Dopĺňame Banku informácií videami o CEDAW-e /Dohovore o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien

Pred niekoľkými rokmi sme vypracovali a zverejnili na našej web stránke tzv. Banku informácií o CEDAW-e http://moznostvolby.sk/banka-informacii-o-cedawe/

ktorá slúži ako významný zdroj informácií pre všetkých, ktorí sa zaoberajú ochranou ľudských práv žien. Na túto aktivitu sme tento rok nadviazali a vďaka projektu Ľudskoprávne dohovory ako nástroje zmeny vám prinášam ďalšie materiály, ktoré napomôžu k šíreniu informácií o dohovoroch a ich aplikovateľnosti do praxe.

Pozrite si 3 skvelé videá o CEDAW dohovore (Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien), ktoré vypracovala organizácia IWRA Asia Pacific a prečítajte si ich preklad do slovenského jazyka. Čítajte viac… 

Preklad videí zabezpečila Možnosť voľby, Paula Jójárt.

Možnosť voľby o.z., Medená 5, 811 02 Bratislava

www.moznostvolby.sk

https://www.facebook.com/MoznostVolby

https://www.facebook.com/istanbulsky.dohovor

Preklady boli vytvorené v rámci projektu občianskeho združenia Možnosť voľby Ľudskoprávne dohovory ako nástroje zmeny realizovaného s finančnou podporou Ministerstva spravodlivosti SR v rámci dotačného programu na presadzovanie, podporu a ochranu ľudských práv a slobôd a na predchádzanie všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie a s podporou Slovensko-česko ženského fondu. Za obsah tohto dokumentu je výlučne zodpovedná Možnosť voľby.

   

1. VIDEO – CEDAW stručne a krátko – princíp skutočnej rovnosti

3:38 , zdroj: https://www.youtube.com/watch?v=rI8lNB-XMIk&t=16s

IWRA Asia Pacific s podporou Fondu UN Women pre rodovú rovnosť a Kanadskej vlády (Ministerstvo pre zahraničné veci, obchod a rozvoj Kanady) uvádza:

CEDAW stručne a krátko

Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien je medzinárodný ľudskoprávny dohovor, ktorý sa zameriava na ľudské práva žien a špecifické potreby žien zo všetkých kútov sveta.

Riadi sa tromi základnými princípmi:

  • skutočná rovnosť

  • nediskriminácia / zákaz diskriminácie

  • povinnosti zmluvných štátov

Toto video vysvetľuje princíp skutočnej rovnosti.

K nerovnosti prispieva mnoho rôznych faktorov.

Niektorí ľudia majú od narodenia omnoho viac príležitostí a lepší prístup k možnostiam, ako iní. Rodové stereotypy posilňujú rozdiely medzi mužmi

[agresívny, silný, dominantný, logický, nezávislý]

a ženami

[starostlivá, submisívna, pasívna, komunikatívna, emocionálna]

V dôsledku stereotypov vnímame ženy ako slabé bytosti, ktoré potrebujú ochranu.

Avšak v skutočnosti, muži aj ženy zdieľajú rovnaké vlastnosti a zručnosti, okrem reprodukčných schopností. Muži a ženy sú rozdielni, ale v konečnom dôsledku sú si rovní.

Nerovnosti medzi mužmi a ženami posilňuje patriarchálny systém, ktorý vníma mužov ako lídrov. [ženy zastávajú iba 17 % parlamentných kresiel,

1/3 žien zažíva zneužívanie a násilie zo strany blízkej osoby,

2/3 negramotných ľudí na svete sú ženy,

Do školy nechodí o 10 miliónov viac dievčat ako chlapcov] 

Niektorí ľudia nás presviedčajú, že muži majú väčšie právo kontrolovať ekonomické zdroje, pretože zabezpečiť rodinu je ich zodpovednosť. Avšak toto presvedčenie neodzrkadľuje skutočnosť.

V dnešnom svete žije mnoho žien, ktorí nie sú vydaté alebo sú rozvedené, či vdovy,

prípadne žijú odlúčene od partnera alebo ich partner opustil a ony sú nútené sa samy postarať o rodinu. V juhovýchodnej Ázii na čele mnohých rodín stojí žena.

[Thajsko 30 %, Vietnam 26,8%, Filipíny 18,7%, Indonézia 12,9%]

Odhaduje sa, že 70 % svetovej populácie, ktorá žije pod hranicou chudoby, tvoria ženy.

