Stojíme za verejnou ochrankyňou práv

Občianska výzva parlamentu a vláde SR

STE TU PRE VŠETKÝCH ĽUDÍ


(Tlačová správa)

(20. 5. 2020) – Mnohí verejní činitelia a činiteľky už roky dávajú najavo, že ľudské práva ani svoje zodpovednosti v tejto oblasti neberú vážne. Nedávno väčšina v pléne NR SR odmietla zobrať na vedomie správu verejnej ochrankyne práv. V rozprave mnohé vystúpenia výrazne prekročili hranicu elementárnej slušnosti v správaní sa voči ombudsmanke a ukázali hlboké nepochopenie jej úlohy v spoločnosti. Navyše odhalili významnú skutočnosť: porušovanie ústavou garantovaných práv a slobôd pre väčšinu zákonodarného zboru nič neznamená. Mnohí poslanci a poslankyne tak verejnosti ukázali, že nechápu podstatu ľudských práv a nectia si základné ústavné princípy a hodnoty. Rovnako ani nerozumejú vlastnej zodpovednosti a povinnostiam, ktoré im z nej vyplývajú. 

Mnohí ľudia, ktorí si tieto ústavné princípy ctia, vrátane známych osobností, preto vyzývajú parlament a vládu SR, aby sa postavili za verejnú ochrankyňu práv a za princípy a hodnoty, ktoré jej úrad chráni. V otvorenom liste žiadajú zodpovedných, aby zistenia a odporúčania ombudsmanky dôsledne reflektovali a analyzovali. Ďalej, aby konali na základe dát, odborných diskusií a kvalitných procesov, aby problémy jednotlivcov, komunít aj celej spoločnosti riešili systémovo a preventívne. Aby prijímali také opatrenia, ktoré budú napĺňať základné práva a slobody v súlade s ústavou a medzinárodnými dohovormi. ⇓

„Ľudské práva a slobody nie sú len prázdne slová, majú úplne konkrétny, hmatateľný obsah. Takmer všetko, čo potrebujeme pre kvalitný život, sa týka ľudských práv – zdravie, bývanie, vzdelanie, práca, osobná sloboda a autonómia, občianska a politická participácia a iné,“ hovorí politologička Dagmar Kusá

„Ombudsmanka si problémy, na ktoré upozorňuje vo svojej správe, nevymýšľa – obracajú sa na ňu ľudia, ktorí sú mimochodom väčšinou aj voličmi a voličkami do NR SR. Na zásadné nedostatky vo výkone verejnej správy ombudsmanka pravidelne upozorňuje parlament, to je jedna z jej úloh v demokratickej spoločnosti. Nie kvôli tomu, aby sa poslanci a poslankyne o týchto problémoch iba dozvedeli, ale najmä aby ich zodpovedne riešili,“ dopĺňa právna expertka Janka Debrecéniová.

„Vyzývame politikov a političky, aby sa nestavali do falošných póz „sociálnej vnímavosti“, ale aby si – aj na základe činnosti ombudsmanky – vytvorili realistický obraz o tom, čo ľudí skutočne trápi a čo potrebujú riešiť. Chceme vidieť konkrétne systémové opatrenia, premyslené kroky a účinné riešenia porušovania práv a jeho prevencie. Chceme vidieť dobre organizovanú službu občanom a občiankam a ďalším obyvateľkám a obyvateľom tejto krajiny. Verejná moc je tu pre nás, nie naopak,“ hovorí ľudskoprávna aktivistka Šarlota Pufflerová.

Výzva zároveň varuje pred ďalším nežiaducim vývojom vo verejnej sfére. „Ak predstavitelia a predstaviteľky verejnej moci vo svojej činnosti neuplatňujú demokratické hodnoty a princípy, hrozí nebezpečné okliešťovanie základných práv a slobôd. Napokon, už dnes sú ľudia kritizujúci ich porušovanie a šírenie nenávisti zastrašovaní či šikanovaní,“ upozorňuje politologička Adriana Mesochoritisová. 

„Negatívne vyjadrenia politikov a političiek na adresu ľudských práv, mnohé nespravodlivé rozhodnutia a predpisy, ignorovanie občianskych iniciatív a celkovo verejnosti či zametanie porušení ľudských práv pod koberec prispievajú k silnejúcemu pocitu ohrozenia základných princípov demokratického zriadenia,“ dopĺňa ochranárska aktivistka Ľubica Trubíniová.

Rovnako nebezpečné je zneviditeľňovanie a stigmatizovanie niektorých skupín obyvateľstva, snahy negovať niektoré práva ich redukovaním na tzv. „kultúrno-etické otázky“, či vytváranie priestoru pre nedemokratické náboženské, neonacistické a fašistické skupiny. Negatívne dôsledky erózie ľudských práv nás však skôr či neskôr postihnú všetkých a všetky. Môžu mať fatálny dopad na charakter celej našej krajiny, uzatvára výzva.

