Keď pri tangu štípu oči od cibule…

Som najlepšia je názov inscenácie Prešporského divadla, známeho neobyčajným spracovaním spoločensky a politicky významných tém. Tentoraz sa na javisko dostal problém násilia páchaného na ženách, obsahovo aj formálne náročne spracovateľná téma. Herecká dvojica Judita Hansman a Elena Kolek-Spaskov sa však náročnosťou nenechávajú stiahnuť, groteskným spracovaním a jedinečnými pohybovými prvkami vzlietajú v ústrety publiku. Problém násilia podávajú citlivo a s odstupom, prostredníctvom vzťahu matky a dcéry, ich vzájomného približovania a vzďaľovania, prostredníctvom každodenných úkonov i výnimočných situácií. Po tomto predstavení sa budete aj na krájanie cibule pozerať inak…

Nie je to fér. Týraná žena musí utekať z domu, kým útočník zostáva

AJ PRETO PODPORUJEME ISTANBULSKÝ DOHOVOR http://www.changenet.sk/?section=kampane&x=807417

ROZHOVOR – Dostať tému násilia páchaného na ženách viac do verejného priestoru sa usiluje kampaň Odzvoňme násiliu na ženách – Podporme Istanbulský dohovor. Ukazuje i na to, že nie všetci, ktorí prechádzajú popri dverách, za ktorými dochádza k násilnému aktu, konajú. “Mnoho ľudí by aj rado zasiahlo, ale nevedia ako,” hovorí v rozhovore ADRIANA MESOCHORITISOVÁ z občianskeho združenia Možnosť voľby.

Konzervatívne skupiny využívajú stratégie násilníkov

„Riešenie problematiky násilia páchaného na ženách brzdia na Slovensku konzervatívne skupiny, ktoré nikdy s touto témou nepracovali a nemajú v nej expertízu. Takýto atak zažívajú viaceré európske krajiny, má jasné geopolitické súvislosti.“ Rozhovor s odborníčkou pre oblasť násilia páchaného na ženách Adrianou Mesochoritisovou viedla Lenka Krištofová.

Celý rozhovor na tému Konzervatívne skupiny využívajú stratégie násilníkov si môžete prečítať na stránke jetotak.sk

Násiliu na ženách odzvonia muži

Adriana Mesochoritisová, Možnosť voľby |

Pred niekoľkými týždňami som bola na hokeji v Trenčíne. Zápas bol divácky príťažlivý, plný zvratov a napätia, s množstvom premrhaných i nepremrhaných príležitostí. Doslova i obrazne. Uprostred zápasu sa zdvihla vlna agresivity na jednej z fanúšikovských strán. Skandovalo sa slovo, ktoré nechcem zverejniť – možno iba jeho spisovnú podobu: „Zabiť ho! Zabiť ho!“

Zaujal ma asi šesťročný chlapec, ktorý s oboma vztýčenými prostredníkmi a s nesmiernou vervou skandoval tiež. Muži okolo neho sa usmievali a odmenili ho „chlapským“ pobúchaním po pleciach. Vraj neopisujem nič nové ani nezvyčajné? Viem. O to smutnejšie. Aby však príbeh nebol taký banálny, bez zasadenia do ďalšieho deja, prezradím, že pred zápasom sme rokovali s niektorými hokejistami o ich účasti v kampani proti násiliu páchanému na ženách a o podpore Istanbulského dohovoru. V kampani, ktorá má sprostredkovať posolstvo mnohých mužov, že s násilím iných mužov nesúhlasia. Môj pocit, že takéto posolstvo má naozaj zmysel, počas sledovania zápasu silnel a silnel…

Celý článok si môžete prečítať na stránke názory.pravda.sk