K rovnosti žien a mužov možno pristupovať tromi spôsobmi:

  • formálny prístup

  • ochranársky prístup

  • korekčný prístup

Formálny prístup v zásade ignoruje skutočnosť, že muži a ženy sú rozdielni.

Vychádza z mužskej skúsenosti a osobitné potreby žien opomína.

[Pochlap sa! Keď som to dokázal ja, dokážeš to aj ty…

Skús porodiť dieťa.]

Príkladom je napr. fabrika, ktorá dáva ženám aj mužom možnosť pracovať na nočné zmeny. Ak však okolie farbiky nie je riadne osvetlené, môže to viesť k útokom, ktoré ženy odrádzajú od práce v noci.

Ochranársky prístup oberá ženy o príležitostí, lebo ženy považuje za zraniteľné a tak im zakazuje podieľať sa na niektorých aktivitách. Ak sa vrátime k príkladu s fabrikou, tento prístup by mal podobu firemnej politiky, ktorá by zakázala ženám možnosť pracovať na nočné zmeny, aby ich ochránila pred možnými útokmi.

[požiadavky pre uchádzačov o prácu na nočné zmeny:

len muži, 18 rokov, motivovaný, 1-2 roky praxe]

To však problém nerieši a ženy takáto politika oberá o možnosť privyrobiť si viac.

Korekčný prístup sa primárne sústreďuje na nápravu prostredia, tak aby zo zmeny benefitovali muži aj ženy rovnomerne. Firma by napr. mohla zlepšiť osvetlenie vo svojom okolí, zabezpečiť autobusovú dopravu pre zamestnankyne a vytvoriť tak bezpečné prostredie, ktoré by ženám umožnilo bez obáv nastúpiť na nočnú zmenu.

Korekčný prístup vedie ku skutočnej rovnosti.

  • Zohľadňuje rozdielnosť, ale zároveň posilňuje rovnosť mužov a žien.

  • Kladie dôraz na nutnosť zmeniť prostredie, ktoré ženy znevýhodňuje.

  • Vyrovnáva štartovacie pozície mužov a žien.

  • Vyžaduje, aby zákony a politiky zohľadňovali rodové hľadisko.

Korekčný prístup zabezpečuje, že ženy majú rovné príležitostí, rovný prístup k príležitostiam, a profitujú aj z výsledkov a benefitov, ktoré príležitostí prinášajú.

V tomto videu sme sa venovali princípu skutočnej rovnosti, jednému z troch základných princípov Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien:

  • skutočná rovnosť

  • nediskriminácia / zákaz diskriminácie

  • povinnosti zmluvných štátov

Pripravili: IWRA Asia Pacific s podporou Fondu UN Women pre rodovú rovnosť a Kanadskej vlády (Ministerstvo pre zahraničné veci, obchod a rozvoj Kanady).

Preklad: Možnosť voľby, Paula Jójárt, 2018

2. VIDEO – CEDAW stručne a krátko – princíp nediskriminácie

4:29; zdroj: https://www.youtube.com/watch?v=OBdDB5PKrmk

IWRA Asia Pacific s podporou Fondu UN Women pre rodovú rovnosť a Kanadskej vlády (Ministerstvo pre zahraničné veci, obchod a rozvoj Kanady) uvádza:

CEDAW stručne a krátko

Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien je medzinárodný ľudskoprávny dohovor, ktorý sa zameriava na ľudské práva žien a špecifické potreby žien zo všetkých kútov sveta.

Riadi sa tromi základnými princípmi:

  • skutočná rovnosť

  • nediskriminácia / zákaz diskriminácie

  • povinnosti zmluvných štátov

Toto video vysvetľuje princíp nediskriminácie.

Väčšina krajín sveta podpísala Dohovor CEDAW. Prijali záväzok rešpektovať, ochraňovať, presadzovať a napĺňať ľudské práva žien vo svojich krajinách.

Napriek tomu však diskriminácia v mnohých krajinách pretrváva, či už v podobe priamej diskriminácie alebo formou nepriamej diskriminácie.

[Priama diskriminácia:]

Mnohé krajiny majú v platnosti zákony, ktoré ženy a deti diskriminujú priamo. Napríklad otcovia majú právo preniesť občianstvo na svoje deti, ale matky toto právo nemajú. Bez občianstva [pas], dieťa nemá prístup k zdravotnej starostlivosti, vzdelaniu a iným službám, ktoré občianky a občania môžu využívať.

