, ktoré nie sú právne zadefinované. Ide o „vieroučné a mravoučné zásady“, „zneužitie výhrady svedomia“ a „asistenciu“. Podľa princípu právnej istoty, ktorý chráni článok 1 Ústavy SR, každý právny predpis má byť terminologicky jednotný a presný. Možno v ňom používať len správne a v právnom poriadku ustálené pojmy. Nový pojem treba právne vymedziť, prípadne definovať jeho obsah. Použitie nejasných, viacvýznamových a vágnych pojmov, ako sú tie uvedené v Zmluve a Dohode, je v rozpore s princípom právnej istoty.
► Medzi Zmluvou a Dohodou je rozdiel, čo sa týka ich vykonateľnosti. Zmluva po schválení nadobudne status medzinárodnej ľudsko-právnej zmluvy, ktorá bude mať v zmysle Ústavy SR PREDNOSŤ pred zákonom.[2] Teda ňou budú sudcovia pri rozhodovaní viazaní. Kdežto Dohoda nebude mať status medzinárodnej ľudsko-právnej zmluvy a teda nebude priamo vykonateľná. Postavenie Zmluvy a Dohody je NEROVNAKÉ a z toho teda vyplýva aj NEROVNAKÉ postavenie Katolíckej cirkvi (t.j. je výhodnejšie) vo vzťahu k ostatným registrovaným cirkvám a náboženským spoločnostiam.
► Právo na uplatnenie výhrad vo svedomí by malo byť upravené v domácej legislatíve a nie v zmluvách a dohodách s cirkvami a náboženskými spoločnosťami, ktoré sú v rozpore s princípmi demokracie, sekularizmu, právneho štátu a individuálnymi ľudskými právami a slobodami. Právo na výhradu svedomia sa má vzťahovať na každú osobu a to tak, že sa bude môcť uplatniť aj z iných dôvodov ako náboženských (napr. etické, morálne, filozofické a pod.).
[1] Predkladacia správa k Návrhu Dohody medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami o práve uplatňovať výhrady vo svedomí, str. 3.
[2] Konštatuje to predkladacia správa k návrhu Zmluvy medzi SR a Svätou Stolicou o práve uplatňovať výhrady vo svedomí. Podľa článku 7 ods. 5 Ústavy SR majú medzinárodné zmluvy o ľudských právach prednosť pred slovenskými zákonmi, t.j. zákonmi a normami nižšej právnej sily, nie pred ústavou a ústavnými zákonmi.