Rozpoznať, brániť sa, postaviť sa: Medzinárodný komparatívny report

Prinášame vám kľúčové zistenia z komparatívnej správy o násilí voči ženám v politike (Violence Against Women in Politics – VAWP) v rámci krajín EÚ, ktoré sú s nami v projekte 3R: Rozpoznať, brániť sa, postaviť sa.

Kľúčové zistenie: medzery v dátach na Slovensku

Na Slovensku pretrváva nedostatok systematických údajov o násilí voči ženám v politike. Štúdie potvrdzujú, že ženy sú často napádané pre svoje hodnoty, najmä za demokraciu, pro-európske hodnoty, ľudské práva, rovnosť a inklúziu.

Štúdie o násilí a nenávisti na sociálnych médiách potvrdili, že ženy sú cieľom útokov častejšie ako muži. Medzi časté výčitky voči političkám patria obvinenia patria zapredanosť, mediálna manipulácia, korupcia a obvinenia z morálnych zlyhaní. Intenzita a rozsah násilia viedli napríklad prezidentku Zuzanu Čaputovú k rozhodnutiu opätovne nekandidovať, čo poukazuje na vážne dôsledky VAWP na zastúpenie žien. V prípade poslankyne Lucie Plavákovej sa poukázalo na inter-sekcionálny charakter VAWP, ktorý spája mizogýniu, homofóbiu a transfóbiu.

V parlamente chýbajú inštitucionálne mechanizmy na boj proti VAWP, nahlasovanie aj vyšetrovanie. V súčasnosti neexistuje prijatý kódex správania pre poslankyne a poslancov. Len jedna politická strana má kódex správania, ktorý rieši obťažovanie, diskrimináciu a sexuálne obťažovanie. V existujúcich štúdiách chýba rodový pohľad.

Príklady dobrej praxe z jednotlivých krajín

Dobré praxe na Slovensku sú iniciované najmä občianskou spoločnosťou a jednou politickou stranou:

• Zipsový systém (kvóty): Politická strana Progresívne Slovensko zaviedla na kandidátke rodové kvóty a tzv. zipsový systém (striedanie mužov a žien), vďaka čomu dosiahli vysoký počet zvolených poslankýň.

• Kampaň Zakrúžkuj ženu: Iniciatíva občianskej spoločnosti, ktorá povzbudzovala voličstvo k preferenčnému krúžkovaniu žien a upozorňovala na sexizmus v politike.

• Umelecké intervencie: Divadelné čítanie reálnych vyhrážok, ktoré dostali političky, s cieľom zviditeľniť problém. Príkladom je video Zuzany Čaputovej z kampane 16 dní aktivizmu proti násiliu páchanému na ženách 2024.

Ratifikácia Istanbulského dohovoru v Nemecku (2018) a Írsku (2019) nebola len symbolickým gestom. V oboch krajinách spustila konkrétne legislatívne zmeny a reformy, ktoré majú priamy dopad na bezpečnosť a životy žien. Dohovor zaväzuje násilie nie len trestať, ale mu aj predchádzať a financovať služby spojené so starostlivosťou o preživšie.

V Írsku v roku 2023 obe komory parlamentu zriadili pracovnú skupinu pre bezpečnú účasť na politickom živote (Task Force). Tá vydala odporúčania, ako napríklad monitorovanie sociálnych sietí pre poslankyne a poslancov, aktualizáciu etických kódexov či zavedenie prístupu nulovej tolerancie voči násiliu.

V správe Spolkového úradu kriminálnej polície (BKA) v Nemecku o násilí páchanom na ženách za rok 2023 sú politicky motivované trestné činy páchané na ženách zahrnuté ako podsekcia v rámci trestných činov z nenávisti – mizogýnia.

Okrem toho má Nemecko rozvinuté mechanizmy najmä v rámci politických strán a občianskej spoločnosti:

• Ombudsmanské kancelárie v stranách: Politické strany ako CDU, FDP, Zelení, SPD a Ľavica majú zriadené ombudsmanské kancelárie (na federálnej alebo regionálnej úrovni) na riešenie sťažností týkajúcich sa diskriminácie, či obťažovania.

