Príhovory z pochodu Nebudeme Ticho
#NebudemeTicho
Príhovor Adriany Mesochoritisovej, Možnosť voľby
Pokusy o zákaz interrupcií alebo ich obmedzenie tu máme od roku 1990 a odvtedy s neúnavnou vytrvalosťou pokračujú. Vďaka vytrvalej práci feministických organizácií a ďalšej občianskej spoločnosti sa zákaz nepodarilo presadiť. Podarilo sa však výrazne oklieštiť práva žien, ublížiť ženám, stigmatizovať ich. A návrhy, ktoré sú dnes v parlamente k tomu opäť prispejú.
Na Slovensku počet vykonaných interrupčných zákrokov dlhodobo klesá. Za ostatných dvadsať rokov sa počet umelých prerušení tehotenstva znížil o 71 percent. Tento pokles patrí k najzásadnejším v Európe a dochádza k nemu bez reštrikcií a zákazov. Naopak, obmedzovanie prístupu k bezpečným interrupciám nikdy nevedie k zníženiu interrupcií, vedie však s istotou k ohrozeniu zdravia žien a ich zvýšenej úmrtnosti. A najviac sa to opäť dotkne chudobných žien, ako aj žien vystavených násiliu. Interrupcie vykonané v krajinách s prísnymi interrupčnými zákonmi, predstavujú celosvetovo hlavnú príčinu zdravotných problémov žien a vedú k úmrtiu zhruba 80 000 žien ročne (údaje WHO).
Snahy obmedzovať prístup k interrupciám úplne ignorujú, že základným princípom demokratickej spoločnosti je osobná sloboda všetkých občianok a občanov. Pre ženy je osobná sloboda neoddeliteľne spojená s rozhodovaním sa o ich vlastnom tele, teda i tehotenstve. Súčasná právna úprava interrupcií v zásade rešpektuje túto slobodu, nenúti ženy, aby podstúpili interrupcie, dáva im možnosť zodpovedne sa rozhodnúť. Obmedzenie prístupu k interrupciám by však nútilo ženy konať podľa jedného – nie právneho, ale náboženského – poriadku. ⇓
Nemôžeme však povýšiť jeden názor nad všetky ostatné, formulovať podľa neho verejné politiky pre všetky ženy a ostatné názory mávnutím ruky vylúčiť.
Nedokážeme prežiť a precítiť všetky situácie, ktorým čelia ženy, ak sa rozhodujú, či podstúpiť alebo nepodstúpiť interrupciu. Nevyvyšujme sa nad všetkých ostatných. Ponechajme ľuďom možnosť voľby. Inak robíme prese to isté, proti čomu sme v novembri 1989 protestovali na námestiach. Len s tým rozdielom, že diktatúru komunizmu nahrádza diktatúra moralizujúcich ľudí, ktorí si myslia, že majú právo na to, aby brali práva iným.
V poslednom čase počúvame výroky o akejsi kultúrnej vojne. Nie, nejde o žiadnu kultúrnu vojnu. Ide tu priamo o životy žien. O ich zdravie. O ich práva. Nemôžem ani súhlasiť s tým, že sa musíme prednostne venovať korupcii a nie nejakým interrupciám.
Korupcia a okliešťovanie práv žien majú totiž spoločnú jednu kľúčovú vec: fatálne ohrozenie demokracie. Lakmusovým papierikom demokracie je stav ochrany ľudských práv. Môžeme si nahovárať, čo len chceme. Ak niekomu berieme práva, kvalita demokracie ide závratne dole. Preto musíme riešiť oba problémy s rovnakou vážnosťou. Ak tak neurobíme, potom si aspoň čestne priznajme, že to, čo tu budujeme, nie je demokracia, ale jej smutná napodobnenina.
Byť občiankou v demokratickom štáte nemôže znamenať, že musím čeliť prekážkam ako poplatky za interrupciu či nedostupnosť zariadení, kde ju vykonávajú. Byť občiankou v demokratickom štáte nemôže znamenať, že musím počúvať neustále moralizovanie, vyrovnávať sa s násilím a/lebo chudobou len preto, že som žena.
