Výhrady k výhrade

Sloboda svedomia rovnako ako sloboda myslenia je neobmedziteľná a patrí k základným ľudským právam, aspoň od čias liberalizmu Výhrada svedomia vyplýva síce z práva na slobodu svedomia, medzi základné ľudské práva však nepatrí. Uplatnenie výhrady svedomia je totiž právo konať – alebo nekonať – v súlade so svedomím. Sloboda konania je  ale v liberálnej demokracii (akou snáď Slovensko ešte je) obmedzená výkonom práv iných. Práve tento princíp v zmluve chýba.

Aj túto skutočnosť si všíma skupina právnych expertov EÚ, ktorý analyzovali návrh zmluvy z hľadiska medzinárodného práva. Ich pripomienky sa veľmi podobajú tým, ktoré prezentujeme už viac než rok. Slovensko má z predchádzajúcich zmlúv záväzky voči OSN a EÚ, ktoré boli prijaté širším konsenzom krajín a o prístupe Slovenska do EÚ rozhodli občania v referende. Mali by sme teda v prvom rade rešpektovať už existujúce medzinárodné a širokým verejným konsenzom prijaté záväzky a brať ich do úvahy pri navrhovaní ďalších zmlúv. Predkladaný návrh je totiž v rozpore s mnohými z nich ako je Pakt OSN o občianskych a politických právach a Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie voči ženám.

Zvýhodňovanie  respektíve nerovnaké zaobchádzanie v pracovnom pomere znamená priamu diskrimináciu, ktorá je podľa tzv. rámcovej smernice EÚ o rovnakom zaobchádzaní v pracovnom procese neprípustná. Jedinou výnimkou môže byť výber zamestnancov pri cirkevných inštitúciách, aj to iba v odôvodnených prípadoch. Napr. odmietnuť zamestnať homosexuála na takomto pracovisku sa za odôvodnený prípad podľa expertov EÚ nepovažuje. Zmluva rovnako odporuje Smernici EÚ o rovnakom prístupe mužov a žien k službám a tovarom. Služby reprodukčného zdravia totiž vyhľadávajú hlavne ženy a ich obmedzenie by prispelo k prehĺbeniu rodovej  nerovnosti, čo sa podľa smernice považuje za nepriamu diskrimináciu.

Experti EÚ v posudku naznačujú, že zmluva odporuje aj ústave Slovenska. Výhradu svedomia si totiž bude môcť uplatňovať len ten, kto sa odvolá na vieroučné a mravoučné zásady vyhlásená Magistériom Katolíckej cirkvi.. Zmluva tým priznáva katolíkom vyšší štandard práv a zvýhodňuje ich voči ostatným občanom Slovenska, čo odporuje princípu rovnosti v dôstojnosti a právach. Naša ústava hovorí, že „nikoho nemožno z týchto dôvodov (náboženstvo) poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať“ (Č.12).  Údajne sa bude môcť odvolať na zmluvu každý. Ak by si však chcel uplatniť výhradu svedomia ateista, musí sa odvolávať na učenie katolíckej cirkvi, čo znamená porušenie jeho náboženskej slobody.

Všetky tieto nedostatky by sa dali odstrániť, pokiaľ by Slovensko prijalo vyvážený zákon zabezpečujúci aj práva protistrany. Diskusia okolo zmluvy sa vedie už rok a návrh zákona mohol byť už dávno pripravený. Opak je však pravdou, diskusia k zmluve pokračuje bez výhľadu na konsenzus. Naopak, nesie sa v natoľko vyhrotenej emocionálnej rovine, že verejnosť len môže tušiť, aká je zmluva pre presadzovanie agendy katolíckej cirkvi do právneho poriadku dôležitá. Predstavitelia Konferencie biskupov Slovenska, najmä ich hovorca, verejne osočuje odporcov zmluvy na úrovni, pri ktorej aj Slota môže blednúť závisťou. Pritom vecné argumenty v prospech zmluvy v ničom nepresviečajú, prečo je potrebné upraviť výhradu svedomia konkordátom a nie demokratickým zákonom. Nakoniec, už aj vyspelé feudálne štáty pred stáročiami uprednostňovali právo svetské pred cirkevným – a mali na to veľmi dobré dôvody.

Olga Pietruchová

Uverejnené v Pravde

Lajkujte a zdieľajte:)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Website