Nevyrovnaný boj za reprodukčné práva – Andrea Pető
Progresívci boli príliš pomalí a útok na reprodukčné práva vo východnej Európe a v Spojených štátoch amerických si neuvedomili včas. – S dovolením autorky prinášame preklad článku od historičky a profesorky rodových štúdií Andrey Pető.
Dostupné z: Pető, Andrea. The uneven battlefield of reproductive rights. In: Social Europe
Správy o útokoch na reprodukčné práva v Spojených štátoch zapĺňajú titulky. Medzitým sa z drahých bilbordov propagujúcich materstvo usmievajú biele matky s roztomilými bielymi bábätkami – od Maďarska po Poľsko, od Nemecka po Dánsko, od Ruska až po Srbsko – a odsudzujú „potraty“.
V USA sa v dôsledku dobre naplánovanému a úspešnému prevzatiu súdneho systému republikánmi blíži kriminalizácia interrupcií Najvyšším súdom. V Európe, kde sa regulácia reprodukčných práv líši od krajiny ku krajine, sa verejná debata točí skôr okolo demografického poklesu. V dôsledku toho bola európskej komisárke (Dubravke Šuica) pridelená aj agenda demografie a neliberálne vlády zaviedli niekoľko prorodinných opatrení na podporu manželstva. Ponúkajú napríklad výhodnejšie pôžičky pre zosobášené páry a prostredníctvom daňových úľav ich povzbudzujú k tomu, aby mali deti.
Sociálna nerovnosť
Prečo sa však práve reprodukčné práva stali takým bojiskom napriek tomu, že počet interrupcií dlhodobo klesá a jedno značne súvisí so sociálnou nerovnosťou. Z prieskumov maďarského Ústredného štatistického úradu vyplýva, že chudobné a neplnoleté ženy a ženy, ktoré už majú viacero detí, považujú interrupciu za jedinú dostupnú metódu na kontrolu pôrodnosti, keďže systém sociálneho zabezpečenia žiadnu inú nepodporuje. Aby sa veci ešte viac skomplikovali, nové rodinné politiky nielenže zabezpečujú solídnu voličskú podporu, ako sa ukázalo v nedávnych parlamentných voľbách v Maďarsku, ale neliberálne vlády si zároveň privlastňujú tradičné nástroje klasickej ľavicovej prerozdeľovacej sociálnej politiky.
Útoky na reprodukčné práva majú za cieľ spojiť globálne veľmi rozdielne sily, od konzervatívnych politikov a fundamentalistických náboženských subjektov až po neliberálnych pragmatikov a vojnových štváčov ako Vladimír Putin. Ich cieľom je vytvoriť zdanlivo atraktívnu alternatívu k liberálnym demokraciám. V hre je však oveľa viac než právo na interrupciu. V Texase sa očakáva, že príbuzní a susedia nahlásia informácie o možnej interrupcii polícii, a napriek tomu, že nie sú poškodení, môžu dokonca podať žalobu v rámci občianskeho súdneho sporu. Takýto postup predstavuje vloženie neliberálneho prístupu do liberálneho právneho systému.
Zmeny prichádzajúce v súvislosti s reprodukčnými právami sa spolu s intelektuálnou a inštitucionálnou prípravou na tento súboj dali spozorovať už pred viac ako desiatimi rokmi. Progresívne politické sily však prehliadli očividné signály, že reprodukčné práva sú predurčené na to stať sa oblasťou súboja. Neliberálne sily nielenže kritizovali rôzne právne rámce, ale zároveň budovali alternatívne inštitúcie a ovládli tie existujúce, pričom jazyk práv a slobôd nahradili novým jazykom o reprodukcii – a to všetko zväčša priamo pod nosom progresívnych aktérov.
Prepojené úrovne
Spomínaný súboj otvára priestor pre diskusiu o zásadných otázkach rodovej rovnosti. Odohráva sa na troch vzájomne prepojených úrovniach: nadnárodnej, národnej, no najmä na lokálnej.
Národný právny rámec pre interrupcie môže byť obmedzený, ak napríklad niektoré nemocnice v Poľsku a Maďarsku dostanú finančné prostriedky z Európskej únie na zlepšenie gynekologických oddelení prostredníctvom svojich vlád len pod podmienkou, že sa stanú „priateľskými k rodine“, čo je kód pre nevykonávanie interrupcií. Keď sa štátna nemocnica v Maďarsku alebo malá obec v Poľsku môže vyhlásiť za oblasť mimo jurisdikcie základných ľudských práv, medzinárodných zmlúv, smerníc Európskej únie alebo národného práva bez akýchkoľvek reálnych právnych alebo praktických dôsledkov, je potrebné vytvoriť novú koncepciu občianstva: niektoré*í občianky*nia majú prístup k verejným statkom, zatiaľ čo iné*í nie.
