Spojili sme sa na parlamentnej pôde

Pracovné podmienky žien, sociálne zabezpečenie a služby v súvislosti s materstvom a rodičovstvom, násilie na ženách a sexuálne násilie, ako aj reprodukčné práva žien a ich napĺňanie, vrátane ľudských práv žien tehotenstve i počas pôrodu. Aj to sú témy, ktoré expertky z prostredia mimovládnych organizácií, akademickej obce i podnikateľskej sféry identifikovali, ako jedny z oblastí ľudských práv žien, ktorým je potrebné venovať väčšiu pozornosť.

Na parlamentnej pôde sa stretli zástupkyne ženských organizácií aj z Centra pre výskum etnicity a kultúry, z občianskych združení Fenestra, Možnosť voľby, Nemlčme, Ženské kruhy, Občan, demokracia a zodpovednosť, ale aj zo Združenia podnikateľov Slovenska a Republikovej únie zamestnávateľov, ktoré zároveň reprezentujú aj Platformu žien Slovenska a zhodli sa na tom, že synergia, ktorú vytvárajú prostredníctvom svojich rôznorodých expertíz, odborných výstupov a dlhoročných skúseností, môže byť prínosom pri zavádzaní zmien v legislatíve i verejných politikách pri odstraňovaní diskriminácie žien.

ČÍTAJ TU 

Bremeno domácich povinností zostáva ženám

Najväčší rozdiel u nás pretrváva v oblasti času, najmä v starostlivosti o domácnosť a deti. Varenie a domáce práce zostávajú na pleciach pracujúcich žien. Takmer 62 percent venuje týmto aktivitám viac ako jednu hodinu denne. Len viac ako osem percent zamestnaných mužov chystá jedlo a upratuje. Pracujúce ženy sa tiež viac starajú o deti a učia sa s nimi. Viac ako hodinu denne tým trávi takmer 53 percent.

Predposledné miesto v indexe odráža podľa predsedníčky občianskeho združenia Možnosť voľby Adriany Mesochoritisovej realitu a najmä to, že vláda dlhodobo neprikladá otázke rodovej rovnosti význam: „Túto problematiku, ktorá je veľmi komplexná, nemôže riešiť len jeden odbor na ministerstve práce.“

Pokiaľ ide o tému prerozdelenia zodpovedností za domácnosť a výchovu detí, prieskumy na Slovensku podľa nej ukazujú aj isté zmeny. „Muži sa napríklad viac hrajú s deťmi alebo ich vozia do škôlky či školy. Pokiaľ však ide o tie „tvrdé práce“ na chode domácnosti, na tých sa stále podieľajú nedostatočne.“

Ženy sú podľa Mesochoritisovej aktívnejšie ako v minulosti, vstúpili do verejnej sféry, sú na trhu práce. Je to však výsledkom ich snáh a nie tým, že by muži rovnako aktívne fungovali v domácnosti. „Zmena nemôže prísť len od žien, ktoré sú navyše diskriminované. Musí sa zmeniť myslenie spoločnosti,,“ myslí si predsedníčka združenia. ČÍTAJ VIAC 

Sľúbili sme pomoc týraným ženám, odvtedy uplynulo šesť rokov bez ratifikácie

Istanbulský dohovor má pomôcť pri riešení násilia na ženách. Ale my na Slovensku stále na jeho prijatie čakáme. 📺 Čo je zlé na tom, že podľa Istanbulského dohovoru máme vybudovať sieť kvalitných služieb pre ženy a ďalšie obete násilia? A zlepšiť legislatívu? A dôsledne stíhať zneužívateľov? A vzdelávať všetky pomáhajúce profesie, aby vedeli, ako efektívne pomôcť? A omnoho viac.  Pozrite si príspevok o výnimočnosti ID , ale aj o tom prečo stále čakáme. TU na tomto odkaze

Dá sa to

Zúčastnili sme sa konferencie s názvom Dá sa to, ktorou sa uzatvorilo pôsobenie Fondu pre mimovládne organizácie na Slovensku. Jeho správcom bola Nadácia otvorenej spoločnosti – Open society foundation.

Vďaka tomu sme mali možnosť realizovať projekt „Podpora ratifikácie a implementácie Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu“, ktorého súčasťou bola aj kampaň Odzvoňme násiliu na ženách – Podporme Istanbulský dohovor. Na konferencii sme mali tú česť prezentovať skvelé výsledky kampane, ktoré sme dosiahli my všetci a všetky spoločným úsilím. Oficiálna fotodokumentácia z konferencie Dá sa to: http://osf.sk/…/fond-pre-mvo-symbolicky-uaztvorila-konfere…/

Ďakujem vám. Tím Možnosti voľby

Na konferencii s názvom Dá sa to prezentujeme výsledky kampane Odzvoňme násiliu na ženách - Podporme Istanbulský dohovor.
« z 5 »

 

Kampaň o ženách, ktorých mená sa v školách neučíme

Odborníčka na rodovú rovnosť Adriana Mesochoritisová z OZ Možnosť voľby, ktorá odborne pripravuje diskusie, vysvetľuje: „Nedostatok pozitívnych ženských vzorov napríklad negatívne ovplyvňuje sebavedomie dievčat a žien a ich sebahodnotenie. Môže to ovplyvňovať výber ich štúdia, môže to mať dopad na ich pracovnú kariéru a vlastne na celý ich život. Keď ste dievča, váš život bude asi vyzerať inak, ak máte k dispozícii vzory ako je prezidentka, premiérka, pilotka alebo vedkyňa či IT odborníčka, ako keď ste nikdy nepočuli o ženách v týchto povolaniach alebo všeobecne o ženách ako historických vzoroch. Nemôžeme sa už tváriť, že to tak nie je a že sa nič nedeje, ak sa deti učia prevažne iba o mužoch. Rovnako to ovplyvňuje chlapcov a mužov – môžu nadobúdať dojem, že ženy sú nepodstatné, že nič nedokázali – a odtiaľ je už len krok k tomu, aby považovali ženy za menejcenné a pohŕdali nimi. Vo výsledku to vedie k prehlbovaniu rodovej nerovnosti.“

Aj preto je tu kampaň o ženách, ktorých mená sa v školách neučíme.