Dnes už málokto pochybuje o tom, že médiá patria k jedným z najvplyvnejších nástrojov na formovanie verejnej mienky, postojov, názorov ľudí a ako také, majú nemalý podiel na konštruovaní sociálnej reality. Ak zoberieme do úvahy skutočnosť, že žijeme v spoločnosti, ktorá sa čoraz viac stáva informačnou alebo použijúc známu metaforu globálnou dedinou (global village), iste nás neprekvapí neustále rastúci vplyv médií (a najmä tzv. nových médií) na formovanie „spoločenských pravidiel hry“ a našich individuálnych identít.

Média nevnikajú do nášho života iba prostredníctvom spravodajských žánrov, ktorých úlohou by malo byť prinášanie neskreslených informácií, ale aj ako zdroje zábavy, oddychu, emócií, či ako zdroj rôznych i keď len virtuálnych realít. Ako konštatuje rodový expert Petr Pavlík „Skutečnost, že se média postupně staly primárním zdrojem informací a podnětů v moderní společnosti, má zcela zásadní vliv na to, jak moderní lidé žijí, komunikují a interagují, protože mediální produkty rutinně využívají v procesu formování vlastních identit a s jejich pomocí si tvoří představy o světě a o svém místě v něm.“ (Pavlík, 2005).

Vďaka symbolickej moci médií, tak každodenne dochádza k usmerňovaniu myslenia ľudí v kategóriách, ktoré zodpovedajú veľmi zjednodušenému a  rodovo slepému vnímaniu feminity a maskulinity.  Podľa vzoru západných komerčných médií slovenské médiá prebrali model zvecňovania ženy – žena je redukovaná na vec, je portrétovaná ako sexuálny objekt, obeť alebo trofej“ (Wallace-Lorencová, 1995, s. 162). Zobrazovanie žien ako objektov sexuálnej túžby mužov, priraďovanie vlastností ženám ako je submisivita, ich odkazovanie do priestoru domácej sféry a naopak vyzdvihovanie mužov ako aktívnych profesionálov, radcov žien a v neposlednom rade vyzdvihovanie heterosexuálneho normatívu, to všetko môžeme nájsť v slovenských médiách.