K nepriamej diskriminácii môžu viesť zákony a politiky, ktoré sa z hľadiska rodu javia neutrálne, a ktoré zdanlivo dávajú mužom a ženám rovnaké príležitostí a prístup k službám. Avšak v realite takéto zákony a politiky ženy znevýhodňujú a to vďaka historicky pretrvávajúcej diskriminácii, ktorá je dôsledkom patriarchálneho systému.

Príkladom môže byť mediálna spoločnosť, ktorá hľadá šéfredaktorku, resp. šéfredaktora. Firma ponúka možnosť uchádzať sa o túto pozíciu všetkým redaktorom a redaktorkám, ktoré spĺňajú požadované podmienky. Jednou z nich je mať skúsenosti s reportérskou prácou na všetkých redakčných oddeleniach, vrátanie redakcie kriminality. To však nepriamo diskvalifikuje všetky ženy, pretože firma má zároveň firemnú politiku, ktorá znemožňuje ženám pracovať v redakcii kriminality s ohľadom na vysoké bezpečnostné riziko. Vo výsledku sa tak žiadna z redaktoriek nemôže o prácu šéfredaktorky uchádzať.

Patriarchát predstavuje systém spoločenských vzťahov primárne definovaných cez autoritu a moc muža. Otcovia majú hlavné slovo a predstavujú autoritu voči svojim ženám, deťom ako aj vo vzťahu k nakladaniu s majetkom. Tento systém je postavený na nadvláde a privilégiach mužov a je závislý na podriadení si žien.

V patriarchálnom systéme sú maskulínne vlastnosti [agresívny, mocný, silný] oceňované viac ako vlastnosti považované za feminínne [starostlivá, jemná, láskyplná].

Často sa napríklad stretávame s tým, že chlapcom a mužom hovoríme, aby sa nesprávali ako baby. Patriarchát vníma ženskosť ako “slabosť,” [citlivka, ufňukaná, slabá, nesamostaná] a považuje ju za menej hodnotnú ako mužskosť.

V mnohých krajinách ženy narážajú na prekážky: [obmedzujúce role, zneviditeľňovanie žien, obmedzenia v obliekaní alebo pri dedičstve], ktoré pramenia z kultúrnych či náboženských zvyklostí. Vďaka týmto postupom a presvedčeniam: [tradičná kultúra , náboženstvo], ženy zažívajú pretrvávajúcu diskrimináciu.

Príkladom je mrzačenie ženských pohlavných orgánov. Praktika, pri ktorej dievčatám odrežú časť vonkajších pohlavných orgánov alebo ich inak znetvoria, býva často ospravedlňovaná ako náboženská tradícia, prípadne ako kultúrna zvyklosť uvedenia

mladých dievčat medzi dospelé ženy.

[Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie 100 až 140 miliónov dievčat bolo vystavených mrzačeniu ženských pohlavných orgánov]

Avšak bolo dokázané, že na rozdiel od obriezky chlapcov, mrzačenie ženských pohlavných orgánov neprináša dievčatám žiadne pozitívne benefity. Naopak, spôsobuje im časté zdravotné komplikácie a niekedy dokonca vedie k smrti.

Je nutné si uvedomiť, že princíp nediskriminácie žien musí byť naplnený nielen De jure ale aj De facto. De jure znamená [rovnosť] pred zákonom.

De factor predstavuje [rovnosť] v realite, skutočnom živote.

[De jure]

Skúsme to na príklade. V dedinke Lomak majú projekt na podporu chovu rýb.

Projekt deklaruje politiku dodržovania princíp rovnosti príležitostí pre ženy a mužov, ktorí sa tak môžu stať chovateľmi a chovateľkami rýb, a zlepšiť si tak životné podmienky. Vzdelávacie aktivity budú prístupné pre všetkých. Medzi kritériami účasti je však aj podmienka vlastniť pozemky vhodné na takéto podnikanie.

[Uchádzači a uchádzačky musia vlastniť pôdu s rybníkom ]

Počas implementácie Projektu na podporu chovu rýb sa však ukázalo, že sa doň nezapojili žiadne ženy.

[De facto]

Zistilo sa, že v skutočnosti ženy nemajú žiadne pozemky.

[Ženy nevlastnia žiadne rybníky]

Vďaka diskriminačnému zákonu o dedičských právach ženy nemohli dediť rodinný majetok. Miestne zvyklosti tiež bránia ženám kontrolovať rodinné príjmy a majetky,

alebo ich aspoň nejako využívať. To sa týka aj pozemkov s rybníkmi, ktoré vlastnia ich manželia.

