Vláda odložila podpis Istanbulského dohovoru. Aktivistky hovoria, že podľahla lobingu kresťanských združení. Problematiku domáceho násilia a násilia na ženách sa vláde nechce riešiť, hovoria aktivistky z mimovládnych organizácií. Ratifikáciu tzv. Istanbulského dohovoru odložila až na rok 2016. K dohovoru Rady Európy sa pritom Slovensko v roku 2011 pridalo medzi prvými krajinami. 

 

„Úlohu zatiaľ nie je možné realizovať,“ povedala hovorkyňa ministerstva spravodlivosti Alexandra Donevová.

Minister Tomáš Borec požiadal premiéra Roberta Fica o odklad. Čaká sa podľa nej na „legislatívne predpoklady“, napríklad z ministerstva práce.

Výhovorka, hovoria

Za nezmysel považuje odklad Adriana Mesochoritisová z organizácie Možnosť voľby.

„Dohovor je taký rozsiahly, že jeho implementácia si bude vyžadovať dlhé roky práce. Slovenská republika sa nemôže vyhovárať na to, že najskôr musí nastaviť všetky opatrenia. Má ich nastaviť práve v medzinárodnej spolupráci.“

Neochota či zdráhavosť pri ratifikácii môže znamenať, že štátu sa do plnenia záväzkov veľmi nechce, myslí si právnička zo združenia Občan, demokracia a zodpovednosť Janka Debrecéniová.

Pritom by podľa nej mal vyčleniť aj dostatok ľudí a peňazí, aby sa dal dohovor uplatniť v praxi.

Istanbulský dohovor podľa nej rieši problematiku násilia na ženách oveľa dôslednejšie ako iné dohovory, ktoré sú už pre Slovensko právne záväzné.

Spor o rody

Proti ratifikácii lobovali konzervatívne kresťanské organizácie, upozorňuje Mesochoritisová.

Ľudskoprávne organizácie, ktoré sa odstránením a prevenciou násilia na ženách zaoberajú viac ako dve desaťročia, ministerstvo podľa nej ignoruje.

„Je zaujímavé, že berie do úvahy názory organizácií, ktoré sa téme dlhodobo nevenujú a sú primárne proti všetkým opatreniam, ktoré by mohli posilniť rodovú rovnosť a postavenie žien,“ vraví. Ozvalo sa ich 105.

Debrecéniová hovorí, že dnešný systém zatvára oči pred násilím, ktoré muži páchajú na ženách, ak ho priamo neschvaľuje.

Niektorým skupinám podľa nej veľmi záleží na tom, aby sa na súčasnom stave nič nemenilo a aby odpútali pozornosť od toho, že násilie na ženách je rodovo podmienené.

„Teda deje sa ženám preto, že sú ženy, a muži ho páchajú preto, že môžu.“

Vláda by preto nemala hrať rolu „neutrálneho arbitra ani mŕtveho chrobáka“, ale chrániť a aktívne zabezpečovať ľudské práva.

 

Celý článok na totmo odkaze