 Výzvu možno podporiť na portáli Changenet.sk: http://www.changenet.sk/?section=kampane&x=1078728

Ďalšie informácie:

Janka Debrecéniová, právnička, debreceniova@odz.sk

Adriana Mesochoritisová, politologička, ľudskoprávna aktivistka, adriana@moznostvolby.sk

Dagmar Kusá, politologička, vysokoškolská učiteľka, kusa@bisla.sk 

Šarlota Pufflerová, psychologička, ľudskoprávna aktivistka, pufflerova@odz.sk

Ľubica Trubíniová, občianska aktivistka, ochranárka, trubiniova@odz.sk


Nedopustíme okliešťovanie ľudských práv a základných demokratických hodnôt

Mnohí verejní činitelia a činiteľky už roky dávajú najavo, že ľudské práva ani svoje zodpovednosti v tejto oblasti neberú vážne. Nedávno väčšina poslancov a poslankýň NR SR s jasne prejaveným dešpektom k ľudským právam odmietla zobrať na vedomie správu verejnej ochrankyne práv, v ktorej informovala o nedostatkoch a potrebe ich nápravy. Hoci „nezobratie na vedomie“ nemá zásadnejšiu právnu relevanciu, odhaľuje podstatnú skutočnosť: porušovanie ústavou garantovaných práv a slobôd pre väčšinu poslancov a poslankýň nič neznamená.

Stojíme za verejnou ochrankyňou práv a za princípmi a hodnotami, ktoré jej úrad chráni. Vyzývame k tomu aj parlament a všetky ďalšie zložky verejnej moci. Vyzývame zodpovedných, aby zistenia a odporúčania ombudsmanky dôsledne reflektovali a analyzovali. Aby prijímali také opatrenia, ktoré budú rešpektovať a napĺňať základné práva a slobody v súlade s ústavou a medzinárodnými dohovormi.

Vyzývame zodpovedných, aby konali na základe dát, odborných diskusií a kvalitných procesov, aby problémy jednotlivcov, komunít aj celej spoločnosti riešili preventívne.

Vyzývame politikov a političky, aby svoj osobnostný kapitál a verejné zdroje nevyužívali na prezentáciu falošných póz „sociálnej vnímavosti“, ale na vytvorenie si realistického obrazu o tom, čo ľudí skutočne trápi, aké problémy potrebujú riešiť. Takmer všetko, čo potrebujeme pre kvalitný život, sa týka ľudských práv – zdravie, bývanie, vzdelanie, práca, osobná sloboda a autonómia, občianska a politická participácia a mnohé iné.

Chceme vidieť konkrétne systémové opatrenia, premyslené kroky a účinné riešenia porušovania práv a jeho prevencie. Chceme vidieť dobre organizovanú službu občanom a občiankam a ďalším obyvateľom a obyvateľkám tejto krajiny.

Ste tu pre nás, nie naopak.

Podrobnejšie dôvody, prečo cítime znepokojenie:

V právnom štáte sa ľudské práva musia dodržiavať a napĺňať

Ľudské práva máme preto, že sme ľuďmi. Štát nám ich nedáva, musí ich však garantovať – nielen teoreticky, ale aj v praxi. Mali by byť teda samozrejmosťou a štát ich má rešpektovať, chrániť a napĺňať. Nie je to, žiaľ, tak. Práva mnohých ľudí i zraniteľných skupín sú porušované.

Na to, aby sa tak nedialo, aby moc nebola bezohľadnou a aby sa práva všetkých napĺňali v plnom rozsahu, bol u nás pred dvadsiatimi rokmi zriadený aj úrad verejného ochrancu práv.

Načo nám je verejná ochrankyňa práv?

Tento orgán má chrániť naše základné práva a slobody tak, že dáva spätnú väzbu orgánom verejnej moci. Zistené porušenia práv síce nemajú priame právne účinky, sú však kryté autoritou ombudsmanky alebo ombudsmana – rešpektom k úradu, odbornosti a životnému príbehu osoby, ktorá ho zastáva, ale aj rešpektom k právam a hodnotám, ktoré tento úrad chráni a presadzuje. Funkčný a aktívny ombudsmanský úrad je jednou zo záruk, že máme garantovanú ochranu pred svojvôľou verejnej moci. Zastupiteľská demokracia totiž funguje vďaka systému bŕzd a protiváh.

Pohľad do zrkadla, ktoré verejný ochranca alebo ochrankyňa práv nastavuje štátnym orgánom, ale aj nám všetkým, nemusí byť príjemný. Toto zrkadlo je však dôležitým nástrojom kontroly moci: motorom vlád, ktoré sa o dodržiavanie ľudských práv úporne snažia, aj metlou na garnitúry, ktorým sú ľudskoprávne hodnoty a princípy cudzie.