To isté sa odohráva v rámci rozdielov medzi jednotlivými štátmi v Spojených štátoch amerických. Odvážna pôrodná asistentka v štáte odmietajúcom interrupcie však môže zabezpečiť, aby ženy mali kontrolu nad svojou plodnosťou a pôrodnosťou. Keďže ide o globálny konflikt, zasielanie liekov na vyvolanie umelého prerušenia tehotenstva poštou môže obísť lokálnu legislatívu a možná je aj podpora medzinárodných spoločností (ako Amazon), ktoré svojim zamestnankyniam financujú cestu, ak potrebná zdravotná starostlivosť nie je v danej oblasti dostupná.
Exportujú sa aj americké kresťansko-fundamentalistické naratívy a „marketingové stratégie“. Napríklad pravidlo „tlkotu srdca“, ktoré stanovuje, že tehotenstvo nemožno prerušiť, keď sa v šiestom týždni tehotenstva dajú zachytiť prvé zvukové ozvy plodu. Toto pravidlo bolo v USA prijaté nielen v niektorých konzervatívnych štátoch, ale šíri sa spolu s obmedzovaním reprodukčných práv aj v zahraničí.
Nadnárodná sieť
Pre tento účel bola vytvorená nadnárodná sieť neliberálnych mimovládnych a vládou podporovaných organizácií. Svetový kongres rodín zorganizoval už štyri takzvané demografické samity v rokoch 2015, 2017, 2019 a 2021, na ktorých sa stretli politici spolu s náboženskými lídrami, aby si vymieňali stratégie na zvýšenie pôrodnosti. V októbri v roku 2020 maďarská vláda spolu s ďalšími piatimi krajinami zorganizovala virtuálne stretnutie s cieľom podpísať Ženevské
vyhlásenie o konsenze, takzvanú deklaráciu na podporu zdravia žien a posilnenie rodiny.
Tento dokument má byť alternatívou k Istanbulskému dohovoru, teda k Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu a k mechanizmu Organizácie Spojených národov, Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW). V Ženevskom vyhlásení o konsenze, ktoré pôvodne podpísalo 32 krajín, sa uvádza, že „neexistuje žiadne medzinárodné právo na interrupciu ani žiadna medzinárodná povinnosť štátov financovať alebo sprostredkovávať interrupcie, čo je v súlade s dlhodobým medzinárodným konsenzom, že každý národ má zvrchované právo implementovať programy a aktivity v zhode so svojimi zákonmi a politikami“.
Model základných ľudských práv sa zameriava na individuálne práva žien. Nezmierňuje nerovnosti vyplývajúce z hospodárskeho systému zavedeného vo východnej a strednej Európe po páde socializmu v roku 1989 ani nerovnosti vyplývajúce z úsporných opatrení zavedených po finančnej kríze v roku 2008, ktoré ovplyvnili každodenný život žien.
Neliberálne obmedzovanie reprodukčných práv teda nie je len politickým hnutím proti základným právam, ktoré sa maskuje ako morálna autorita vytvárajúca alternatívu k liberálnym hodnotám, ale má aj materiálny základ. Keďže zdroje sú čoraz vzácnejšie, ženy ich získavajú zovšadiaľ, kde sú k dispozícii, čo tiež vysvetľuje, prečo je neliberalizmus medzi ženami taký populárny. Reprodukčné práva, maternalizmus a rodina ako inštitúcia môžu byť zdrojom, keď k dispozícii nie sú žiadne iné zdroje z nefunkčného štátneho aparátu.
Lisa Brush nazvala maternalizmus „feminizmom na ťažké časy“. Keď voličská podpora tradičných progresívnych strán stagnuje, zatiaľ čo sociálne a ekonomické problémy narastajú, prehodnotenie maternalizmu by mohlo byť cestou, ako zastaviť neliberálne obmedzovanie reprodukčných práv, ktoré si privlastňuje inštitúcie a hodnoty progresívnych politík.
Prečítajte a stiahnite si celý článok o tom, ako sa z reprodukčných práv stalo politické bojisko – Peto Andrea – Nevyrovnaný boj za reprodukčné práva
Francúzsku verziu tohto článku uverejnil denník Le Monde.
Andrea Pető
Andrea Pető je historička a profesorka na Katedre rodových štúdií Stredoeurópskej univerzity vo Viedni a výskumná pracovníčka CEU Democracy Institute v Budapešti. Medzi jej najnovšie publikácie patria: The Women of the Arrow Cross Party: Invisible Hungarian Perpetrators in the Second World War (Palgrave Macmillan, 2020) a Forgotten Massacre: Budapešť 1944 (DeGruyter, 2021).
Páči sa vám naša práca?
PODPORTE NÁSKategórie
Témy