Existuje množstvo zákonov a politík, ktoré by mali byť pre ženy prínosné.

[DE JURE – nediskriminačné a rodovo neutrálne politiky.]

Avšak nezohľadňujú historicky pretrvávajúcu diskrimináciu, ktorá ženám nedovoľuje naplno využiť svoje práva.

[DE FACTO – v skutočnosti, ženy nemôžu z de jure politík a opatrení benefitovať, pretože ich miestne zvyklosti a kultúra znevýhodňujú.]

Je pravdepodobné, že obdobné politiky máte aj vo svojej krajine a podobné scenáre sa opakujú s rôznymi obmenami aj vo vašej komunite.

V tomto videu sme sa venovali princípu nediskriminácie, jednému z troch základných princípov Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien

  • skutočná rovnosť

  • nediskriminácia / zákaz diskriminácie

  • povinnosti zmluvných štátov

Pripravili: IWRA Asia Pacific s podporou Fondu UN Women pre rodovú rovnosť a Kanadskej vlády (Ministerstvá pre zahraničné veci, obchod a rozvoj Kanady)

Preklad: Možnosť voľby, Paula Jójárt, 2018

3. VIDEO – CEDAW stručne a krátko – povinnosti zmluvných štátov

5:13; zdroj: https://www.youtube.com/watch?v=umETapJ4b8o&t=57s

IWRA Asia Pacific s podporou Fondu UN Women pre rodovú rovnosť a Kanadskej vlády (Ministerstvo pre zahraničné veci, obchod a rozvoj Kanady) uvádza:

CEDAW stručne a krátko

Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien je medzinárodný ľudskoprávny dohovor, ktorý sa zameriava na ľudské práva žien a špecifické potreby žien zo všetkých kútov sveta.

Riadi sa tromi základnými princípmi:

  • skutočná rovnosť

  • nediskriminácia / zákaz diskriminácie

  • povinnosti zmluvných štátov

Toto video vysvetľuje povinnosti zmluvných štátov.

Dohovor CEDAW je jedným z najčastejšie ratifikovaných medzinárodných ľudskoprávnych dohovorov. K máju 2014 Dohovor ratifikovalo 188 krajín.

Ak napr. krajina Z podpísala CEDAW dohovor, znamená to, že krajina Z sa stala zmluvným štátom dohovoru, a súhlasila s tým, že príjme opatrenia na zlepšenie postavenia žien vo svojej krajine.

V demokratických krajinách tvoria vládu tri zložky moci: zákonodarná, výkonná a súdna moc.

Zákonodarná moc pripravuje, pozmeňuje a ruší zákony. Tiež kontroluje štátny rozpočet.

Výkonná moc je zodpovedná za dodržiavanie zákonov a každodenné fungovanie štátu. Jej úlohou je zaistiť implementáciu zákonov a zabezpečiť fungovanie služieb akými sú napr. vzdelávanie či sociálne služby.

Súdna moc je zodpovedná za zaistenie spravodlivosti a interpretáciu ústavy a zákonov.

Krajina Z musí zaistiť, že všetky tri zložky vládnej moci spoločne prispejú k dosiahnutiu rodovej rovnosti.

Keď krajina Z ratifikovala CEDAW Dohovor, stal sa pre ňu právne záväzným dokumentom. Krajina je viazaná článkami Dohovoru a jej úlohou je venovať [náležitú pozornosť] tomu, aby ich efektívne a bezodkladne implementovala do praxe.

Zmluvný štát musí každé štyri roky podať CEDAW výboru správu o plnení záväzkov vyplývajúcich z Dohovoru, ako aj o opatreniach, ktoré prijal, aby zaistil rešpektovanie, ochranu, presadzovanie a napĺňanie práv žien, ktoré žijú v danej krajine.

Štát musí rešpektovať práva žien chránené dohovorom. Nesmie urobiť nič, čím by boli práva žien obmedzované alebo porušované. To znamená, že zmluvný štát

  • nesmie prijímať zákony, ktoré by ženy diskriminovali,

  • nesmie sa dopúšťať postupov a konaní, ktoré by ženy diskriminovali,

  • musí zrušiť všetky diskriminačné zákony.

