Pod rúškom “pomoci ženám” Záborská opäť pritvrdila

Tlačová správa 19.5.2023

Pod rúškom “pomoci ženám” Záborská opäť pritvrdila:  Ženy by museli čakať na vykonanie interrupcie 48 hodín aj v prípadoch, keď je ich život v ohrození, varuje Možnosť voľby.

Na Slovensku v súčasnosti platí 48 hodinová čakacia doba pred vykonaním interrupcie na žiadosť. Podľa lekárskych a ľudskoprávnych štandardov čakacie doby ohrozujú fyzické a duševné zdravie žien, vážne spochybňujú ich rozhodovacie schopnosti a mali by byť z legislatívy odstránené. Poslankyňa Anna Záborská so svojimi kolegami z OĽANO ich namiesto toho ešte viac rozširujú. Čakacia doba by sa podľa ich nového návrhu mala vzťahovať na úplne všetky interrupcie, teda aj na tie,  ktorých vykonanie by bolo potrebné na odvrátenie ohrozenia života alebo zdravia žien.

„Anna Záborská navrhuje rozšíriť problémovú povinnú čakaciu dobu 48 hodín na všetky interrupcie, teda aj na interrupcie zo zdravotných dôvodov.  Ak by návrh prešiel, lekári a lekárky by boli nútené pri interrupciách zo zdravotných dôvodov odďaľovať poskytnutie interrupčnej  zdravotnej starostlivosti a  zákrok vykonať až po dvoch dňoch od odoslania hlásenia a splnení všetkých podmienok. A to aj v prípadoch keď je ohrozený život alebo zdravie ženy alebo zdravý vývoj plodu alebo ak ide o genetický chybný vývoj plodu,” upozorňuje politologička Adriana Mesochoritisová z Možnosti voľby.

Návrh tiež umožňuje, aby informácie, ktoré sú povinným obsahom poučenia vrátane medicínskych informácií o interrupcii a ktoré má lekár povinnosť odovzdať žene pred poskytnutím informovaného súhlasu, mohli vyhotovovať aj občianske združenia, neziskové organizácie, nadácie, cirkvi alebo náboženské spoločnosti. “Ak by k uvedeným zmenám došlo, tak v praxi to bude znamenať, že ženy budú zo zákona podrobené poučeniu, ktoré nebude založené na medicínsky presných informáciách, ale naopak na nábožensky podfarbených, manipulatívnych a skreslených informáciách,” upozorňuje Adriana Mesochoritisová.⇓

Problematický je aj návrh, ktorým by sa odstránila povinnosť lekára poskytnúť žene žiadajúcej o prerušenie tehotenstva informácie o spôsoboch používania antikoncepčných metód a prostriedkov (zmena §7 zákona č. 73/1986 Zb.), keďže ide o obmedzenie prístupu k informáciám o možnostiach chrániť svoje reprodukčné zdravie a predchádzať neželanému tehotenstvu.

Predkladateľky a predkladatelia navrhujú zmeniť Zákon č. 153/2013 Z.z. tak, aby sa v hlásení o spontánnom potrate a umelom prerušení tehotenstva poskytovali údaje aj o iných ako zdravotných dôvodoch umelého prerušenia tehotenstva (napríklad nepripravenosť byť matkou, rozchod alebo iné problémy v partnerskom vzťahu). Ženy by navyše mali uvádzať údaje o situácii v domácnosti a používaní metód antikoncepcie v čase pred otehotnením. Všetky tieto informácie by mali poskytovať, keď budú žiadať o interrupciu.

Adriana Mesochoritisová z Možnosti voľby vysvetľuje, že “povinnosť uviesť dôvod, pre ktorý sa žena rozhodla prerušiť tehotenstvo a požiadať o interrupciu, je v rozpore s §4 zákona č. 73/1986 Zb., ktorý  zaručuje právo na prístup k interrupcii bez potreby špecifikácie dôvodov. Táto povinnosť je v rozpore s ľudskoprávnymi a zdravotnými štandardmi, podľa ktorých sa má interrupcia poskytovať spôsobom, ktorý rešpektuje dôstojnosť a súkromie ženy. Navyše to môže u niektorých žien vyvolať dojem, že uvedenie dôvodu pre interrupciu je podmienkou pre samotné poskytnutie interrupcie.”

Podľa Možnosti voľby, ktorá sa odvoláva na Svetovú zdravotnícku organizáciu a jej najnovšie Usmernenie pre interrupčnú starostlivosť, zbieranie údajov by nemalo byť súčasťou procesu žiadania o interrupciu, ale predmetom nezávislého výskumu, oddeleného od poskytovania interrupcie. Vhodnou alternatívou je podľa Možnosti voľby dobrovoľný a anonymizovaný reprezentatívny výskum reprodukčného správania žien a mužov na Slovensku, ktorý by realizovala nezávislá organizácia s potrebnou odbornosťou. V systéme zberu týchto dát na jednej strane hrozí, že môže dôjsť k porušeniu ochrany osobných údajov (napr. k úniku údajov), na strane druhej môže vzniknúť dojem, že ak ženy tieto často intímne informácie neposkytnú, bude to mať vplyv na poskytnutie zdravotnej starostlivosti, t.j. na výkon interrupcie. Všeobecne takéto zisťovanie môže vyvolávať dojem „štátnej kontroly žien”. Všeobecne je zber navrhovaných kategórií dôvodov interrupcie vrátane citlivých údajov zo života žien nepresný, neúplný a bez skúmania širšieho kontextu málo výpovedný a môže byť zneužitý na ďalšie potláčanie reprodukčných práv žien.

Záborskej návrh tiež rozširuje povinnosť informovaného písomného súhlasu zákonného zástupcu ako podmienky pre podstúpenie UPT na všetky dievčatá pod 18 rokov (nielen pod 16 rokov), čo by v praxi znamenalo, že aj dievčatá od 16 do 18 rokov by mohli byť svojimi rodičmi nútené pokračovať v nechcenom tehotenstve. “Tento návrh tak obmedzuje právo mladých žien blízkych veku plnoletosti slobodne sa rozhodovať o svojom tehotenstve. To je v rozpore s celou škálou ľudských práv, s odporúčaniami WHO ako aj odporúčaniami medzinárodných ľudskoprávnych mechanizmov a s ich výzvami, aby SR podmienky na súhlas rodičov odstránila,” apeluje A. Mesochoritisová.

Návrh tiež dopĺňa účel zákona, ktorý upravuje podmienky UPT (č. 73/1986) na “so zreteľom na ochranu ľudského života už pred narodením” – z tejto formulácie je podľa Možnosti voľby zrejmé, že zámerom predkladateľov je najmä ochrana plodu, že návrh „Zákona o pomoci tehotným ženám” slúži len na zakrytie  toho, o čo ide predkladateľke a to je obmedzenie reprodukčných práv žien.

Kontakt:

Adriana Mesochoritisová, adriana@moznostvolby.sk

Alexandra Demetrianová, alexandra@moznostvolby.sk