• Etický kódex: Strana Zelených má špecifický „Kódex správania pre riešenie porušení sexuálneho sebaurčenia a sexualizovaného násilia.“

• Dohoda o férovej kampani: Hlavné demokratické strany (SPD, Zelení, FDP, CDU/CSU a Ľavica) podpísali dohodu o vedení kampane bez urážok, dezinformácií a násilia.

• Iniciatíva proti sexizmu: Aliancia „Spoločne proti sexizmu“ (Together against Sexism), financovaná ministerstvom, spája viac ako 850 organizácií a inštitúcií.

Česko predstavilo Akčný plán na prevenciu domáceho a rodovo podmieneného násilia na roky 2023 – 2026. Plán sa zameriava na násilie páchané na ženách v politike ako na samostatnú kategóriu rodovo podmieneného násilia. Keďže nie je k dispozícii dostatok relevantných údajov, úrad vlády (podľa akčného plánu) by mal vypracovať štúdiu zameranú na ženy a mužov v politike, vrátane otázky násilia na internete.

Organizácia Fórum 50 % realizovala kampaň #StopHate, v ktorej političky čítali nenávistné komentáre, ktoré im boli adresované, čím zvyšovali povedomie o probléme.

Od januára 2025 platí v Maďarsku zákon o boji proti online agresii, ktorého cieľom je riešiť digitálne hrozby, obťažovanie a nenávistné prejavy. Je potenciálne relevantný v prípadoch násilia páchaného na ženách, najmä v prípadoch, ktoré zahŕňajú kybernetické násilie a psychické týranie, vrátane doxxingu, vyhrážok a nenávistných prejavov namierených proti ženám v politike.

Medzinárodné porovnanie: Dominantné formy násilia v Česku, Írsku, Nemecku a Maďarsku

Aj keď je kontext v každej krajine špecifický, v skúmaných štátoch dominujú podobné formy násilia, najmä v online priestore.

V Česku je dominantnou formou psychologické násilie, ktoré zažilo až 81% respondentiek. Primárnym prostredím pre nenávistké prejavy je online priestor, najčastejšími formami sú vyhrážky (61 %) a verbálne útoky (56 %). Mladšie političky (pod 40 rokov) zažívajú násilie vo väčšej miere.

V Írsku je dominantnou formou online násilie a degradujúce vyjadrenia. Lokálne poslankyne prijímajú až osemkrát viac urážlivých „tweetov“ na jedného sledovateľa ako ich mužskí kolegovia. Ženy sú 2,3-krát častejšie vystavené degradujúcim rečiam a klamstvám.

V Nemecku je dominantnou formou psychologické násilie v online aj offline forme. Ženy v politike zažívajú viac rodovo podmienenej diskriminácie, sexizmu, mizogýnie, sexualizovaných komentárov a vyhrážok (vrátane vyhrážok voči rodinným príslušníkom). V roku 2021 dostalo 64 % opýtaných poslankýň mizogýnne vyhrážky.

Maďarsku chýbajú aj systematické nástroje na zber údajov, aj relevantný výskum. Mediálna analýza a prípadové štúdie však ukazujú, že dezinformácie založené na rodovej príslušnosti a online zneužívanie sa systematicky používajú na útoky na ženy v politike. Maďarský parlament síce má rokovací poriadok, ktorý má zabezpečiť dôstojné fungovanie Národného zhromaždenia, jeho mechanizmy sa však nevyužívajú na riešenie sexistického alebo misogynného správania, čo odzrkadľuje významné zlyhanie inštitúcií pri ochrane poslankýň. Napríklad sexistické poznámky ako „O čom to táraš, mamička?“ (what are you yapping about, little mom?) adresované poslankyni Tímei Szabóovej na parlamentných zasadnutiach zdôrazňujú nedostatok regulácie a zodpovednosti za takéto správanie.

Celý report si môžete prečítať tu:

3r_comparative_report