Ľudskoprávne mimovládne organizácie vyzvali vládu SR, aby sa vrátila k riešeniu poblematiky ochrany sexuálneho a reprodukčného zdravia prostredníctvom komplexného programového dokumentu. Ministerstvo zdravotníctva navrhuje zrušenie úlohy, ktorou ho vláda SR v roku 2003 zaviazala vypracovať návrh Národného programu ochrany sexuálneho a reprodukčného zdravia (NPOSRZ). Namiesto zásadného systémového dokumentu mieni ministerstvo riešiť túto problematiku Národným programom starostlivosti o ženu a matku, ktorý považujú mimovládne organizácie Možnosť voľby, Občan a demokracia a Prvé lesbické združenie Museion za nepostačujúci a diskriminačný.
Etická samoregulácia a rodová rovnosť
Kódex novinárskej etiky
Slovenský syndikát novinárov prijal v roku 1990 Kódex novinárskej etiky, ktorý určuje profesijné etické hranice pre novinárov. Okrem všeobecných etických noriem, kódex neobsahuje špeciálne ustanovenia, ktoré by sa dotýkali princípov nulovej tolerancie alebo rodovej rovnosti. Určitý priestor pre podporu pravdivých informácií o násilí páchanom na ženách a v ich rodovom kontexte poskytuje záväzok, že „novinár urobí všetko pre to, aby verejnosti podával informácie pravdivé a odborne fundované.
Rodové zastúpenie v médiách
Ani jedna vzdelávacia inštitúcia, ktorá pripravuje budúcich profesionálov a profesionálky v oblasti mediálnej a marketingovej komunikácie, dodnes nedoplnila vzdelávacie štandardy o oblasť rodovo citlivého prístupu v mediálnej práci. Podobná situácia je v rôznych profesných mediálnych združeniach, ktoré žiadnym spôsobom nereflektujú na rozvinuté diskusie v tejto téme, takisto ako v legislatívnej oblasti, ktorá určuje základné rámce pôsobenia médií. I keď situáciu, ktorú chápeme predovšetkým ako problém spoločenských štruktúr, je veľmi ťažké zmeniť na individuálnej úrovni,
Rodovo-citlivá reklama?
Kým pri diskusii o vplyve mediálnej produkcie sa do popredia dostávala najmä otázka zobrazovania a interpretácie prevládajúcich rodovo stereotypných noriem, pri analyzovaní marketingových mediálnych výpovedí môžeme oprávnene hovoriť zväčša o agresívnom, otvorenom, dehonestujúcom sexizme a diskrimninácii žien.
Médiá prostredníctvom rôznych metód manipulácie utvrdzujú ženy v ich normatívnej rodovej role, s cieľom zaručiť predaj tovaru. Ženy v pozícii pasívnych poskytovateliek služieb svojej rodine, manželovi, deťom, ženy vystavené neodbytnému mýtu krásy, slúžia záujmom trhu viac ako čokoľvek iné. Určujúce obrazy ženy v reklame:
Dichotómia verejného a súkromného/ Rodovo stereotypné obrazy mužskosti a ženskosti
Napriek mnohým spoločenským zmenám, ktoré prebehli v posledných desaťročiach a ktoré ukázali neudržateľnosť a neopodstatnenosť dichotomického rozdelenia žien a mužov do súkromnej a verejnej sféry, sa zdá, že v médiách naďalej pretrváva tendencia potvrdzovania tejto neformálnej štruktúry moci.
Kým ženy sú vykresľované ako udržovateľky „tepla rodinných kozubov“, muži sú naopak zväčša zaradení do verejnej sféry, sféry produktívnej, spájajúcej sa so svetom výkonu, ktorej nositelia sú akoby úplne odrezaní od sveta vzťahov, rodiny. Najvýraznejším príkladom je spôsob prezentácie politickej sféry v médiách, ktorá je primárne vykresľovaná a konštruovaná ako mužská oblasť, nevhodná pre ženy.