Kódex novinárskej etiky

Slovenský syndikát novinárov  prijal v roku 1990 Kódex novinárskej etiky, ktorý určuje profesijné etické hranice pre novinárov. Okrem všeobecných etických noriem, kódex neobsahuje špeciálne ustanovenia, ktoré by sa dotýkali princípov nulovej tolerancie alebo rodovej rovnosti. Určitý priestor pre podporu pravdivých informácií o násilí páchanom na ženách a v ich rodovom kontexte poskytuje záväzok, že „novinár urobí všetko pre to, aby verejnosti podával informácie pravdivé a odborne fundované. Pravdivosť informácií predpokladá, že fakty ako ich základ sa podávajú čo najobjektívnejšie, v ich pravom kontexte, bez skresľovania a zamlčovania súvislostí“ (Kódex, ods. I.). Slovenský syndikát novinárov spolu so Združením vydavateľov periodickej tlače Slovenska založili občianske združenie Asociáciu na ochranu novinárskej etiky v SR, ktorej vrcholným orgánom je Tlačová rada. TR dohliada na dodržiavanie etických zásad novinárskej práce, prijíma podnety sťažovateľov,  prerokováva  ich a na základe Kódexu novinárskej etiky vydáva rozhodnutie.

Charta spravodajstva a publicistiky STV

Charta STV patrí k najširšie vymedzeným etickým kódexom v SR, určujúcim princípy tvorby verejnoprávnej televízie v oblasti spravodajstva a publicistiky. Medzi základné princípy tvorby patria: pravdivosť, dôslednosť, nestrannosť, vyváženosť, korektnosť, aktuálnosť a profesionalita. Charta tiež explicitne vymedzuje etické princípy pre spôsob prezentácie žien v reláciách STV, a to v časti V. čl.16: Ženy

Spravodajské a publicistické príspevky svojim obsahom ani podaním nesmú u žien vyvolávať pocity diskriminácie či nadradenosti a nemajú im poskytovať dôvody na sťažnosti.

Referencie o účasti žien na spoločenskom dianí nesmú chýbať vo vysielaní, avšak bez zdôrazňovania ženskosti. Účasť žien by mala byť zrejmá z voľby tém.

Rôzne aktivity, na ktorých mali podiel aj ženy, nemožno prezentovať tak, ako by boli len mužskou záležitosťou. Práca žien sa nesmie bagatelizovať.

Názory o prirodzenosti či opodstatnenosti submisívneho postavenia žien nemajú vo vysielaní miesto.

I keď nie všetky formulácie sú s ohľadom na problematiku vhodne zvolené, resp. v niektorých prípadoch môžu vyznievať stereotypne ( napr. účasť žien by mala byť zrejmá z voľby tém), predsa len ide o jednu z mála snáh zaradiť do vlastných etických mechanizmov problematiku žien. Okrem tejto oblasti, charta vymedzuje etické princípy aj pre ďalšie zraniteľné skupiny – mládež, ľudia v dôchodkovom veku, telesne a zdravotne postihnutí ľudia, národnostné a etnické skupiny apod. V tomto kontexte  poznamenávame, že rodová problematika je prierezovou témou pri všetkých kategóriách, teda aj pri kategórií vymenovaných zraniteľných skupín, a práve z tohto dôvodu jej mali tvorcovia charty venovať omnoho väčší priestor. V tomto prípade sa jasne ukazuje, aké je dôležité prizývať expertky a expertov, ktoré/ktorí majú skúsenosti s problematikou rodovej rovnosti, aby pomohli cielenejšie nasmerovať konkrétne opatrenia. Každopádne, tento priestor sa môže stať základom pre ďalšiu spoluprácu STV a mimovládnych organizácií.

Charta predstavuje záväzok pre všetky zamestnankyne a zamestnancov STV, externých spolupracovníkov i nezávislých producenti, ktorí sú povinní sa s ňou oboznámiť a dodržiavať  jej zásady. V časti IX. čl. 2 vyslovene vymedzuje, že „Charta spravodajstva a publicistiky STV je záväzná pre všetkých pracovníkov Hlavnej redakcie spravodajstva a publicistiky STV a redaktorov a moderátorov spravodajstva a publicistiky v programových centrách a televíznych štúdiách STV“. Medzi pozitívne aspekty charty patrí fakt, že neostáva iba pri deklarovaní etických zásad, ale uplatňuje aj sankčné mechanizmy: „ Porušenie zásad Charty spravodajstva a publicistiky STV sa považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny, resp. zmluvných vzťahov s možnosťou vyvodenia zákonných dôsledkov“ (Charta, časť IX., čl.3)..

