Prečo sú ženy v jazyku neviditeľné?

Prečo sú ženy “vážení cestujúci,” prečo chodia do parlamentu “vážení poslanci” a prečo sú v ambulanciách iba všeobecní lekári?

Téma rodovo vyváženého a inkluzívneho jazyka nie je v slovenskom prostredí nová, no dlhodobo zostáva na okraji serióznej diskusie. Namiesto vecných odborných debát ju často zatieni ideologický strašiak.

Zatiaľ čo iné krajiny vedú intenzívne lingvistické polemiky, v slovenčine sa rodovo citlivé vyjadrovanie často vníma ako zbytočné, rušivé či „neprirodzené.“

Spôsobom, ako predchádzať zneviditeľňovaniu osôb ženského rodu v jazyku je používať rodovo vyvážený jazyk, ktorým sa snažíme rovnomerne pomenovávať nielen mužov, ale aj ženy. Z “milých kolegov” sa teda môžu stať “milé kolegyne a kolegovia,” z “vážených cestujúcich” môžu byť “vážené cestujúce a cestujúci.”

Okrem toho, môžeme praktizovať aj používanie rodovo neutrálneho jazyka, ak sa chceme vymaniť z binárnych konštruktov dvoch rodov alebo sa chceme vyhnúť explicitnému pomenovaniu rodov: „zdravotnícky personá,l, „odborná komunita,“ „palubný personál.“

Dôvodom, prečo sú však osoby ženského rodu v súčasnosti v jazyku stále opomínané je prehnané využívanie generického maskulína. Generické maskulínum znamená používanie mužského rodu ako „všeobecného“ označenia pre všetkých (napr. „učitelia,“ „politici“) a svojou “matematikou” vychádza z rovnice, že v prípade, ak sa v skupine 5 žien nachádza čo i len jeden muž, automaticky sa z lekárov a lekárok stanú “lekári.”

Táto tendencia má historické korene a vznikla v časoch, keď mali ženy obmedzený prístup k verejným a prestížnym profesiám. Zároveň odráža androcentrické a patriarchálne nastavenie spoločnosti, kde sa muž považoval za „normu“ a ako nadradené pohlavie. Argumentom býva aj jazyková úspornosť, teda snaha vyjadrovať sa stručne. Naopak, generickému maskulínu vieme vzdorovať, na prekvapenie, zbraňami jeho vlastným, teda pokúsiť sa o opak – generické feminínum.

Rodovo citlivé vyjadrovanie môže byť jemným, prirodzeným ale funkčným nástrojom, ako podporiť rovnosť – bez ideológie, bez extrémov, s rešpektom k jazykovej realite aj spoločenskému vývoju.

Napísal o rodovo spravodlivejšom jazyku nás stážista Matej Lanča. Jeho blog si môžete prečítať TU