My ženy musíme mať právo rozhodovať o svojom živote a osude. O našich telách a našom zdraví nemôžete rozhodovať bez nás a za nás. Naše výsostne individuálne voľby sa nemôžu stať predmetom štátnej kontroly, politických dohôd a špekulácií.
Vyzývame všetkých politikov a političky, aby teraz a ani v budúcnosti nepripustili obmedzovanie práv žien a kontrolovanie ich životov. Namiesto toho môžete urobiť také kroky, ktoré ženám skutočne pomôžu a ktoré sú efektívne pri znižovaní počtu interrupcií:
Zabezpečme ženám prístup k moderným formám antikoncepcie, aby nebola luxusom pre bohatých. Postarajme sa o prístup k nezaujatým informáciám o plánovanom rodičovstve a k objektívnej sexuálnej výchove na školách. Presadzujme opatrenia, ktoré podporujú rodovú rovnosť v oblastiach verejného aj súkromného života. Snažme sa o odstraňovanie diskriminácie žien a o to, aby zodpovednosť za domácnosť a starostlivosť o rodinu nebola výlučne na ich pleciach. Robme kroky, ktoré zlepšia kvalitu sociálnych a zdravotníckych služieb pre ženy a deti. Riešme problém chudoby, ktorej čelia najmä matky samoživiteľky, viacčlenné rodiny či rodiny z marginalizovaných skupín. V neposlednom rade odstráňme prekážky, ktorým už v súčasnosti ženy čelia pri prístupe k interrupciám, ako sú napríklad čakacie lehoty, povinná ohlasovacia povinnosť či poplatky. Urobme všetko preto, aby násilie páchané na ženách skončilo.
Od nežnej revolúcie prešlo už 30 rokov a celý ten čas sa tu zvádza boj o zachovanie práv žien. Ako dlho ešte vydrží naša už tak krehká demokracia, ak budú naďalej mnohí ľudia tolerovať netoleranciu a porušovanie ľudských práv?
Odkážme preto spoločne z tohto námestia, že nechceme zákazy, stigmatizáciu a ubližovanie. Chceme a potrebujeme sa vydať cestou dôvery, podpory a solidarity. Ďakujeme vám všetkým, že ste prišli a že vám to nie je jedno. Ukážme spoločne, že ani teraz a ani naďalej NEBUDEME TICHO!
Príhovor Zuzany Maďarovej, ASPEKT
Keď som videla, že do parlamentu predložili v tomto roku už šiesty návrh na obmedzenie ľudských práv žien, napadlo mi, že si z nás robia srandu.
Keď som videla, že ho ústavnoprávny výbor nezastavil napriek tomu, že obsahovo sa týka veci, o ktorej sa nedávno neúspešne hlasovalo, napadlo mi, že si z nás robia srandu.
Keď som videla, že za tento ponižujúci, zraňujúci a aj hlúpy návrh poslanci a poslankyne zahlasovali a posunuli ho do druhého čítania, myslela som si, že si z nás robia srandu.
A dnes v tom stále nemám jasno.
Vážené poslankyne a vážení poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, robíte si žarty so žien v ťažkej životnej situácii? Sú vám na smiech ľudia, čo nevedia uživiť väčšiu rodinu? Smejete sa tým, čo si nemôžu dovoliť antikoncepciu, pretože ste zakázali hradiť ju zo zdravotného poistenia? Strieľate si zo žien, ktoré žijú v násilných vzťahoch? Z tých, ktoré prežili znásilnenie a majú pred sebou nesmierne náročné životné rozhodnutia?