Štát musí chrániť práva žien. To znamená, že musí:

  • zabezpečiť mechanizmy na podávanie sťažností a náhradu škody alebo kompenzácie, ak dôjde k porušeniu práv žien,

  • kontrolovať súkromné subjekty a inštitúcie, ako napr. súkromné firmy, korporácie a dokonca aj jednotlivcov, aby sa uistil, že neporušujú práva žien,

  • zakázať diskrimináciu žien

  • a zaviesť sankčné mechanizmy pre prípady diskriminácie

Štát musí presadzovať práva žien. To znamená, že musí:

  • zvyšovať v krajine povedomie o právach žien

Štát musí napĺňať práva žien chránené dohovorom. To znamená, že musí:

  • podniknúť pozitívne kroky a vytvárať podmienky umožňujúce napĺňanie práv žien,

  • posilňovať kapacity verejných inštitúcií,

  • posilňovať samotné ženy, aby mohli rovnosť dosiahnuť,

  • odstraňovať prekážky, ktorým ženy čelia tak, aby zabezpečil rovnosť nielen de jure (pred zákonom) ale aj de facto (skutočnú rovnosť).

    Z toho pre štát vyplýva aj povinnosť prijať dočasné vyrovnávacie opatrenia. Cieľom týchto opatrení je dočasne zvýhodniť ženy s cieľom zrýchliť napredovanie žien pri dosahovaní rovnosti a riešiť dôsledky dlhodobo pretrvávajúcej diskriminácie.


    Napríklad, napriek tomu, že     v krajine Z vybudovali vo vidieckych oblastiach školy a zabezpečili, aby v nich bol dostatok pedagogického personálu, zistilo sa, že dievčatá do škôl aj tak nechodili. Je to príklad zo skutočného života. Hlbší výskum problému ukázal, že vzhľadom na to, že väčšinu pedagogického personálu tvorili muži a vďaka pretrvávajúcim kultúrnym predsudkom, mnohé rodiny neboli ochotné posielať dievčatá do školy, kde by boli obklopené mužmi. Zároveň sa rodiny spoliehali na prácu dcér, ktoré sa podieľali na domácich prácach. Vo vidieckych oblastiach prevládalo presvedčenie, že vzdelanie nie je pre dievčatá až tak dôležité ako naučiť sa zvládať domáce povinnosti. Neskôr sa dievča i tak vydá do inej rodiny. Posielať dievčatá do školy teda považovali za plytvanie zdrojmi.

    [Dočasné vyrovnávacie opatrenia]

    Štát musí zabezpečiť, aby sa vzdelanie dievčat považovalo za rovnako dôležité ako v prípade chlapcov. Štát by mal ako dočasné vyrovnávacie opatrenie začať cielene prijímať do vidieckych škôl viac učiteliek ako učiteľov, pokiaľ vo vidieckych komunitách nedôjde k zmene. Ďalším vyrovnávacím opatrením môže byť udeľovanie štipendií rodinám, ktoré dievčatá do školy pošlú, ako kompenzáciu za to, že sa doma nebudú podieľať na domácich prácach. Rovnako by mal štát prijať zákon, podľa ktorého by bolo povinné posielať dievčatá do školy.

    Medzi ďalšie príklady dočasných vyrovnávajúcich opatrení patrí napr. vymedzenie určitého počtu miest na rozhodovacích pozíciách iba pre ženy. Ak ženy predstavujú polovicu populácie, hlasy žien musia byť súčasťou rozhodovacích procesov, aby sa na záujmy a potreby žien nezabúdalo.

    Ak by sme to mali zosumarizovať, štát, ktorý k dohovoru pristúpil, musí venovať náležitú pozornosť napĺňaniu cieľov dohovoru. To znamená, že štát je zodpovedný za riešenie diskriminácie, či už k nej dochádza vo verejnom priestore alebo v súkromnej sfére. Riešiť diskrimináciu znamená predchádzať jej, zakázať ju, identifikovať prípady diskriminácie, odstrániť následky a uplatniť sankcie. Zahŕňa to aj povinnosť presadzovať práva žien a [rodovú] rovnosť cez proaktívne opatrenia a urýchliť dosahovanie de facto (skutočnej) rovnosti.

    V tomto videu sme sa venovali povinnostiam zmluvných štátov, jednému z troch základných princípov Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien:

    • skutočná rovnosť,

    • nediskriminácia / zákaz diskriminácie,

    • povinnosti zmluvných štátov.

    Pripravili: IWRA Asia Pacific s podporou Fondu UN Women pre rodovú rovnosť a Kanadskej vlády (Ministerstvo pre zahraničné veci, obchod a rozvoj Kanady).

    Preklad: Možnosť voľby, Paula Jójárt, 2018

Published On: 15. decembra 2018