Ako má vyzerať parlamentná diskusia o ľudských právach?

Kritická diskusia o zisteniach verejného ochrancu alebo ochrankyne práv je prirodzene možná a aj potrebná. Takáto diskusia však musí prebiehať v ústavných rámcoch a nesmie prekračovať mantinely toho, čo tvorí podstatu právneho štátu rešpektujúceho a chrániaceho ľudské práva.

Musí byť preto informovaná, kultivovaná a nesmie byť zničujúca pre žiadnu z osôb, ktorých sa týka. A týka sa všetkých ľudí na Slovensku, vrátane tých, ktorí majú v parlamente len slabé alebo žiadne zastúpenie – napríklad žien, detí, osôb s menšinovou sexuálnou orientáciou, ľudí rómskej etnicity, ľudí so zdravotným znevýhodnením či migrantov a migrantiek.

V tejto diskusii sa nesmie siahať na ničiu dôstojnosť a predovšetkým, nemá v nej ísť o rátanie hlasov. V parlamentnej diskusii sa má myslieť na všetkých a najviac na zraniteľné skupiny a menšiny. Lebo každý a každá z nás sme v niečom súčasťou väčšiny a v niečom prináležíme k menšine. Sloboda, rovnosť a dôstojnosť patria úplne všetkým ľuďom, nielen tým, ktorí majú v parlamente priamu a väčšinovú reprezentáciu.

Aké je poslanie poslancov a poslankýň?

Pri rokovaní o správe verejnej ochrankyne práv v NR SR sa ukázalo hlboké nepochopenie úlohy ombudsmanky aj podstaty ľudských práv. Rovnako tiež nepochopenie zodpovednosti poslancov a poslankýň a povinností, ktoré im z nej vyplývajú. Oprávnene teda možno pochybovať, či väčšinu zákonodarného zboru vôbec zaujímajú problémy ľudí, ktorí sa na verejnú ochrankyňu práv obracajú (a zároveň sú aj voličkami a voličmi do NR SR). Ombudsmanka vie o problémoch od nich, nevymýšľa si ich sama. Tento orgán nie je tzv. parlamentným ombudsmanom preto, že by patril parlamentu a plnil jeho predstavy. Je ním preto, lebo na systémové nedostatky vo výkone verejnej správy upozorňuje predovšetkým parlament. A to nie kvôli tomu, aby sa poslanci a poslankyne o nich iba dozvedeli, ale aby ich zodpovedne riešili.

Je základný demokratický konsenzus ohrozený?

Nedávna parlamentná diskusia navyše obnažila aj to, že pred útokmi niektorých členov a členiek poslaneckého zboru nie je uchránený ani základný demokratický konsenzus v právnom štáte. Ten tvoria hodnoty a procesy spomínané vyššie. Nešlo tak len o útok na inštitúciu a osobu ombudsmanky, ale aj o spochybnenie ústavnej ochrany každého a každej z nás pred kýmkoľvek, kto má moc.

Dôležitosť verejnej ochrankyne práv a iných inštitúcií chrániacich ústavné hodnoty, a zároveň aj oprávnená obava z ich ohrozenia sa tým ešte zvyšujú. Ak moc odmieta vziať na vedomie problémy bežných ľudí, ak odmieta kritiku svojho fungovania, ešte viac posilňuje podozrenia zo svojich zlyhaní. Súčasne zvyšuje dôležitosť orgánov, ktoré tejto moci aj verejnosti signalizujú, že veci nefungujú tak, ako by mali.

Predstavitelia a predstaviteľky verejnej moci sú v službách demokratických hodnôt, na ktorých stojí naša spoločnosť. Preto ich musia vo svojej činnosti uplatňovať. Ak by to tak nebolo, našej krajine by hrozilo nebezpečné okliešťovanie základných práv a slobôd. Napokon, už dnes sú zastrašovaní i šikanovaní ľudia, ktorí kritizujú porušovanie ľudských práv a šírenie nenávisti.

K výraznému pocitu ohrozenia princípov demokratického zriadenia prispievajú aj vyjadrenia zodpovedných na adresu ľudských práv či ignorovanie občianskych iniciatív a ďalších hlasov volajúcich po ich napĺňaní. Môžeme taktiež badať množstvo nespravodlivých predpisov či rozhodnutí a rovnako aj zametanie systémových porušení ľudských práv pod koberec – a to všetko namiesto odbornej diskusie a empatických riešení.

