O Istanbulskom dohovore v rádiu

📌Naša štatutárka Adriana Mesochoritisová  sa telefonicky zapojila do diskusie. Diskutovala v Radiu Aktual o tom, že Istanbulský dohovor je jeden z najrozsiahlejších dohovor nielen s ohľadom na počet článkov, ale veľmi podrobne a jasne uplatňuje stratégiu ako môžeme riešiť násilie páchané na ženách. #istanbulskydohovorpreludi , aby ženy v celej Európe mali jednotnú pomoc pred násilím. Pôvodne sa mal dohovor ratifikovať do konca júna 2017. Nechceme aby sa Slovensko už dlhšie vyhýbalo ratifikácii.

Tím Možnosti voľby 💜 Celý rozhovor si môžete vypočuť na tomto odkaze od 18 minúty.

Lajkujte a zdieľajte:)

Odštartovali sme rodový tréning zameraný na Istanbulský dohovor, 2017

Máme za sebou prvý cyklus rodového tréningu. Bolo nám príjemne. Pracovali sme všade, aj na chodbách. Pozrite sa 🙂

Rodový tréning s dôrazom na ID, 2017_1modul
« 1 z 9 »

Realizované s finančnou podporou Ministerstva spravodlivosti SR v rámci dotačného programu na presadzovanie, podporu a ochranu ľudských práv a slobôd a na predchádzanie všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie. Za obsah tohto dokumentu je výlučne zodpovedná Adriana Mesochoritisová.

Logo Možnosť voľby
« 2 z 2 »
Lajkujte a zdieľajte:)

Prečítajte si to konečne, nech vieme, o čom sa bavíme

✍ Píše Adriana Mesochoritisová. Autorka je politologička a ľudskoprávna aktivistka z Možnosti voľby.
 Čo je zlé na tom, že podľa Istanbulského dohovoru máme vybudovať sieť kvalitných služieb pre ženy a ďalšie obete násilia? A zlepšiť legislatívu? A dôsledne stíhať zneužívateľov?
Kedysi som písavala komentáre o tom, že sme príkladná krajina v prijímaní ľudskoprávnych dokumentov. Horšie, a o to pokryteckejšie to už bolo (je) s ich implementáciou.
Ale aspoň sme vyzerali dobre v tom ďalekom zahraničí a v tej zlej Európe, ktorá nám stále niečo diktuje. To nič, že sme jej súčasťou. Ani, že sme spolutvorcami ľudskoprávnych dokumentov, na ktoré dnes hľadíme, akoby nám spadli z neba.
Škoda, že nespadli. Keby tak bolo, s posvätnou úctou by sme dnes nemuseli už piaty rok žiadať ratifikáciu Istanbulského dohovoru.
Keby bolo keby, naša vláda a časť parlamentu by si už vôbec nelámala hlavu (niežeby si teraz veľmi áno), ako vysvetliť, že sa rozhodujú v rozpore s ústavným princípom. Princípom hovoriacim, že sme štát demokratický, neviažuci sa na žiadnu ideológiu ani náboženstvo.

Vraj vôľa ľudu

Dnes je situácia odlišná. Pokrytectvo sa už nik nesnaží príliš skrývať, hrá sa s otvorenými kartami. Mnohí z tých, čo nám ukazujú smer, ale aj tí, čo tak lačnejú po tom, aby sme sa ako jeden muž (sic!) hrdo búchali do našich slovenských pŕs, majú totiž jasno, ako a kam viesť tento národ a ako chrániť jeho konzervatívne tradície.

A keďže berú vážne to, že sú volenými zástupcami, budú sa vraj riadiť vôľou ľudu. A kto je v našej krajine ľud?   

Lajkujte a zdieľajte:)