Komparatívny report: Zistenia týkajúce sa rodovo podmieneného násilia, ktorému čelia poslankyne

Táto správa je súčasťou medzinárodného projektu 3R: Recognize, Resist, Rise Up: Tackling Gender-Based Violence against Women in Politics (Rozpoznať, brániť sa, postaviť sa), ktorý realizuje konzorcium piatich európskych organizácií: Women for Election Ireland (IE), EAF Berlin (DE), Možnosť voľby (SK), JÓL-LÉT Alapítvány (HU) a ktorý vedie česká organizácia Fórum 50%.

Porovnávacia analýza piatich zúčastnených krajín – Česka, Nemecka, Maďarska, Írska a Slovenska – zdôrazňuje, že násilie voči ženám v politike nie je ojedinelé, príležitostné ani závislé od konkrétneho kontextu, ale je skôr systémové, všadeprítomné a zakorenené vo všetkých piatich demokraciách. Hoci sa politické systémy, miera zastúpenia žien a inštitucionálne rámce v jednotlivých krajinách líšia, zistenia odhaľujú pozoruhodnú spoločnú črtu: politické násilie na základe pohlavia zažíva drvivá väčšina poslankýň, najmä psychické a online násilie. Výskyt online zneužívania v kombinácii s vysokou mierou psychického a sexualizovaného násilia podčiarkuje, že takéto skúsenosti nie sú výnimočné, ale predstavujú bežnú súčasť politickej participácie žien.

Údaje ukazujú, že psychické a online násilie sú takmer univerzálnymi skúsenosťami medzi poslankyňami, pričom miera výskytu presahuje 90 % vo väčšine skúmaných krajín. Sexualizované násilie je tiež veľmi rozšírené, zatiaľ čo ekonomické a fyzické násilie, hoci menej bežné, zohrávajú výraznú a kľúčovú úlohu pri oslabovaní schopnosti žien vykonávať svoje mandáty. Najmä ekonomické násilie sa javí ako strategický mechanizmus vylúčenia, zameraný na materiálne podmienky potrebné na politickú účasť, zatiaľ čo fyzické násilie funguje ako odstrašujúca sila, ktorej vplyv presahuje rámec priamych obetí a formuje správanie ostatných, vrátane rodiny a zamestnanectva.

Výskum zároveň poukazuje na zásadný paradox v jadre vzťahu medzi prevalenciou a hlásením

Najrozšírenejšie formy násilia – najmä online a psychické násilie – sa najmenšou pravdepodobnosťou nahlásia, zatiaľ čo menej rozšírené formy – ako napríklad fyzické alebo ekonomické násilie – s najväčšou pravdepodobnosťou vyvolajú formálne kroky. Tento inverzný vzťah odráža proces normalizácie, pri ktorom opakované vystavenie znižuje očakávania nápravy a podkopáva dôveru v inštitucionálne reakcie. V konečnom dôsledku to prispieva k dlhodobému nedostatočnému zastúpeniu žien v politike.

Absencia špecializovaných, dostupných a dôveryhodných inštitucionálnych mechanizmov vo všetkých piatich krajinách je kľúčovým zistením tejto správy.

Aj tam, kde existujú kanály na podávanie sťažností, sú často roztrieštené, nejednotné alebo vnímané ako neefektívne. V niektorých kontextoch, najmä tam, kde k zneužívaniu dochádza v rámci samotného politického systému, môže byť podanie sťažnosti nielen márne, ale aj nepredstaviteľné. Táto systémová medzera prenáša bremeno zvládania násilia na samotné poslankyne, ktoré tak musia riziko riešiť individuálne a často za veľkú osobnú, profesionálnu a finančnú cenu.

Dôsledky násilia páchaného na ženách v politike presahujú rámec individuálnej ujmy. Výskum preukazuje existenciu autocenzúry, zmeneného správania, obmedzenia a dokonca aj stiahnutia sa z verejného zapájania, čo svedčí o jasnom odstrašujúcom účinku na politickú účasť. Násilie tak funguje nielen ako forma osobného útoku, ale aj ako mechanizmus demokratického vylúčenia, ktorý obmedzuje, čí hlas je počutý, čie pohľady sú zastúpené a v konečnom dôsledku aj to, ako demokracia funguje.

Správa poukazuje na potrebu zásadnej zmeny v tom, ako je násilie voči ženám v politike chápané a riešené

Musí byť uznané nielen ako individuálny problém alebo otázka rodovej rovnosti, ale ako širšia štrukturálna demokratická a inštitucionálna výzva, ktorá si vyžaduje koordinované a systémové riešenia. Pretrvávanie a normalizácia takéhoto násilia priamo ovplyvňuje politické zastúpenie žien, obmedzuje rovnaký prístup k politickej participácii a oslabuje inkluzívnosť, legitimitu a odolnosť demokratických inštitúcií.

Celkovo zistenia zdôrazňujú naliehavú potrebu koherentných, vynútiteľných a rodovo citlivých inštitucionálnych reakcií na národnej aj európskej úrovni, vrátane dostupných mechanizmov podávania sťažností, účinných rámcov ochrany, etických noriem a bezpečných spôsobov podávania sťažností v parlamentnom prostredí. Riešenie násilia páchaného na ženách v politike si preto vyžaduje prejsť od ad hoc alebo reaktívnych opatrení k dlhodobým systémovým zásahom a posilneným mechanizmom zodpovednosti, vrátane riešenia online prostredia ako primárneho miesta, kde dochádza k ublíženiu. Bez takýchto opatrení bude pretrvávanie politického násilia založeného na rodovej príslušnosti naďalej podkopávať nielen rovnocennú účasť žien, ale aj samotnú demokraciu.

3R_Komparatívny report_Zistenia týkajúce sa rodovo podmieneného násilia, ktorému čelia poslankyne

Tento projekt je spolufinancovaný Európskou úniou.