Rovnako nebezpečné je zneviditeľňovanie a stigmatizovanie niektorých skupín obyvateľstva, snahy negovať niektoré práva ich redukovaním na tzv. „kultúrno-etické otázky“, či vytváranie priestoru pre nedemokratické náboženské, neonacistické a fašistické skupiny a ovplyvňovanie chodu orgánov verejnej moci týmito skupinami.

Negatívne dôsledky erózie ľudských práv nás však skôr či neskôr postihnú všetkých a všetky. Môžu mať fatálny dopad na charakter celej našej krajiny. So znepokojením upozorňujeme na tento nežiaduci vývoj a varujeme pred ním.

  1. 5. 2020

Janka Debrecéniová, právnička

Šarlota Pufflerová, psychologička, ľudskoprávna aktivistka

Dagmar Kusá, politologička, vysokoškolská pedagogička

Adriana Mesochoritisová, politologička, ľudskoprávna aktivistka

Ľubica Trubíniová, občianska aktivistka, ochranárka

Hana Fábry, ľudskoprávna aktivistka, fotografka

Iveta Radičová, sociologička

Samuel Abrahám, politológ

Jana Dubovcová, právnička

Alexandra Bražinová, epidemiologička, vysokoškolská pedagogička

Ľubica Lacinová, vedecká pracovníčka

Mikuláš Huba, ochranár, občiansky aktivista

Jana Juráňová, spisovateľka

Henrich Pifko, architekt

Barbora Holubová, sociologička

Juraj Nvota, režisér

Lea Fekete, výtvarníčka

Anton Popovič, hudobník, aktivista

Zuzana Kronerová, herečka

Jozef Hašto, psychiater

Zuzana Mistríková, filmová producentka

Dušan Trančík, režisér a pedagóg

Denisa Marcišová, gynekologička a pôrodníčka

Karol Marhold, vedecký pracovník a vysokoškolský učiteľ

Zora Bútorová, sociologička

Peter Varga, právnik, vysokoškolský učiteľ

Soňa Szomolányi, politologička

Juraj Mesík, analytik globálnych trendov a rizík

Eva Borušovičová, režisérka a spisovateľka

Jozef Bátora, politológ 

Jana Plichtová, psychologička

Zuzana Krišková, ľudskoprávna aktivistka

Michal Vašečka, sociológ

Jana Cviková, výskumná pracovníčka

Lukáš Hecht, učiteľ základnej školy

Pavol Šimun, herec

Barbara Lášticová, sociálna psychologička, vedecká pracovníčka

Táňa Pauhofová, herečka

Michal Davala, advokát

Sandra Pázmán Tordová, šéfredaktorka časopisu

Ondrej Spišák, režisér

Dagmar Horná, politologička

Ján Orlovský, správca nadácie

Oľga Bindasová, psychologička

Zuzana Wienk, občianska aktivistka

Michal Hvorecký, autor a prekladateľ 

Maia Martiniak, režisérka

Ady Hajdu, herec

Zuzana Kusá, sociologička

Katarína Zavacká, právnička

Arne Mann, etnológ – romista

Barbora Meššová, právnička

Barbora Kardošová, spisovateľka

Darina Smržová, vysokoškolská pedagogička a filmová strihačka

Ivana Šáteková, výtvarníčka

Marcel Zajac, ľudskoprávny aktivista

Silvia Miháliková, politologička

Anna Šišková, herečka

Tomáš Gunár, invalidný dôchodca

Rasťo Kužel, mediálny analytik

Jakub Petraník, spevák

Samo Marec, publicista

Dušan Meško, lekár, vysokoškolský pedagóg 

Zuzana Maďarová, výskumná pracovníčka

Peter Guráň, sociológ

Adriana Jesenková, filozofka a vysokoškolská pedagogička

Miroslav Noga, herec

Adrian Rajter, muzikológ

Branislav Líška, lekár, vysokoškolský učiteľ

Katarína Šimončičová, ochranárka

Renáta Matejová, špeciálna pedagogička

Ľudmila Priehodová, urbanistka

Paula Jójárt, psychologička, rodová expertka a aktivistka 

Matej Landl, herec 

Silvia Szabóová, učiteľka, pracuje v treťom sektore

Norbert Moravanský, lekár, vysokoškolský pedagóg

Štefan Szabó, učiteľ, pracuje v treťom sektore

Juraj Kemka, herec 

Veronika Homolová Tóthová, spisovateľka a novinárka

Pavol Hardoš, politológ, vysokoškolský pedagóg

Elena G. Kriglerová, sociologička

Miroslava Hlinčíková, vedecká pracovníčka

Denisa Havrľová, pedagogička

Boris Farkaš, herec 

Diana Fabiánová, dokumentaristka a umelecká riaditeľka festivalu 

Alica Rosová, vedecká pracovníčka

Lajkujte a zdieľajte:)