Vytvorili ste si obraz nepriateľa menom gender a zahájili ste svätý boj. Lenže takýto nepriateľ neexistuje, a preto nemôže padnúť. Namiesto toho porážate iných – pred prezidentskými voľbami ľudí ohrozených rodovo podmieneným násilím, ženy žijúce v násilných vzťahoch a ich deti. Teraz dievčatá a ženy, ktoré stoja pred dôležitou a intímnou voľbou, o okolnostiach ktorej nič netušíte. Zastavte útoky na ľudské práva a ľudskú dôstojnosť žien, dievčat a všetkých, ktorých to môže ohroziť. Všetky tieto nezmyselné snahy len odpútavajú pozornosť od problémov, s ktorými sa naprieč Slovenskom dennodenne stretávame.
Len zopár príkladov na pripomenutie:
- Každé piate dieťa na Slovensku žije na hranici chudoby.
- Každý tretí rodič, čo vychováva deti samostatne, žije na hranici chudoby. Vieme, že ide predovšetkým o ženy.
- Chudobou sú viac ohrozené rodiny, ktoré majú malé deti alebo viac detí.
- Chudoba predstavuje pre ženy jednu z prekážok pri odchode z násilných vzťahov.
- Pritom každá tretia žena na Slovensku zažila fyzické alebo sexuálne násilie.
- Ľudské práva žien pri pôrodoch sú opakovane porušované, na ľudskú dôstojnosť sa neberie ohľad.
- Každá desiata žena na Slovensku bola znásilnená alebo sexuálne napadnutá.
- Za ostatných 9 rokov bolo na Slovensku zavraždených alebo zabitých 285 žien, z toho 61 svojimi manželmi alebo partnermi.
My nepotrebujeme vymyslené problémy, každý jeden deň každá jedna z nás prežíva tie skutočné.
Ďakujeme preto všetkým vám, čo nie ste ticho. Ďakujeme, že ste prišli a chcete vytvárať spravodlivú spoločnosť.
Príhovor: Iniciatíva Povstanie Pokračuje
Nebudeme ticho, lebo poslanci a poslankyne tento rok podali už šiesty návrh zákona, ktorý v prípade že prejde, zhorší prístup k bezpečnej a legálnej interrupcii.
Najnovší návrh SNS sa napriek našim snahám už o pár dní dostane do druhého čítania. Navrhovateľky chcú novelou zákona o zdravotnej starostlivosti nútiť lekárky a lekárov, aby ženám aj proti ich vôli ukazovali sonografické snímky či púšťali im odozvy tepu plodu alebo embrya. Ich cieľom je emocionálne vydierať ženy. Po silnej negatívnej odozve verejnosti navrhovateľky síce sľúbili, že pozmeňovacími návrhmi túto nebezpečnú povinnosť odstránia, avšak nemožno očakávať nič prijateľné.
Novelou zákona o reklame chcú zakázať takzvanú “reklamu na interrupcie” a za porušenie tohto zákazu chcú objednávateľovi a šíriteľovi reklamy ukladať pokuty až do výšky 66 400 eur. V Nemecku platí podobná právna úprava z doby nacizmu. Zákaz sa vzťahuje aj to, keď lekári a lekárky, ktoré poskytujú interrupcie o nich verejne poskytujú informácie. Napríklad na svojich webových stránkach. Za porušenie tohto zákazu už bolo niekoľko nemeckých gynekologičiek sankcionovaných.
NEBUDEME TICHO, lebo ženy a ďalší ľudia, ktorých sa interrupcia týka, musia mať prístup k pravdivým a medicínsky správnym informáciám o interrupcii, vrátane informácií o jej formách a podmienkach jej vykonania. Takýto zákon musíme odmietnuť.
Napriek tomu, že poslanci a poslankyne svoje návrhy už tradične odôvodňujú ochranou života, v skutočnosti sú iba ďalšou snahou o upevnenie kontroly nad životmi žien. Znamenali by upevnenie systémového násilia zo strany štátu. A ešte väčšmi by tak prispeli k individuálnym formám rodovo podmieneného násilia.
Lebo odopieranie sexuálnych a reprodukčných práv sa môže diať individuálne – teda zo strany partnerov, ktorí napríklad znemožňujú ženám užívať antikoncepciu, nútia ich podstupovať interrupcie alebo naopak vynosiť dieťa bez ohľadu na okolnosti a vôľu či zdravie žien.
