Už pri zbežnej analýze mediálnych posolstiev na Slovensku je zrejmé, že médiá zohrávajú neprehliadnuteľnú úlohu pri produkovaní rodových nerovností a konštruovaní rodovo stereotypných spoločenských noriem. A to nielen tým, že nám predkladajú až príliš zjednodušené obrazy mužskosti a ženskosti, zaťažené rodovo stereotypnými konotáciami, ale aj tým, že svojim vplyvom spolupôsobia ako sociálna kontrola pri určovaní prípustného správania sa žien a mužov. Najvýraznejšie sa to prejavuje v pretrvávajúcej dichotómii verejnej a privátnej sféry, kedy muži sú zobrazovaní ma titulkách ako kľúčoví aktéri verejného života, kým ženy spravidla ako konzumentky, matky alebo idoly mýtu krásy. Tento trend je až do krajnosti posilnený najmä v reklame a to spravidla u domácich tvorcov. Je zrejmé, že bez uznania dôležitosti úlohy médií v presadzovaní rodovej rovnosti a tomu zodpovedajúcemu politickému tlaku sa výraznejšie zmeny nedajú očakávať.
rodovo-citlivé media
Rodové zastúpenie v médiách
Ani jedna vzdelávacia inštitúcia, ktorá pripravuje budúcich profesionálov a profesionálky v oblasti mediálnej a marketingovej komunikácie, dodnes nedoplnila vzdelávacie štandardy o oblasť rodovo citlivého prístupu v mediálnej práci. Podobná situácia je v rôznych profesných mediálnych združeniach, ktoré žiadnym spôsobom nereflektujú na rozvinuté diskusie v tejto téme, takisto ako v legislatívnej oblasti, ktorá určuje základné rámce pôsobenia médií. I keď situáciu, ktorú chápeme predovšetkým ako problém spoločenských štruktúr, je veľmi ťažké zmeniť na individuálnej úrovni,
Najvypuklejšie problémy v oblasti rodovo necitlivej mediálnej tvorby
Ak zoberieme do úvahy tento dôležitý vplyv médií, z hľadiska hľadania stratégií na dosahovanie rodovej rovnosti ich potom môžeme vnímať ako jeden z najvplyvnejších nástrojov na scitlivovanie verejnosti, elimináciu rodovo stereotypného vnímania maskulinity a feminity, a na propagáciu rodovej rovnosti. Takýto obrovský potenciál médií je však značne limitovaný pretrvávajúcou rodovo necitlivou mediálnou a marketingovou tvorbou. Z toho vyplýva potreba najskôr analyzovať a tematizovať z rodového hľadiska problematické aspekty mediálnych výpovedí a mediálnych inštitúcií, a až tie/ktoré sa môžu stať východiskom pre spustenie/naštartovanie zmien v mediálnom priemysle smerom k väčšiemu rešpektovaniu princípov rodovej rovnosti.
Rodovo-citlivé médiá
Dnes už málokto pochybuje o tom, že médiá patria k jedným z najvplyvnejších nástrojov na formovanie verejnej mienky, postojov, názorov ľudí a ako také, majú nemalý podiel na konštruovaní sociálnej reality. Ak zoberieme do úvahy skutočnosť, že žijeme v spoločnosti, ktorá sa čoraz viac stáva informačnou alebo použijúc známu metaforu globálnou dedinou (global village), iste nás neprekvapí neustále rastúci vplyv médií (a najmä tzv. nových médií) na formovanie „spoločenských pravidiel hry“ a našich individuálnych identít.