 

Štatút programových pracovníkov a spolupracovníkov Slovenského rozhlasu

Tým, že túto obvykle samoregulačnú normu stanovenú a prijímanú samotným médiom podľa Zákona o Slovenskom rozhlase schvaľuje Rozhlasová rada, nadobúda Štatút programových pracovníkov a spolupracovníkov podobu vykonávacej, záväznej normy. Preambula uvádza, že „Jednotiacim motívom formulácie nasledujúcich zásad a pravidiel sa stal zámer prispieť k rozvoju verejnej služby, ktorú poskytuje Slovenský rozhlas. Štatút má slúžiť nielen ako návod na riešenie konkrétnych otázok a problémov rozhlasového verejnoprávneho vysielania, ale súčasne je aj vyjadrením záväzku kvality voči poslucháčom“. Najvyšším kritériom Štatútu je „v duchu humanistickej tradície rešpekt k ľudskej dôstojnosti založený na úcte k všetkým prejavom existencie“. Štatút obsahuje presne tie isté vymedzenia pre spôsob prezentácie žien v SRo ako Charta spravodajstva a publicistiky STV.

 

Kódex reklamnej praxe

Etické zásady reklamnej praxe v SR (ďalej len „Kódex“) vydala Rada pre reklamu (ďalej len „Rada“) v súlade s článkom III. svojich stanov. Účelom Kódexu je napomôcť k tomu, aby reklama v Slovenskej republike čo najlepšie slúžila zadávateľom reklamy a verejnosti, aby spĺňala etické hľadiská reklamy požadované občanmi SR, bola predovšetkým pravdivá, čestná a slušná a aby svojím obsahom a formou rešpektovala medzinárodne uznávané zásady reklamnej praxe vypracované Medzinárodnou obchodnou komorou. Kódex je určený subjektom pôsobiacim v oblasti reklamy (zadávatelia reklamy, reklamné agentúry, prevádzkovatelia komunikačných médií)a  formuluje pravidlá ich profesionálneho správania.

K hlavným zásadám, na ktoré by sme sa mohli odvolávať pri ich porušení, a ktoré sa vo všeobecnosti dotýkajú našej témy patria:

• Reklama nesmie obsahovať také tvrdenia a vizuálne prezentácie, ktoré by porušovali hrubým spôsobom všeobecné normy slušnosti a mravnosti. Predovšetkým prezentácia ľudského tela musí byť uskutočnená s plným zvážením jej vplyvu na všetky typy spotrebiteľov. Porušenie Kódexu  sa posudzuje s ohľadom na celkový kontext, vzťah reklamy k produktu, zvolenú cieľovú skupinu a použité médiá.
• Reklama nesmie obsahovať predovšetkým prvky znižujúce ľudskú dôstojnosť.
• Reklama nesmie bezdôvodne využívať motív strachu, vytvárať pocit strachu a prezentovať produkt ako vhodný prostriedok na odstránenie strachu.
• Reklama nesmie zneužívať predsudky a povery.
• Reklama nesmie obsahovať nič, čo by mohlo viesť k násilným aktom alebo ich podporovať a popularizovať.
• Reklama nesmie propagovať nadmierne podliehanie sexualite tým, že zobrazuje sexuálne stimuly, poddajnosť, nahotu alebo čiastočnú nahotu ľudského tela nevhodným spôsobom a nesmie bez oprávneného dôvodu prezentovať produkt ako vhodný prostriedok na odstránenie sexuálnych zábran.

Členovia Rady sa zaväzujú,  že akceptujú Kódex a nevyrobia, neuverejnia ani iným spôsobom nepodporia žiadnu reklamu, ktorá by bola v jeho rozpore. Sťažnosti a podnety na prešetrenie konkrétnej reklamy môžu podávať akékoľvek právnické a fyzické osoby (s výnimkou členov Arbitrážnej komisie). V prípade ak Arbitrážna komisia Rady rozhodne o nesúlade reklamy s Kódexom, zaväzujú sa vyššie uvedené subjekty bezodkladne uskutočniť všetky úkony k tomu, aby bolo zamedzené ďalšie šírenie tejto reklamy.

Veľkým nedostatkom reklamného kódexu je, že v ňom nie sú explicitne zahrnuté postupy alebo stratégie na podporu nulovej tolerancie voči násiliu na ženách a rodovej rovnosti, ktoré by určovali etické hranice tvorby reklamných produktov. Tieto opatrenia chýbajú o to viac, že práve reklamná tvorba patrí k najproblémovejším mediálnym oblastiam, podieľajúcich sa na šírení rodových stereotypov.