Dievčatá a chlapci nemajú zabezpečenú komplexnú a objektívnu sexuálnu výchovu. Od roku 2011 nie je možné hradiť antikoncepciu zo zdravotného poistenia. Ženy, ktoré podstupujú interrupciu, sú nútené registrovať sa, platiť mnohé poplatky či čakať na interrupciu 48 hodín. Zo štúdií a verejných diskusií vieme aj o zlom zaobchádzaní, ponižovaní a násilí, ktoré ženy zažívajú v pôrodniciach, či o nepostačujúcej gynekologickej starostlivosti. A to je systémové obmedzovanie a porušovanie sexuálnych a reprodukčných práv.
Mnohé strany, štátne či cirkevné inštitúcie k téme sexuálnych a reprodukčných práv pristupujú tak, ako keby šlo o hračku alebo nástroj politickej kampane. Opakovane ukazujú, že im nezáleží na životoch, ale na tom, aby podriadili naše telá a životy systému, ktorý si cení zisk a blahobyt pre hŕstku vyvolených viac ako ľudský život.
O téme reprodukčných a sexuálnych práv samozrejme treba hovoriť. A táto diskusia má byť emancipačná a musí chápať ženy ako kompetentné rozhodovať o svojich telách a životoch. Nebrať im slobodu o sebe rozhodovať a brať do úvahy ozajstné potreby ľudí.
Preto nebudeme ticho o tom, že materstvo a rodičovstvo ako také nemajú so sebou pre nikoho prinášať riziko chudoby. Nebudeme ticho o tom, že treba zlepšovať životné podmienky žien a rodín.
Nebudeme ticho o tom, že antikoncepcia nemá byť luxusom. Nebudeme ticho o potrebe kvalitnej sexuálnej výchovy či o potrebe poskytovať nezaujaté informácie o plánovanom rodičovstve, Nebudeme ticho ani o potrebe dôstojnej a rešpektujúcej tehotenskej, pôrodnej a popôrodnej starostlivosti.
Nebudeme ticho, lebo nedovolíme, aby o nás a našich telách rozhodoval niekto iný. Spoločným cieľom všetkých, čo tu sme, je znižovať počet interrupcií. To sa však deje a naďalej sa bude diať, ak sa sústredíme na zlepšovanie podmienok. Zákazmi a obmedzeniami sa stav naopak zhorší.
Rodičovstvo má byť dobrovoľným rozhodnutím ľudí, ktorých sa týka a deti musia byť vnímané ako samostatné osobnosti s vlastnými potrebami a názormi. Preto Hovoríme „nie“ tlaku politikov a političiek zvýšiť pôrodnosť preto, aby mal kto pracovať na dôchodky či aby mal kto udržiavať kapitalistickú myšlienku neudržateľného neobmedzeného rastu.
Nesúhlasíme s tým, že ľudia by mali svoje životy prispôsobovať vôli štátu. Preto nebudeme ticho o tom, že každý človek, čo má alebo chce mať deti si zaslúži rešpekt a podporu vo svojom rozhodnutí a každý človek, čo sa rozhodne nemať deti si rešpekt a podporu zaslúži tiež.
A hlavne nebudeme ticho, lebo odmietame rodovo podmienené násilie, teda násilie, ktoré postihuje predovšetkým ženy a dievčatá a rodovo nekomformných ľudí, ale ohrozuje aj mužov, najmä tých, ktorí nespĺňajú stereotypné predstavy o „tradičnej mužskosti“. A okliešťovanie reprodukčných práv násilím je.
Preto je potrebné, aby sme spolu aktívne vytvárali spoločnosť založenú okrem iných princípov rovnosti aj na princípoch rodovej rovnosti a podnikali všetky potrebné kroky na to, aby sme zabránili snahám väčšmi prehlbovať existujúce rodové, sociálne a triedne nerovnosti.
