Stanovisko členov a členiek Rady vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť a mimovládnych organizácií k návrhu uznesenia SNS k Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu
Vážené poslankyne, vážení poslanci,
dnes máte možnosť rokovať o tom, či sa Slovensko pridá k európskym krajinám, ktoré sa spoločne aktívne usilujú skoncovať s násilím páchaným na ženách a domácim násilím. Zastavenie procesu ratifikácie Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (tzv. Istanbulského dohovoru), prípadne odstúpenie od jeho podpísania by neznamenalo len technický krok v politickom procese. Znamenalo by ohrozenie života a zdravia tisícok žien a dievčat. Znamenalo by ohrozenie rodín, ktoré domáce násilie dlhodobo ničí. A znamenalo by aj odmietnutie proeurópskeho a demokratického smerovania našej krajiny.
Mylné interpretácie dohovoru
Návrh uznesenia, ktorý má vyzvať vládu SR, aby nepokračovala v procese smerujúcom k ratifikácii dohovoru, je podložený viacerými dezinterpretáciami: Čítajte viac tu:
Predkladatelia návrhu vyslovujú domnienku, že dohovor nerieši iba zámer predchádzať násiliu, ale prináša rozpor s ústavnou definíciou manželstva ako zväzku muža a ženy. Faktom však je, že dohovor nerieši manželské zväzky ani spôsob a formy, v akých môžu byť manželstvá uzatvárané. Jedinou výnimkou sú ustanovenia čl. 37 dohovoru, ktorý zakazuje manželstvá z donútenia a čl. 32, ktorý upravuje občianskoprávne následky toho, ak bolo manželstvo uzatvorené z donútenia. Ratifikácia dohovoru nezaväzuje a ani v budúcnosti nemôže zaviazať Slovenskú republiku, aby na jej základe menila čokoľvek v právnej úprave inštitútu manželstva.
K ďalším výhradám predkladateľov patrí znenie čl. 12, ods. 1 dohovoru, ktorý hovorí o potrebe odstrániť predsudky, zvyky, tradície a všetky ostatné zvyklosti, ktoré sú založené na myšlienke podradenosti žien alebo na stereotypných rolách žien a mužov. Tento záväzok však nie je pre SR ničím novým, keďže sa k plneniu takéhoto cieľa dobrovoľne zaviazala už v minulosti ako zmluvná strana Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) a rodovú rovnosť sa usiluje dosahovať prostredníctvom zákonov, akčných plánov i inštitucionálnych orgánov. Podľa čl. 5, ods. a) CEDAW dohovoru: „Štáty, zmluvné strany, prijmú všetky príslušné opatrenia: na zmenu spoločenských a kultúrnych zvyklostí, pokiaľ ide o správanie sa mužov a žien, s cieľom dosiahnuť odstránenie predsudkov a zvykov a všetkých iných praktík založených na myšlienke podradenosti a nadradenosti niektorého z pohlaví alebo na stereotypných úlohách mužov a žien”.
Príčinou násilia páchaného na ženách je pretrvávajúca nerovnosť a diskriminácia žien, preto potrebujeme vedieť, ako tieto nerovnosti vznikajú a ako sa na nich rôzne spoločenské systémy (rodina, školstvo, médiá, cirkev, politický systém) podieľajú. Iba tak budeme vedieť, ako pretrvávajúce násilie na ženách zastaviť a ako predchádzať tomu, aby k nemu opakovane dochádzalo. Jedným zo základných nástrojov spoločenských vied, ktorý pomáha odhaľovať vznik nerovností a nastavovať opatrenia na ich odstraňovanie, je kategória rodu. Aj preto ho dohovor uvádza medzi základnými pojmami. Pojem rod, tak ako je definovaný v tzv. Istanbulskom dohovore, sa v súčasnosti používa aj v právnom poriadku Slovenskej republiky a Európskej únie.
Nesmieme dopustiť, aby naša krajina odmietla pomoc ženám, deťom a ďalším obetiam násilia na základe neznalosti a zavádzajúceho výkladu textu dohovoru, ktorého ustanovenia sú údajne v rozpore s Ústavou SR.
Vo viacerých politických diskusiách sa tiež objavili návrhy, ktoré dokonca požadujú stiahnutie podpisu Slovenskej republiky pod dohovorom. Stiahnutie podpisu demokratického štátu pod ľudskoprávnym dohovorom, ktorý podpísalo 45 európskych štátov, by bol bezprecedentný akt, ktorý by spochybnil celé ponovembrové smerovanie našej krajiny.
Dohovor ako dôležitý krok k riešeniu násilia
Istanbulský dohovor je prvý ľudskoprávny dohovor, ktorý sa komplexne zameriava na riešenie násilia páchaného na ženách a domáceho násilia v európskom regióne. Je to dohovor, ktorý by konečne mohol priniesť ženám, deťom a ďalším obetiam násilia, ako aj nám všetkým viac spravodlivosti a rovnosti. Slovenská republika sa k základným hodnotám dohovoru (ochrana ľudských práv, podpora rodovej rovnosti) prihlásila už v minulosti, a to prostredníctvom Ústavy SR a mnohých zákonov vrátane antidiskriminačného zákona, ako aj ratifikáciou iných medzinárodných dohovorov. Vôľu presadzovať tieto hodnoty prejavila i tým, že sa dobrovoľne stala členskou krajinou OSN, OBSE, Rady Európy a Európskej únie.
Vážené poslankyne a poslanci, vzhľadom na uvedené skutočnosti Vás vyzývame, aby ste odmietli návrh uznesenia na zastavenie ratifikácie Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu. Zároveň Vás vyzývame, aby ste sa dôrazne postavili proti všetkým snahám diskreditovať túto dôležitú ľudskoprávnu zmluvu a aby ste sa zasadili za to, aby boli prijaté kroky na jeho ratifikáciu a dôsledné uplatňovanie. Ponúkame spoluprácu pri tom, aby verejnosť dostala odborne podložené informácie o dohovore. Vykročme na cestu solidarity a nie ubližovania, na cestu zvyšovania ochrany ľudských práv a nie ich popierania.
V spolupráci s týmto stanoviskom prebieha aj otvorená výzva poslancom a poslankyniam NR SR, ktorú iniciovali pracovníčky a pracovníci verejnej správy a získava podporu odbornej verejnosti z mimovládneho i súkromného sektora, ako aj podporu občianok a občanov:
Výzva svojim obsahom i dikciou je totožná s týmto stanoviskom a po jej ukončení bude doručená NR SR.
28. 3. 2019
Adriana Mesochoritisová, členka Rady vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť, štatutárna zástupkyňa o.z. Možnosť voľby
Dagmar Horná, členka Rady vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť
Zuzana Maďarová, ASPEKT
Jana Cviková, ASPEKT
Kálmán Petőcz, podpredseda Rady vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť za občiansku spoločnosť
Pavel Traubner, člen Rady vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť
Silvia Miháliková, členka Rady vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť
Michal Davala, člen Rady vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť
Peter Guráň, člen Rady vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť
Možnosť voľby, občianske združenie, Bratislava
Fenestra, občianske združenie, Košice
Progresfem, občianske združenie, Poprad
Martin Macko, člen Rady vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť
Žena v tiesni, občianske združenie, Martin
KOTVA n.o., Trebišov.
o.z. Pomoc rodine, Michalovce
OZ HANA, Spišská Nová Ves
Laco Oravec, člen Rady vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť
Šarlota Pufflerová, Občan, demokracia a zodpovednosť
Michal Vašečka, člen Rady vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť