MDŽ je šancou pomenovať systémové problémy a hľadať štrukturálne riešenia

SPOLOČNÁ TLAČOVÁ SPRÁVA AMNESTY INTERNATIONAL SLOVENSKO, INAKOSŤ, INTYMYTA, MOŽNOSŤ VOĽBY, NEON, PORADŇA PRE OBČIANSKE A ĽUDSKÉ PRÁVA A SAPLINQ
8. MARCA 2024

Medzinárodný deň žien je pre organizácie a jednotlivkyne, ktoré pracujú s ľudskými právami a preživšími rodovo a rasovo podmieneného násilia, aj tento rok dňom, keď si pripomíname systémové zlyhania a zanedbávanie práv žien zo strany štátu. Okrem toho sa kolektívne zamýšľame nad následkami, ktoré majú chýbajúce riešenia a dlhodobé porušovanie práv žien na ich životy aj celkový stav občianskej spoločnosti. Ženy, ktorých sa porušovanie práv týka, sú často aj obrankyňami práv, ktoré za svoje aktivity čelia prenasledovaniu a ďalšiemu útlaku.

V spoločnej tlačovej správe organizácií a kolektívov Amnesty International, Inakosť, InTYMYta, Možnosť voľby, Neon, Poradňa pre občianske a ľudské práva a Saplinq sa zaoberáme:
• novelou Trestného zákona a jej vplyvom na práva preživších sexuálneho násilia,
• nedostatočným prístupom k reprodukčným a sexuálnym právam vrátane chýbajúcej a démonizovanej sexuálnej a vzťahovej výchovy
na školách,
• rasizmom a štrukturálnym násilím, ktorému čelia Rómky,
• útlakom a útokmi, ktorým čelia kvír ženy a nebinárne či intersex osoby.

Nové usmernenie Svetovej zdravotníckej organizácie k interrupčnej starostlivosti zdôrazňuje nevyhnutnosť jej dostupnosti. Slovensko tieto štandardy nespĺňa.

Tlačová správa
19.12.2022

Nové usmernenie Svetovej zdravotníckej organizácie k interrupčnej starostlivosti zdôrazňuje nevyhnutnosť jej dostupnosti. Slovensko tieto štandardy nespĺňa.

Bratislava – Mimovládna organizácia Možnosť voľby dnes predstavila slovenský preklad najnovšieho Usmernenia SZO k interrupčnej starostlivosti, ktoré aktualizuje verziu vydanú v roku 2012. Spolu so Slovenským národným strediskom pre ľudské práva upozornila, že na Slovensku je prístup k interrupčnej starostlivosti a v rozpore s mnohými usmerneniami tejto svetovej autority v oblasti zdravia. Podľa SZO je interrupcia vo svete bežným zákrokom, pričom 6 z 10 neplánovaných tehotenstiev a 3 z 10 všetkých tehotenstiev sa končí umelým prerušením tehotenstva. Pre zdravie jednotlivkýň, jednotlivcov a komunít, ako aj pre uplatňovanie ľudských práv je kľúčové, aby všetci ľudia mali prístup k bezpečnej, kvalitnej a legálnej interrupcii.

Prístup k bezpečným interrupciám je beh cez prekážky

Tlačová správa

Bratislava, 22.9.2021

Možnosť voľby, Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, Verejná ochrankyňa práv

Organizácia Možnosť voľby zrealizovala v pondelok 20.9.2021 na pôde Slovenského národného  strediska pre ľudské práva odbornú diskusiu o tom, ako zabezpečiť ženám prístup k bezpečnej interrupcii a naplniť tak ich právo na zdravie. Na okrúhlom stole boli predstavené výsledky výskumu, ktorý mapoval situáciu v zdravotníckych zariadeniach. O tom, aké prekážky stavia do cesty Slovensko svojim občiankam diskutovali vďaka podpore z Active citizens fund zástupkyne občianskeho sektora, nezávislých inštitúcií, štátnych inštitúcií, ako aj poslankyne NR SR a političky⇓.

O Istanbulskom dohovore v rádiu

📌Naša štatutárka Adriana Mesochoritisová  sa telefonicky zapojila do diskusie. Diskutovala v Radiu Aktual o tom, že Istanbulský dohovor je jeden z najrozsiahlejších dohovor nielen s ohľadom na počet článkov, ale veľmi podrobne a jasne uplatňuje stratégiu ako môžeme riešiť násilie páchané na ženách. #istanbulskydohovorpreludi , aby ženy v celej Európe mali jednotnú pomoc pred násilím. Pôvodne sa mal dohovor ratifikovať do konca júna 2017. Nechceme aby sa Slovensko už dlhšie vyhýbalo ratifikácii.

Tím Možnosti voľby 💜 Celý rozhovor si môžete vypočuť na tomto odkaze od 18 minúty.

Prečítajte si to konečne, nech vieme, o čom sa bavíme

✍ Píše Adriana Mesochoritisová. Autorka je politologička a ľudskoprávna aktivistka z Možnosti voľby.
 Čo je zlé na tom, že podľa Istanbulského dohovoru máme vybudovať sieť kvalitných služieb pre ženy a ďalšie obete násilia? A zlepšiť legislatívu? A dôsledne stíhať zneužívateľov?
Kedysi som písavala komentáre o tom, že sme príkladná krajina v prijímaní ľudskoprávnych dokumentov. Horšie, a o to pokryteckejšie to už bolo (je) s ich implementáciou.
Ale aspoň sme vyzerali dobre v tom ďalekom zahraničí a v tej zlej Európe, ktorá nám stále niečo diktuje. To nič, že sme jej súčasťou. Ani, že sme spolutvorcami ľudskoprávnych dokumentov, na ktoré dnes hľadíme, akoby nám spadli z neba.
Škoda, že nespadli. Keby tak bolo, s posvätnou úctou by sme dnes nemuseli už piaty rok žiadať ratifikáciu Istanbulského dohovoru.
Keby bolo keby, naša vláda a časť parlamentu by si už vôbec nelámala hlavu (niežeby si teraz veľmi áno), ako vysvetliť, že sa rozhodujú v rozpore s ústavným princípom. Princípom hovoriacim, že sme štát demokratický, neviažuci sa na žiadnu ideológiu ani náboženstvo.

Vraj vôľa ľudu

Dnes je situácia odlišná. Pokrytectvo sa už nik nesnaží príliš skrývať, hrá sa s otvorenými kartami. Mnohí z tých, čo nám ukazujú smer, ale aj tí, čo tak lačnejú po tom, aby sme sa ako jeden muž (sic!) hrdo búchali do našich slovenských pŕs, majú totiž jasno, ako a kam viesť tento národ a ako chrániť jeho konzervatívne tradície.

A keďže berú vážne to, že sú volenými zástupcami, budú sa vraj riadiť vôľou ľudu. A kto je v našej krajine ľud?